znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 95/08-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   septembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o návrhu Ing. J. Ď., V., zastúpeného advokátom Mgr. J. K., B., vo veci   preskúmania   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP 108/07-K z 19. septembra 2007 takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP 108/07-K z 19. septembra 2007 z r u š u j e.

2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky j e   p o v i n n á   uhradiť Ing. J. Ď. trovy   právneho   zastúpenia   v sume   8 011,08   Sk   (slovom   osemtisícjedenásť   slovenských korún a osem halierov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. J. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. februára 2008   doručený   návrh   Ing.   J.   Ď.,   V.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. K., B., ktorým sa podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005   Z.   z.   (ďalej   len   „ústavný   zákon   č.   357/2004   Z.   z.“)   domáha   preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP 108/07-K z 19. septembra 2007 (ďalej aj „rozhodnutie výboru“) ústavným súdom a žiada zrušenie označeného rozhodnutia.

Navrhovateľ vo svojom podaní okrem iného uviedol:«... Navrhovateľ vykonával v čase od 23. 11. 1998 (podľa úplného výpisu Fondu národného majetku   Slovenskej   republiky z obchodného   registra   na internete   do 18.   08. 2006 funkciu člena Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky. V súvislosti s menovaním bol navrhovateľ prijatý do pracovného pomeru na výkon funkcie člena Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a to na základe   pracovnej   zmluvy   uzatvorenej   dňa   27.   11.   1998   pod   č.   352/98   medzi   Fondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ako „FNM SR“) ako zamestnávateľom na jednej strane a navrhovateľom ako zamestnancom na druhej strane.

Dňa 18. 08. 2006 bol navrhovateľ v zmysle rozhodnutia Prezídia FNM SR odvolaný z funkcie člena Výkonného výboru FNM SR. Pracovný pomer navrhovateľa vo FNM SR však trval ďalej a bol skončený až na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 18. 09. 2006.

Ako   už   bolo   uvedené,   navrhovateľ   do   18. 08. 2006   vykonával   funkciu   člena Výkonného výboru FNM SR, a teda v súlade s čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona a čl. 3 ods. 1 ústavného zákona mal postavenie verejného funkcionára. Navrhovateľ sa zároveň pre   účely   čl.   7   a   8   ústavného   zákona   a   na   účely   konania   v   prípade   porušenia   týchto ustanovení   považoval   za   verejného   funkcionára   aj   v   období   jedného   roka   odo   dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Ak teda navrhovateľovi skončil výkon verejnej funkcie v dôsledku odvolania z funkcie člena Výkonného výboru FNM SR dňom 18.08.2006, v zmysle uvedeného sa pre účely čl. 7 a 8 ústavného zákona a na účely konania v prípade porušenia týchto ustanovení považoval za verejného funkcionára do 18. 08. 2007.

Navrhovateľ   v   predchádzajúcich   obdobiach   riadne   podával   oznámenie   v   súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, t.j. vždy do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok. Po skončení výkonu verejnej funkcie si však vyložil nejednoznačnú dikciu úvodnej časti článku 7 ods. 1 ústavného zákona, kde je uvedené: „verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok“, tak, že ide o dve situácie, v ktorých je verejný funkcionár také oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona povinný podať, a síce: (i) o situáciu, ak ide o verejného funkcionára, ktorý sa ujal funkcie, a v takom prípade   je   povinný   také   oznámenie   podať   do   30   dní   odo   dňa   ujatia   sa   funkcie, a (ii) o situáciu, keď stále ešte trvá výkon funkcie verejného funkcionára a v takom prípade je povinný také oznámenie podať vždy do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok, a nakoľko navrhovateľovi sa výkon verejnej funkcie skončil dňom 18. 08. 2006, a teda k 31. marcu nasledujúceho roka mu už výkon verejnej funkcie netrval, podal Národnej rade Slovenskej   republiky   (ďalej   len   ako   „NR   SR“)   dňa   09.   02.   2007   oznámenie   verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie podľa článku 8 ods. 5 ústavného zákona. Vychádzal   z   predpokladu,   že   oznámenie   podľa   článku   7   ods.   1   ústavného   zákona   sa v prípade uvedenej druhej situácie podľa doslovného znenia uvedeného ustanovenia podáva počas výkonu verejnej funkcie a keďže jemu sa už výkon verejnej funkcie skončil, pokladal za správne podať oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie. V nadväznosti   na   uvedené   mu   bolo   ním   podané   oznámenie   listom   Výboru   NR   SR   pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 16. 02. 2007 č.: zj/06/626 vrátené ako predčasne podané s poučením,   že   takéto   oznámenie   je   potrebné   podať   „až   po   uplynutí   jedného   roka od skončenia verejnej funkcie (18. 8. 2006) a to do 30 dní od tohto termínu (do 16. 9. 2007).“

