znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 95/09-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho   a   Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. G. a Ing. M. G., obaja bytom K., zastúpených advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1247/1998, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. G. a Ing. M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 1247/1998 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10 C 1247/1998 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. G. a Ing. M. G. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € [slovom tritisíc eur (90 378 Sk)], ktoré im j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť   M.   G. a   Ing.   M.   G.   spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 402 Sk)] na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2009 doručená sťažnosť M. G. a Ing. M. G., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. P. D., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom sp. zn. 10 C 1247/1998.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 6. októbra 1998 bola proti sťažovateľom podaná na okresnom   súde   žaloba   o určenie   povinnosti   odstrániť   oplotenie   z parcely   č.   2102, katastrálne územie K. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 10 C 1247/1998.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„... V danom prípade boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré viedli k prieťahom.

Z priebehu konania jednoznačne vyplýva, že k prieťahom dochádza najmä v dôsledku postupu Okresného súdu v Čadci, ktorý vec prejednáva.

... súdne konanie trvá cca 11 rokov bez toho, aby bola vec právoplatne skončená. Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby   pripustili,   že   k prieťahom   dochádza   z dôvodu   zložitosti   sporu,   nemožno   tým ospravedlniť   častú   pasivitu,   resp.   neproduktívne   konanie   súdu.   Vlastným   konaním,   či pasivitou sťažovatelia k prieťahom neprispeli.

Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené jej   právo na   prejednanie veci   bez zbytočných prieťahov,   vyplývajúce z čl.   127   ods.   (2) Ústavy Slovenskej republiky. Toto ich stanovisko dňa 17. 09. 2008 potvrdil aj predseda OS v Čadci vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní pod spis. značkou Spr 63/08, kde konštatuje, že zo strany súdu boli spôsobené prieťahy v konaní, za čo sa ospravedlnil. Do dňa podania tejto sťažnosti od uvedeného vyjadrenia predsedu OS v Čadci sa nevykonal zo strany súdu žiaden ďalší úkon.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľov v 1) rade M. G., bytom: K. a v 2) rade Ing. M. G., bytom: K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. (2) Ústavy Slovenskej   republiky   a   v čl.   38   ods.   (2)   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod spis. zn. 10 C 1247/1998 bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/1247/1998 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľom   v 1)   rade   M.   G.,   bytom:   K.   a v 2)   rade   Ing.   M.   G.,   priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   spolu   v sume   10.000.-   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v Čadci je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 245,70 € (7.402.- Sk) na účet právneho zástupcu JUDr. P. D...“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   95/09-8 z 19. marca 2009 ju prijal na ďalšie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu   sťažovateľov a predsedu   okresného súdu, aby sa   vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľov   a   predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr/533/2009 z 1. apríla 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 6. apríla 2009, okrem iného uviedol:

„K   veci   ďalej   uvádzam,   že   ide   o vec   skutkovo   a právne   náročnú,   vo   veci   bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, navrhovateľka upravila návrh, zisťovala sa adresa znalca, vo veci po podaní odvolania musela rozhodovať krajský súd, čo všetko prispelo k predĺženiu samotného konania. Prieťahy boli spôsobené zo strany znalca Ing. Č., ktorý podal znalecký posudok oneskorene.“

Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku z 15. apríla 2009, ktorým reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 1. apríla 2009, uviedol, že „... úkony OS v Čadci boli často neúčinné, a to najmä pri stanovení súdneho znalca, tak ako uvádza OS Čadca, avšak konanie podľa O. s. p. má súd riadiť tak, aby svojimi úkonmi rozhodol vec bez zbytočných prieťahov, čo v tomto prípade súd OS v Čadci preukázať nemôže. Z týchto dôvodov trváme na podanej sťažnosti.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II. ÚS 32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je susedský spor; rozhodovanie o uložení povinnosti sťažovateľom odstrániť oplotenie, konkrétne betónové stĺpiky a železnú závoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v záujme spravodlivého posúdenia   veci   bolo   potrebné   vykonať   ohliadku   na   mieste   samom   a nariadiť   znalecké dokazovanie   s   cieľom   zistenia,   či   predmetné   betónové   stĺpiky   a železná   závora   sa nachádzajú na pozemku patriacom sťažovateľom, a sú teda osadené oprávnene, alebo sa nachádzajú   na   pozemku   patriacom   žalobkyni.   Navyše,   v tejto   veci   zo   znaleckého dokazovania   vyplynulo,   že   existuje   značný nesúlad v priebehu   hraníc parciel   pred   a po novom mapovaní a v spornom priestore sa stav výrazne odlišuje od skutočnosti v prírode od stavu podľa platnej katastrálnej mapy. Na tomto základe ústavný súd v zhode s vyjadrením predsedu okresného súdu pripustil, že ide o skutkovo aj právne zložitú vec, pričom zložitosť veci môže čiastočne ovplyvňovať doterajšiu dĺžku konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   spisovej dokumentácie nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania pripísať, hoci len čiastočne, na ťarchu správania sťažovateľov ako účastníkov konania.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v namietanom konaní.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 10 C 1247/1998 ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci konal plynulo do 4. októbra 2001, keď rozsudkom žalobu zamietol. Na druhej strane činnosť okresného súdu v tomto období ústavný súd vyhodnotil ako nesústredenú a neefektívnu, a to vzhľadom na záver Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vyjadrený v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn. 6 Co 1383/02 zo 16. októbra 2002, v ktorom okrem iného uviedol, že okresný súd sa „... v tejto veci dopustil procesných, skutkových a právnych pochybení“, pričom zároveň tento rozsudok okresného súdu hodnotil ako „nepreskúmateľný,   lebo   z dôvodov   rozsudku   nie   je   možné   zistiť,   ako   okresný   súd vyhodnotil tvrdenia účastníkov...“.

Z dotknutého súdneho spisu vyplýva, že v období po zrušení rozsudku okresného súdu krajským súdom, t. j. po 16. októbri 2002, prebiehalo namietané konanie takto:

- pokynom z 25. februára 2003 nariadil zákonný sudca kancelárii doručiť zrušujúce uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 29. apríla 2003 nariadil okresný súd termín pojednávania na 5. jún 2003,

- žalobkyňa vzniesla podaním zo 4. júna 2003 námietku zaujatosti zákonného sudcu JUDr. M.,

-   pojednávanie   uskutočnené   5.   júna   2003   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu rozhodnutia   o námietke zaujatosti zákonného sudcu,   ktorý   vo svojom   vyjadrení navrhol námietke vyhovieť,

-   prípisom   z 3.   júla   2003   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   14.   júla   2003   na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorý uznesením sp. zn. 9 NcC 10/03 z 22. augusta 2003 rozhodol, že sudca JUDr. M. nie je vylúčený z konania (spis bol vrátený okresnému súdu 11. septembra 2003),

- 6. februára 2004 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 2004, ktoré bolo odročené   na   neurčito   z   dôvodu   vyžiadania   správy   z katastrálneho   úradu   a z dôvodu vykonania ohliadky na mieste samom,

- uznesením sp. zn. 10 C 1247/98 z 3. júna 2004 okresný súd uložil účastníkom povinnosť zaplatiť po 5 000 Sk na trovy znaleckého dokazovania,

- 8. septembra 2004 bol nariadený termín ohliadky na 6. október 2004 (ohliadka sa uskutočnila a pojednávanie bolo odročené na neurčito),

- prípisom zo 6. októbra 2004 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na označenie dôkazov na preukázanie tvrdení žalobkyne,

- prípisom zo 4. januára 2005 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na označenie mien a adries svedkov, ktorých v konaní navrhuje vypočuť,

- 18. mája 2005 bol nariadený termín pojednávania na 16. jún 2005,

- právny zástupca žalobkyne listom zo 14. júna 2005 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nežiadal však o odročenie pojednávania,

