SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 94/2013-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn. Rvp 11500/2012, sp. zn. Rvp 11501/2012, sp. zn. Rvp 11502/2012, sp. zn. Rvp 11503/2012, sp. zn. Rvp 11504/2012, sp. zn. Rvp 11505/2012, sp. zn. Rvp 11506/2012, sp. zn. Rvp 11507/2012, sp. zn. Rvp 11508/2012, sp. zn. Rvp 11509/2012, sp. zn. Rvp 11510/2012, sp. zn. Rvp 11511/2012, sp. zn. Rvp 11512/2012, sp. zn. Rvp 11513/2012, sp. zn. Rvp 11514/2012, sp. zn. Rvp 11515/2012, sp. zn. Rvp 11516/2012, sp. zn. Rvp 11517/2012, sp. zn. Rvp 11518/2012, sp. zn. Rvp 11519/2012, sp. zn. Rvp 11520/2012, sp. zn. Rvp 11521/2012, sp. zn. Rvp 11522/2012, sp. zn. Rvp 11523/2012, sp. zn. Rvp 11524/2012, sp. zn. Rvp 11525/2012, sp. zn. Rvp 11526/2012, sp. zn. Rvp 11527/2012, sp. zn. Rvp 11528/2012, sp. zn. Rvp 11529/2012, sp. zn. Rvp 11530/2012, sp. zn. Rvp 11531/2012, sp. zn. Rvp 11532/2012, sp. zn. Rvp 11533/2012, sp. zn. Rvp 11534/2012, sp. zn. Rvp 11535/2012, sp. zn. Rvp 11536/2012 a sp. zn. Rvp 11537/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 96/2011, sp. zn. 17 Er 961/2010, sp. zn. 9 Er 530/2010, sp. zn. 16 Er 296/2010, sp. zn. 11 Er 608/2007, sp. zn. 9 Er 604/2007, sp. zn. 9 Er 582/2010, sp. zn. 10 Er 960/2010, sp. zn. 7 Er 527/2010, sp. zn. 9 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 959/2010, sp. zn. 7 Er 117/2011, sp. zn. 15 Er 959/2010, sp. zn. 9 Er 327/2011, sp. zn. 17 Er 996/2010 (správne má byť sp. zn. 17 Er 998/2010, pozn.), sp. zn. 9 Er 97/2010, sp. zn. 9 Er 908/2010, sp. zn. 17 Er 908/2010, sp. zn. 7 Er 579/2010, sp. zn. 7 Er 997/2010, sp. zn. 9 Er 224/2010 (správne má byť sp. zn. 9 Er 224/2011, pozn.), sp. zn. 9 Er 528/2010, sp. zn. 15 Er 759/2010, sp. zn. 17 Er 582/2010, sp. zn. 7 Er 283/2011, sp. zn. 7 Er 60/2011, sp. zn. 7 Er 16/2011, sp. zn. 9 Er 998/2010, sp. zn. 7 Er 528/2010, sp. zn. 9 Er 906/2010, sp. zn. 10 Er 16/2011, sp. zn. 15 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 997/2010, sp. zn. 10 Er 906/2010, sp. zn. 9 Er 526/2010, sp. zn. 7 Er 961/2010, sp. zn. 15 Er 47/2011, sp. zn. 7 Er 121/2011, sp. zn. 17 Er 647/2010, sp. zn. 9 Er 529/2010 a sp. zn. 7 Er 601/2010, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn. Rvp 11500/2012, sp. zn. Rvp 11501/2012, sp. zn. Rvp 11502/2012, sp. zn. Rvp 11503/2012, sp. zn. Rvp 11504/2012, sp. zn. Rvp 11505/2012, sp. zn. Rvp 11506/2012, sp. zn. Rvp 11507/2012, sp. zn. Rvp 11508/2012, sp. zn. Rvp 