Následne bol navrhovateľovi doručený ďalší list Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 20. 02. 2007 č.: RD-345/2007-PO adresovaný neurčitej skupine verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) až m) a t) až zk) ústavného zákona, ktorý sa týkal oznámení podávaných podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Najmä druhý a posledný odsek uvedeného listu pôsobili zmätočne a navrhovateľa utvrdili v správnosti jeho postupu. V druhom odseku sa uvádza nasledovné: „V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu v roku 2006 považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia   výkonu   verejnej   funkcie.   V   tomto   zmysle   sú   preto   povinní   podať   uvedené oznámenie i bývalí verejní funkcionári, ktorí vykonávali uvedenú verejnú funkciu v r. 2006 a v súčasnosti nie sú verejnými funkcionármi." Najmä druhá veta z citovaného druhého odseku vniesla do celkovej dikcie zmätok, nakoľko v prvej vete je odkaz na ustanovenie čl. 3 ods. 1 ústavného zákona, podľa ktorého na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti   podľa   čl.   7   a   8,   sa   osoba,   ktorá   vykonávala   verejnú   funkciu,   považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie,   a   v   druhej   vete   sa   už   používajú   nejasné   formulácie   ako   „bývalí   verejní funkcionári“ alebo „a v súčasnosti nie sú verejnými funkcionármi“. Druhá veta mala byť formulovaná tak, aby z nej bolo zrejmé, že povinné podať uvedené oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona sú aj tie osoby, ktoré sú v zmysle čl. 3 ods. 1 ústavného zákona považované za   verejných   funkcionárov   a   výkon   verejnej funkcie sa   im   v   roku   2006   už skončil.   Posledný   odsek   uvedeného   listu   už   obsahuje   jednoznačnú   dikciu   a   uvádza upozornenie na podanie oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.

Navrhovateľ teda na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností po vlastnom zvážení a na základe poučení resp. upozornení obsiahnutých v uvedených listoch podal NR SR dňa 06.09.2007 oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona ako verejný funkcionár, ktorému sa skončil výkon verejnej funkcie v priebehu roku 2006.

Pri výklade a vzájomnom porovnaní ustanovení článkov 3 ods. 1, 7 ods. 1 a 8 ods. 1 a ods. 5 ústavného zákona je zrejmé, že nepoužívajú jednotnú terminológiu, podľa ktorej by sa celkom jednoznačne dali identifikovať povinnosti tých osôb, ktoré sú v zmysle čl. 3 ods. 1 ústavného   zákona   na   účely   čl.   7   a   8   ústavného   zákona   považované   za   verejného funkcionára   aj v   období jedného roku   odo dňa   skončenia   výkonu   verejnej funkcie.   Pri posudzovaní   konkrétnej   povinnosti   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   je   pri   použití formulácie „počas jej výkonu" sporné, či sa táto povinnosť vzťahuje aj na tých verejných funkcionárov, ktorí sú za verejných funkcionárov už len považovaní v zmysle čl. 3 ods. 1 ústavného zákona a výkon verejnej funkcie im už netrvá.   Gramatický význam slovného spojenia „počas jej výkonu“ bez ďalšieho možno skutočne chápať iba ako určitý stav, ktorý stále pretrváva.

...   Listom   Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   zo   dňa   02.   07.   2007   bolo navrhovateľovi oznámené začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov, číslo konania: VP/108/07-K, v zmysle čl. 9 ods. 2 ústavného zákona za porušenie povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 31. marca 2007. Prílohou oznámenia bolo aj uznesenie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. 393 zo dňa 27.06.2007 o začatí konania v uvedenej veci.

V nadväznosti na oznámenie o začatí konania zaslal navrhovateľ Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií listom zo dňa 10. 07. 2007 svoje písomné vyjadrenie.