-   pojednávanie 16. júna 2005 bolo odročené na 21. júl 2005, keď boli vypočutí svedkovia   a   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   zaslania   spisu   znalcovi Ing. Č.,   aby   zaujal   stanovisko   k zrušujúcemu   uzneseniu   krajského   súdu   a k výpovediam svedkov,

- prípisom z 21. júla 2005 bol znalec Ing. Č. vyzvaný na zaujatie stanoviska,

- 4. januára 2006 bol spis v dôsledku zmeny zákonného sudcu pridelený sudkyni JUDr. A. P.,

- prípisom z 9. mája 2006 bola od znalca Ing. Č. žiadaná odpoveď,

-   pokynom   z 10.   júla   2006   nariadila   zákonná   sudkyňa   kancelárii   urgovať   znalca Ing. Č., pričom urgencia bola vyhotovená až 22. septembra 2006 a ďalšia urgencia bola znalcovi   Ing.   Č.   zaslaná prípisom   z 25.   októbra   2006   (znalcovi   sa   urgencie   nepodarilo doručiť),

-   25.   októbra   2006   požiadal   okresný   súd   obvodné   oddelenie   Policajného   zboru o doručenie urgencie znalcovi Ing. Č. (polícia prípisom z 21. novembra 2006 oznámila, že sa nepodarilo doručiť urgenciu znalcovi),

-   19.   decembra   2006   vydal   okresný   súd   pokyn   na   zisťovanie   adresy   znalca   cez Register obyvateľov Slovenskej republiky,

- dožiadaním z 2. apríla 2007 okresný súd požiadal Okresný súd Brezno o vykonanie výsluchu znalca Ing. Č.,

- faxom z 9. mája 2007 Okresný súd Brezno oznámil, že výsluch znalca Ing. Č. sa mal uskutočniť 2. mája 2007, avšak znalec sa nedostavil, prišiel až 9. mája 2007, pretože až vtedy si vybral predvolanie na výsluch, a požiadal o poskytnutie lehoty na vypracovanie posudku do konca mája 2007,

- 22. júna 2007 okresný súd vyzval znalca Ing. Č. na vrátenie spisu, keďže dovtedy znalecký posudok nevypracoval,

- znalec odpovedal listom z 25. júna 2007 na výzvu okresného súdu z 21. júla 2005,

- 4. júla 2007 bola vec pridelená opatrením predsedu súdu sudcovi Mgr. R. G.,

-   prípisom   z 31.   júla 2007 okresný   súd   vyzval právneho zástupcu   žalobkyne na doplnenie   a upresnenie   návrhu   v intenciách   zrušujúceho   uznesenia   krajského   súdu   a   na označenie dôkazov,

- podaním z 13. septembra 2007 žalobkyňa zmenila návrh na začatie konania,

- uznesením z 20. mája 2008 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu,

- 21. mája 2008 bol nariadený termín pojednávania na 18. jún 2008, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania,

- uznesením zo 17. júla 2008 okresný sú nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. M. K. a uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (podľa tohto uznesenia mal znalec vypracovať posudok do 2 mesiacov odo dňa vykonania ohliadky na mieste samom),

-   17.   júla   2008   bol   nariadený   termín   ohliadky   na   7.   august   2008,   ktorá   sa   aj uskutočnila,

- uznesením z 12. augusta 2008 okresný súd priznal odmenu znalcovi Ing. Č.,

- z úradného záznamu z 13. januára 2009 vyplýva, že „Dňa 13. 01. 2009 sa sudca telefonicky spojil so znalcom Ing. K. o poskytnutie informácie o stave znal. dokazovania (podľa uzn. z č. l. 216). Znalec uviedol, že dosiaľ čaká na vyjadrenie súdu k príp. doplneniu posudku v zmysle návrhov na ohliadke dňa 07. 8. 2008 a doručenie spisu.“.

Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   ústavný   súd   sledované   obdobie   (obdobie   po 16. októbri 2002) vyhodnotil ako obdobie, ktoré sa vyznačovalo jednak nečinnosťou, ako aj neefektívnou   činnosťou   okresného   súdu.   V súvislosti   s týmto   záverom   ústavný   súd považoval za potrebné poukázať najmä na to, že okresný súd nariadil vykonanie ohliadky na mieste   samom   až   8.   septembra   2004,   hoci   povinnosť   vykonať   opätovnú   ohliadku   mu vyplývala zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 Co 1383/2002 zo 16. októbra 2002, v ktorom sa uvádza: „... Bude vhodné, aby okresný súd vykonal túto ohliadku na mieste samom za účasti súdneho znalca z odboru geodézie, buď znalcom Ing. M. Č., alebo nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. Okresný súd má povinnosť odstrániť nejasnosti znaleckého   posudku   vypracovaného   Ing.   M.   Č.   pre   toto   konania.“ Napriek   záväznému pokynu krajského súdu okresný súd neprizval na ohliadku konanú 6. októbra 2004 znalca Ing. Č. ani nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Až prípisom z 21. júla 2005, teda po vyše 2 rokoch od vrátenia veci krajským súdom, vyzval okresný súd znalca Ing. Č. na zaujatie stanoviska. Potom, ako znalec na výzvu okresného súdu rok nereagoval, poslal okresný   súd   znalcovi   urgencie.   Napriek   tomu,   že   tieto   urgencie   sa   znalcovi   nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, okresný súd vyzval znalca Ing. Č. na vrátenie spisu až 22.   júna   2007,   a   kontrolné   znalecké   dokazovanie   znalcom   Ing.   M.   K.,   ktoré   bolo   pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné vykonať, nariadil okresný súd až uznesením zo 17. júla 2008,   pričom   z úradného   záznamu   z   13.   januára   2009   vyplýva,   že   znalcovi   do   dňa vyhotovenia   tohto   úradného   záznamu   nebol   vôbec   doručený   súdny   spis   potrebný   na vypracovanie znaleckého posudku.

Ústavný   súd   považoval   za   potrebné   zdôrazniť,   že   skutočnosť,   že   v   priebehu namietaného konania došlo trikrát k zmene zákonného sudcu, nemôže byť pripočítaná na ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali   zodpovednosť okresného súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný vo veci rozhodnúť v primeranom čase.

Ústavný súd poukázal tiež na právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry, podľa   ktorého   zdĺhavý   a neefektívny   priebeh   konania,   ktorý   neviedol   ani   po   viac   ako desiatich rokoch od začatia konania k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľný (napr. m. m. II. ÚS 291/06).

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že neefektívnou činnosťou okresného súdu, ako   aj   jeho   nečinnosťou   v namietanom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu namietaného konania konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a   čl.   38   ods.   2   listiny,   zaoberal   sa   aj   ich   žiadosťou   o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovatelia   žiadajú,   aby   im   bolo   priznané finančné   zadosťučinenie   v celkovej   sume   10 000   €   odôvodňujúc   svoju   požiadavku „neúmernou dĺžkou prieťahov v súdnom konaní a psychickou ujmou, ktorá im v dôsledku nerozhodnutia   vo   veci   vzniká,   ako   aj   v neustále   zhoršujúcich   sa   susedských   vzťahov z dôvodu nevyriešenia predmetu sporu. Túto výšku považujeme za primeranú i z hľadiska existujúcej judikatúry Ústavného súdu SR.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania,   dôvody neefektívneho postupu okresného súdu, ako aj obdobia neodôvodnenej nečinnosti ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre každého   zo   sťažovateľov   v sume   po   3 000   €   (90   378   Sk)   primerané   konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia advokátom JUDr. P. D.. Sťažovatelia požadovali úhradu trov konania v sume 245,70 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľmi neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov, ústavný súd ich priznal v sume nimi požadovanej.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009