Po   dlhšom   časovom   odstupe   bolo   dňa   29.   01.   2008   navrhovateľovi   doručené rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zo dňa 19. 09. 2007, číslo rozhodnutia: VP/108/07-K, na základe ktorého Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií konštatuje, že navrhovateľ ako bývalý člen Výkonného výboru FNM SR tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote stanovenej v tomto článku, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona,   a   ukladá   „verejnému   funkcionárovi   Ing.   J.   Ď.,   bývalému   členovi Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky" v súlade s čl. 9 ods. 10 písm.   a)   ústavného   zákona   pokutu   v   sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára,   a   to   vo   výške   88.131,-   Sk,   ktorá   podľa   odôvodnenia   rozhodnutia   bola vypočítaná   v   súlade   s   čl.   9   ods.   15   ústavného   zákona a listu   Ing.   K.,   riaditeľa sekcie ekonomiky Výkonného výboru FNM SR č. K-10708/2007 z 11. 12. 2007, ktorý „oznámil, že v roku 2006 za obdobie výkonu funkcie bola verejnému funkcionárovi vyplatená mzda v celkovej výške 1.057.574,- Sk.“ S poukazom na ustanovenie čl. 9 ods. 15 ústavného zákona bola pokuta vypočítaná ako 1/12 uvedenej sumy.

... V nadväznosti na vydané rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií by sme v prvom rade chceli poukázať na tú skutočnosť, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgán príslušný na rozhodnutie vo veci nedodržal lehotu pre rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, t. j. nerozhodol do 60 dní odo dňa začatia konania. Konanie bolo   v   súlade   s   ustanovením   čl.   9   ods.   3   ústavného   zákona   začaté   dňom   02. 07. 2007 a rozhodnutie vo veci bolo prijaté dňa 19. 09. 2007. Aj keď ide zrejme o procesnú lehotu, ktorej   nedodržanie   nie   je   priamo   ústavným   zákonom   postihované   žiadnym   následkom, domnievame sa, že NR SR ako ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky by mala byť vzorom pre všetkých občanov Slovenskej republiky a ďalšie orgány, inštitúcie a iné   subjekty   v   dodržiavaní   právnych   noriem   zakotvených   v   jednotlivých   právnych predpisoch,   najmä   v   ústavnom   zákone.   Dodržiavanie   právnych   noriem   napĺňa   aj požiadavku právnej istoty ako zásadnej súčasti právneho štátu, ktorý má svoje vyjadrenie priamo v Ústave Slovenskej republiky.

Pri doslovnej aplikácii príslušných ustanovení ústavného zákona (čl. 1 písm. c), čl. 3 ods. 1 druhá veta) by bolo možné dôjsť aj k záveru, že v čase rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií už jednoznačne nebol navrhovateľ verejným funkcionárom ani na účely čl. 7 a 8 ústavného zákona a ani na účely konania pre prípad porušenia povinností podľa čl. 7 a 8 ústavného zákona, nakoľko uplynul viac ako jeden rok od skončenia jeho výkonu verejnej funkcie a ústavný zákon v žiadnom ustanovení neupravuje možnosť, aby špecifické postavenie takej osoby ako verejného funkcionára pre účely konania bolo ďalej predĺžené. Postavenie navrhovateľa ako verejného funkcionára sa teda skončilo dňom, kedy uplynul jeden rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Ak podľa čl. 1 písm. c) ústavného   zákona   tento   ústavný   zákon   ustanovuje   okrem   iného   sankcie,   ktoré   „možno verejnému funkcionárovi za také nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení uložiť“, a pri dôslednej aplikácii pojmu „verejný funkcionár“ ako je definovaný v čl. 3 ods. 1   ústavného   zákona,   možno   konštatovať,   že   ak   dotknutá   osoba   nemá   postavenie verejného funkcionára, nemala by jej byť uložená podľa ústavného zákona sankcia, ktorú možno   uložiť   len   verejnému   funkcionárovi.   Dokonca   aj   vo   výrokovej   časti   rozhodnutia Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   je   uvedené,   že pokuta   sa   ukladá   „verejnému funkcionárovi   Ing.   J.   Ď.“,   pričom   v   čase   prijatia   rozhodnutia   už   navrhovateľ   nebol verejným funkcionárom. Máme zato, že pri analogickej aplikácii článku 9 ods. 12 (posledná veta) ústavného zákona, podľa ktorého sa konanie upravené v článku 9 ústavného zákona „zastaví aj vtedy, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej funkcie“, by malo dôjsť k zastaveniu konania aj v prípade uplynutia jednoročnej doby, počas ktorej sa ešte dotknutá osoba aj po skončení výkonu funkcie považovala za verejného funkcionára. Nie je totiž rozdiel v tom, či verejný funkcionár, ktorému výkon verejnej   funkcie   trvá,   poruší   povinnosť   podať   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného zákona a po začatí konania podľa čl. 9 ústavného zákona sa vzdá svojej funkcie, čím sa konanie automaticky zastaví a takému verejnému funkcionárovi (už po skončení výkonu verejnej funkcie) nebude uložená žiadna pokuta, a to aj napriek tomu, že k porušeniu jeho povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona došlo, a tým, či verejný funkcionár, ktorému výkon   verejnej   funkcie   už   netrvá,   poruší   nejednoznačne   definovanú   povinnosť   podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a po začatí konania podľa čl. 9 ústavného zákona pred rozhodnutím vo veci sa skončí zákonom ustanovená doba, počas ktorej je ešte pokladaný za verejného funkcionára.

Ďalej   by   sme   chceli   zdôrazniť,   že   navrhovateľ   sa   v   žiadnom   prípade   nevyhýbal plneniu   povinnosti   vyplývajúcej   z   ustanovenia   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona.   Z   vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodu nejednoznačnosti jeho dikcie si však význam tohto ustanovenia   vyložil   tak,   že   sa   povinnosť   uvedená   v   tomto   ustanovení   vzťahuje   na   tých verejných funkcionárov, ktorým výkon funkcie stále trvá. Na tomto mieste poukazujeme na argumentáciu uvedenú v bode IV tohto podania.

Ďalej je potrebné poukázať na procesnú nezrovnalosť, keď rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov   v   konaní   proti   navrhovateľovi,   na   základe   ktorého   bolo   konštatované, že navrhovateľ porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a z toho dôvodu mu bola uložená pokuta v sume zodpovedajúcej mesačnému platu vo výške 88.131,- Sk, bolo prijaté   dňa   19.09.2007,   ale   podklad   pre   určenie   výšky   pokuty   bol   Výboru   NR   SR   pre nezlučiteľnosť funkcií oznámený listom FNM SR až zo dňa 11.12.2007. t.j. takmer 3 mesiace po prijatí meritórneho rozhodnutia vo veci.

Napokon   je   potrebné   poukázať   na   samotnú   výšku   uloženej   pokuty.   Ako   už   bolo uvedené,   podľa   článku 9 ods.   10 písm.   a)   ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára,   ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7. Podľa článku 9 ods. 15 ústavného zákona   na   účely   tohto   ústavného   zákona   sa   mesačným   platom   verejného   funkcionára rozumie   jedna   dvanástina   z jeho   ročného   príjmu   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   za výkon verejnej funkcie. Z citovaných ustanovení ústavného zákona je celkom zrejmé, že pokuta sa v prípade porušenia povinnosti podať uvedené oznámenie má vymeriavať ako 1/12 z príjmu verejného funkcionára za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Je preto potrebné presne identifikovať príjem za výkon verejnej funkcie a oddeliť od neho iné príjmy, ktoré navrhovateľ poberal z titulu svojho pracovnoprávneho vzťahu vo FNM SR. Navrhovateľ vykonával verejnú funkciu v roku 2006 (ako člen Výkonného výboru FNM SR) od 01. 01. 2006 do 18. 08. 2006. Podľa čl. II ods. 1 pracovnej zmluvy č. 352/98 zo dňa 27. 11. 1998 uzatvorenej medzi FNM SR ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom na výkon funkcie člena Výkonného výboru FNM SR bola navrhovateľovi stanovená mesačná mzda vo výške 24.000,- Sk, pričom výška priznanej mzdy prináležala podľa výslovného dojednania v pracovnej zmluve len pre výkon funkcie člena VV FNM SR. Táto špecifikácia sa v pracovnej zmluve následne nemenila. S účinnosťou od 01. 11. 2005 bola na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 28. 11. 2005 mesačná mzda navrhovateľa za výkon funkcie člena VV FNM SR stanovená na 36.000,- Sk a s účinnosťou od 02. 04. 2006 bola na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 24.04.2006 mesačná mzda navrhovateľa za výkon funkcie člena VV FNM SR stanovená na 47.500,- Sk. Do   uvedeného   výpočtu   pre   účely   vymerania   pokuty   by   nemal   byť   zahrnutý   príjem navrhovateľa   resp.   tá   jeho   časť,   ktorá   nesúvisela   s   výkonom   verejnej   funkcie (napr. príplatok za vedenie sekcie a pod.), a tiež tá časť príjmu za rok 2006, na ktorú mu vznikol nárok z titulu trvania pracovného pomeru vo FNM SR po skončení výkonu verejnej funkcie (t.j. po 18. 08. 2006), nakoľko po tomto momente už nemožno hovoriť o odmene za výkon verejnej funkcie. S použitím vyššie uvedených čiastok hrubej mesačnej mzdy podľa pracovnej zmluvy a jej zmien za obdobie od 01. 01. 2006 do 18. 08. 2006 predstavoval hrubý   príjem   navrhovateľa   za   výkon   verejnej   funkcie   (odmena   za   výkon   funkcie   člena VV FNM SR) približne 325.580,- Sk, z čoho 1/12 predstavuje sumu približne 27.132,- Sk. Z uvedeného jednoduchého výpočtu je zrejmé, že príslušní pracovníci na FNM SR, ktorí pripravovali   pre   Výbor   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   podklad   k vymeraniu   pokuty, nesprávne alebo omylom do príslušného základu na vymeranie pokuty (príjem navrhovateľa za   výkon   verejnej   funkcie   za   rok   2006)   zahrnuli   zrejme   všetky   jeho   príjmy,   ktorých podstatná   časť   však   vôbec   nesúvisela   s   výkonom   verejnej   funkcie   v   rozhodnom   období (01. 01. 2006 až 18. 08. 2006).»

Navrhovateľ   v nadväznosti   na   tieto   skutočnosti   žiada,   aby   ústavný   súd   zrušil rozhodnutie   výboru   a aby   mu   priznal   trovy   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej služby (zvýšenej o DPH, pretože právny zástupca je platiteľom DPH) a príslušný režijný paušál podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytnutie   právnych   služieb   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“).

Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   návrh   navrhovateľa   na   neverejnom   zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a   keďže nezistil dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde uznesením č. k. IV. ÚS 95/08-13 z 13. marca 2008 rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 28. marca 2008 predsedu výboru, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Predseda   výboru   doručil   12.   mája   2008   ústavnému   súdu   spisovú   dokumentáciu a vyjadrenie, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta skutočnosť, že pokiaľ vykonával funkcie člena Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky do 18. augusta 2006 v súlade s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona na účely konania v prípade porušenia týchto ustanovení sa považoval za verejného funkcionára len do 18. augusta 2007. V tejto súvislosti uvádza, že ak po 18. auguste 2006 nebol verejným funkcionárom, nemohol mu konajúci výbor rozhodnutím z 28. marca 2007 uložiť pokutu (keďže ju je možné uložiť len verejnému funkcionárovi). Súčasne poukazuje na fakt, že výbor mu podal vo svojich prípisoch v r. 2007 vysvetlenia, ktoré pôsobili zmätočne a utvrdili ho v skutočnosti, že má po ukončení verejnej funkcie podať len oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 do 30 dní od uplynutia jedného roka výkonu verejnej funkcie, čo aj urobil. Ďalej jeho výhrady smerujú k tomu, že výbor nerozhodol podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona do 60 dní od začatia konania a namieta tiež výšku uloženej pokuty kde   poukazuje,   že   do   sumy   príjmov   za   predchádzajúci   rok   zahrnul   i príjmy,   ktorých podstatná časť nesúvisela s výkonom verejnej funkcie.

Záverom   navrhovateľ   žiada,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušil   napadnuté rozhodnutie a aby mu priznal trovy konania....

S uvedeným   názorom   ako   účastník   konania   nesúhlasíme   a tvrdíme,   že   Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. Hlavná námietka navrhovateľa smeruje k tvrdeniu, že pokiaľ po 18. auguste 2007 nebol v zmysle čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejným funkcionárom, nemohol mu výbor uložiť   dňa   19.   septembra   2007   pokutu.   Takýto   výklad   čl.   3   ods.   1   ústavného   zákona v kontexte s čl. 9 ústavného zákona je účelový a nemá oporu v procesných ustanoveniach tohto ústavného zákona. Pri takomto výklade by nikdy nemohlo dôjsť k naplneniu povinnosti v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona (keďže sa podáva do 30 dní po roku od ukončenia výkonu verejnej   funkcie)   a nemohlo   byť   neplnenie   takejto   povinnosti   nikdy   sankcionované. Predmetné   ustanovenie   čl.   3   ods.   1   ústavného   zákona   malo   a má   za   účel   naopak prolongovať povinnosti pre verejného funkcionára ešte aj ďalší rok po skončení verejnej funkcie   a nie   zúžiť   túto   lehotu   a následne   znemožniť   akýkoľvek   postih   za   nesplnenie povinnosti verejného funkcionára.

2. K výhrade   navrhovateľa,   že   výbor   nerozhodol   v lehote   podľa   čl.   9   ods.   5 ústavného zákona konštatujeme, že je síce fakticky správna, avšak nemá právny dopad na vydané   rozhodnutie,   pretože   ide   o lehotu   poriadkovú.   Jej   uplynutím   nedochádza k zastaveniu konania alebo k zániku zodpovednosti verejného funkcionára za nesplnenie jeho povinnosti podľa čl. 7 ústavného zákona a preto je táto výhrada právne irelevantná.

3. K určeniu výšky pokuty uvádzame, že bola určená na základe podkladov platiteľa mzdy verejného funkcionára – Fondu národného majetku Slovenskej republiky uvedených v liste z 11. decembra 2007 a na tomto základe bola uvedená suma (hrubá mzda za rok 2006)   použitá   pri   výpočte   pokuty   podľa   čl.   9   ods.   15   ústavného   zákona.   Podľa   tohto ustanovenia sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Výbor nemal dôvod pochybovať o úplnosti a pravdivosti údajov Fondu národného majetku Slovenskej republiky z 11. decembra 2007 a nemá ani možnosť ich preverovať, len ju zohľadniť za relevantnú právnu skutočnosť vo svojom rozhodnutí (príloha 1 ň list Fondu národného majetku Slovenskej republiky z 11. decembra 2007 vo fotokópii)....

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií č. VP/108/07-K z 19. septembra 2007 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.“

Zo spisu výboru vyplynulo, že po prijatí uznesenia č. 469 dňa 19. septembra 2007 v rámci prípravy rozhodnutia výbor listom č. VP/108/07-K z 20. septembra 2007 požiadal predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „Výkonný výbor fondu“) o oznámenie výšky mesačného platu navrhovateľa ako verejného funkcionára, ktorý poberal v roku 2006 za výkon verejnej funkcie. Na tento list odpovedal predseda Výkonného výboru fondu listom č. A-8802/2007 z 2. októbra 2007, v ktorom uviedol, ako sa navrhovateľovi menila základná mzda v roku 2006 (obdobie 1. január 2006 – 31. marec 2006 = 36 000 Sk; 1. apríl 2006 = 36 900 Sk; 2. apríl 2006 – 18. september 2006   =   47 500   Sk).   Po   uvedenom   liste   nasledoval   list   Výkonného   výboru   fondu z 27. novembra 2008 na doplnenie podkladov, na ktorý odpovedal člen Výkonného výboru fondu listom č. K-10708/2007 z 11. decembra 2007. Zo spisu tiež vyplynulo, že na základe prípravy uvedeného rozhodnutia výbor expedoval rozhodnutie navrhovateľovi 23. januára 2008, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 29. januára 2008.

Ústavný   súd   vyzval   20.   mája   2008   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby   zaujal stanovisko k vyjadreniu   výboru   v prípade,   ak to považuje za potrebné. Právny zástupca sťažovateľa v určenej lehote k vyjadreniu výboru nezaujal stanovisko.

II.

Relevantná právna úprava

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je na účely tohto   ústavného   zákona   každý,   kto   vykonáva   verejnú   funkciu   uvedenú   v čl.   2   ods.   1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je povinný do   30   dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   verejnej   funkcie,   a počas   jej   výkonu   vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie zákonom ustanovené skutočnosti:

a)   či   spĺňa   podmienky   nezlučiteľnosti   výkonu   funkcie   verejného   funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2, tohto ústavného zákona,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára,

c) aké iné funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d)   svoje   príjmy   dosiahnuté   v uplynulom   kalendárnom   roku   z výkonu   funkcie verejného   funkcionára   a z výkonu   iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností,   v ktorých vykonávaní   verejný   funkcionár   pokračuje   aj   po   ujatí   sa   výkonu   funkcie   verejného funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním   žijú   v domácnosti,   vrátane   osobných   údajov,   v rozsahu   titul,   meno,   priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Článok 8 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ukladá verejným funkcionárom uvedeným v čl. 2 ods. 1 písm. d), c)... až zk), ak sú splnené ustanovené podmienky, aj určité povinnosti na obdobie jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 tohto   ústavného   zákona,   a to   povinnosť   podať   písomné   oznámenie   za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a)   u ktorých   osôb   bol   zamestnaný   v pracovnom   pomere   alebo   v obdobnom pracovnom vzťahu,

b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu,

c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom,

d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e) tohto ústavného zákona.

Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. orgán, ktorý uskutočňuje konanie   začne   konanie   buď   z vlastnej   iniciatívy,   ak   jeho   zistenia   nasvedčujú   tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 tohto ústavného zákona uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe   riadne   odôvodneného   podnetu,   z ktorého   je zrejmé,   kto   ho   podáva,   ktorého verejného funkcionára sa týka a čo sa namieta.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie   obsahuje   výrok,   v ktorom   sa   uvedie,   v čom   je   konanie   alebo   opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie   o opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladá v sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára,   ak   ide   o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely tohto ústavného zákona   sa   mesačným   platom   verejného   funkcionára   rozumie   jedna   dvanástina   príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie.

Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v prípade, ak mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší   ako   priemerná   mesačná   nominálna   mzda   v hospodárstve   Slovenskej   republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za mesačný plat považuje   priemerná   nominálna   mesačná   mzda   v hospodárstve   Slovenskej   republiky za uplynulý kalendárny rok.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavnému súdu v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na   preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku   1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade označené rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

III.

Východiská rozhodovania a závery ústavného súdu

Navrhovateľ do 18. augusta 2006 vykonával funkciu člena Výkonného výboru fondu, a tak mal postavenie verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

Navrhovateľ podal 9. februára 2007 oznámenie verejného funkcionára po skončení verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Výbor mu toto oznámenie vrátil listom zo 16. februára 2007 ako predčasne podané s poučením, že takéto oznámenie   treba   podať „... až   po   uplynutí   jedného   roka   od   skončenia   verejnej   funkcie (18. 8. 2006), a to do 30 dní od tohto termínu (do 16. 9. 2007)“.

Navrhovateľovi   bol   následne   doručený   ďalší   list   výboru   z 20.   februára   2007, adresovaný verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) až m) a t) až zk) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorý sa týkal oznámení podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona.

Výbor listom z 2. júla 2007 oznámil navrhovateľovi začatie konania v zmysle čl. 9 ods.   2   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   za   porušenie   povinnosti   podať   oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona do 31. marca 2007. Prílohou oznámenia bolo aj uznesenie výboru z 27. júna 2007 o začatí   konania   v uvedenej   veci.   Navrhovateľ   v nadväznosti   na   toto   oznámenie   zaslal výboru listom z 10. júla 2007 svoje písomné vyjadrenie a napokon podal 6. septembra 2007 oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona ako verejný funkcionár, ktorému sa skončil výkon verejnej funkcie v priebehu roku 2006.

Výbor rozhodol uznesením sp. zn. VP/108/07-K z 19. septembra 2007 o porušení povinnosti navrhovateľom podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktoré bolo navrhovateľovi doručené 29. januára 2008. V čase vydania tohto rozhodnutia navrhovateľ už   nebol   verejným   funkcionárom,   a preto   z citovaných   ustanovení   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že sa na neho môžu vzťahovať už len zákazy ustanovené v čl. 8 ods.   1 a povinnosť podľa   čl.   8 ods.   5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ale len za predpokladu, že sú (budú) v jeho prípade splnené podmienky uvedené v čl. 8 ods. 1, 2 alebo 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Vzhľadom na to sa navrhovateľ v období po skončení výkonu funkcie mohol (môže) dopustiť len porušenia zákazov a povinností uvedených v čl. 8 ods. 1 a 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a len za ich porušenie mohol (môže) byť sankcionovaný rozhodnutím výboru.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na platné a účinné znenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., podľa ktorého „Verejný funkcionár je povinný do   30   dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal výkonu   verejnej   funkcie,   a počas   jej   výkonu   vždy   do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...“, konštatujúc,   že   z dikcie   citovaného   článku   nemožno   podľa   jeho   názoru   vyvodiť   záver, podľa ktorého by sa v ňom uvedená povinnosť vzťahovala aj na verejných funkcionárov po skončení výkonu verejnej funkcie, t. j. v danom prípade na navrhovateľa (IV. ÚS 293/07, IV. ÚS 75/08).

Napadnuté   rozhodnutie   výboru   sa   opiera   o porušenie   povinnosti   ustanovenej v „... čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.“, t. j. takej, ktorú navrhovateľ v období po   skončení   funkcie   člena   Výkonného   výboru   fondu   už   nemal,   a preto   ju   ani   porušiť nemohol, pretože výkon svojej funkcie skončil 18. augusta 2006.

Vo   vzťahu k argumentom   navrhovateľa k výkladu   čl.   3 ods.   1   ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., že po 18. auguste 2007 nebol už verejným funkcionárom, a preto mu výbor už nemohol uložiť 19. septembra 2007 pokutu, výbor zaujal odmietavé stanovisko s tým,   že   §   3   ods.   1   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   „mal   a má   za   účel   naopak prolongovať   povinnosti   verejného   funkcionára   ešte   aj   ďalší   rok   po   skončení   verejnej funkcie   a nie   zúžiť   túto   lehotu   a následne   znemožniť   akýkoľvek   postih   za   nesplnenie povinnosti verejného funkcionára“.

Ústavný   súd   sa   nestotožňuje   s citovaným   názorom   výboru   a v tejto   súvislosti poukazuje   aj   na   svoju   judikatúru   týkajúcu   sa   uplatňovania   zásady   prednosti   ústavne konformného výkladu. Túto zásahu uplatnil ústavný súd najprv v konaní o súlade právnych predpisov,   keď   vyslovil   právny   názor:   „Keď právnu   normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 Ústavy SR a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie   takej   právnej   normy.   Všetky   štátne   orgány   majú   vtedy   Ústavou   SR   určenú povinnosť   uplatňovať   právnu   normu   v súlade   s Ústavou   SR“   (PL. ÚS 15/98).   Zásadu prednosti   ústavne   konformného   výkladu   ústavný   súd   uplatňuje   ale   aj   v konaniach o návrhoch   fyzických   osôb   a právnických   osôb,   pričom   zdôrazňuje,   že   z tejto   zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý   zabezpečí   plnohodnotnú,   resp.   plnohodnotnejšiu   realizáciu   ústavou   garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach   vykladať právne   normy   v prospech   realizácie   ústavou   (a   tiež medzinárodnými   zmluvami)   garantovaných   základných   práv   a slobôd“   (II.   ÚS   148/06, m. m. IV. ÚS 96/07).

Vychádzajúc   z   doterajšej   judikatúry   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   pri   svojej rozhodovacej   činnosti   uprednostňuje   materiálne   poňatie   právneho   štátu,   koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov   nesmie   opomínať,   že   prijaté   riešenie   musí   byť   akceptovateľné   aj   z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa nedopustil takého konania,   ktoré   je   v rozpore   s ústavným   zákonom   č.   357/2004   Z.   z.,   a preto   napadnuté uznesenie ako celok podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   navrhovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom Mgr. J. K. v konaní pred ústavným súdom.

Navrhovateľ   žiadal   úhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   pomoci   zvýšenej o DPH,   pretože   právny   zástupca   je   platiteľom   DPH,   a príslušný   režijný   paušál   podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ústavný súd priznal trovy konania v požadovanej sume, t. j. v sume 8 011,08 Sk.

Pretože   výbor,   ktorý   je   účastníkom   konania   pred   ústavným   súdom,   ktorého rozhodnutie ústavný súd zrušil, je orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, povinnosť nahradiť   trovy   navrhovateľa   uložil   ústavný   súd   Kancelárii   Národnej   rady   Slovenskej republiky, ktorá nakladá s rozpočtovými prostriedkami Národnej rady Slovenskej republiky vrátane jej orgánov (bod 2 výroku).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky   povinná   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   navrhovateľa   (§   31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008