11509/2012, sp. zn. Rvp 11510/2012, sp. zn. Rvp 11511/2012, sp. zn. Rvp 11512/2012, sp. zn. Rvp 11513/2012, sp. zn. Rvp 11514/2012, sp. zn. Rvp 11515/2012, sp. zn. Rvp 11516/2012, sp. zn. Rvp 11517/2012, sp. zn. Rvp 11518/2012, sp. zn. Rvp 11519/2012, sp. zn. Rvp 11520/2012, sp. zn. Rvp 11521/2012, sp. zn. Rvp 11522/2012, sp. zn. Rvp 11523/2012, sp. zn. Rvp 11524/2012, sp. zn. Rvp 11525/2012, sp. zn. Rvp 11526/2012, sp. zn. Rvp 11527/2012, sp. zn. Rvp 11528/2012, sp. zn. Rvp 11529/2012, sp. zn. Rvp 11530/2012, sp. zn. Rvp 11531/2012, sp. zn. Rvp 11532/2012, sp. zn. Rvp 11533/2012, sp. zn. Rvp 11534/2012, sp. zn. Rvp 11535/2012, sp. zn. Rvp 11536/2012 a sp. zn. Rvp 11537/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn. Rvp 11500/2012, sp. zn. Rvp 11501/2012, sp. zn. Rvp 11502/2012, sp. zn. Rvp 11503/2012, sp. zn. Rvp 11504/2012, sp. zn. Rvp 11505/2012, sp. zn. Rvp 11506/2012, sp. zn. Rvp 11507/2012, sp. zn. Rvp 11508/2012, sp. zn. Rvp 11509/2012, sp. zn. Rvp 11510/2012, sp. zn. Rvp 11511/2012, sp. zn. Rvp 11512/2012, sp. zn. Rvp 11513/2012, sp. zn. Rvp 11514/2012, sp. zn. Rvp 11515/2012, sp. zn. Rvp 11516/2012, sp. zn. Rvp 11517/2012, sp. zn. Rvp 11518/2012, sp. zn. Rvp 11519/2012, sp. zn. Rvp 11520/2012, sp. zn. Rvp 11521/2012, sp. zn. Rvp 11522/2012, sp. zn. Rvp 11523/2012, sp. zn. Rvp 11524/2012, sp. zn. Rvp 11525/2012, sp. zn. Rvp 11526/2012, sp. zn. Rvp 11527/2012, sp. zn. Rvp 11528/2012, sp. zn. Rvp 11529/2012, sp. zn. Rvp 11530/2012, sp. zn. Rvp 11531/2012, sp. zn. Rvp 11532/2012, sp. zn. Rvp 11533/2012, sp. zn. Rvp 11534/2012, sp. zn. Rvp 11535/2012, sp. zn. Rvp 11536/2012 a sp. zn. Rvp 11537/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 96/2011, sp. zn. 17 Er 961/2010, sp. zn. 9 Er 530/2010, sp. zn. 16 Er 296/2010, sp. zn. 11 Er 608/2007, sp. zn. 9 Er 604/2007, sp. zn. 9 Er 582/2010, sp. zn. 10 Er 960/2010, sp. zn. 7 Er 527/2010, sp. zn. 9 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 959/2010, sp. zn. 7 Er 117/2011, sp. zn. 15 Er 959/2010, sp. zn. 9 Er 327/2011, sp. zn. 17 Er 996/2010 (správne má byť sp. zn. 17 Er 998/2010, pozn.), sp. zn. 9 Er 97/2010, sp. zn. 9 Er 908/2010, sp. zn. 17 Er 908/2010, sp. zn. 7 Er 579/2010, sp. zn. 7 Er 997/2010, sp. zn. 9 Er 224/2010 (správne má byť sp. zn. 9 Er 224/2011, pozn.), sp. zn. 9 Er 528/2010, sp. zn. 15 Er 759/2010, sp. zn. 17 Er 582/2010, sp. zn. 7 Er 283/2011, sp. zn. 7 Er 60/2011, sp. zn. 7 Er 16/2011, sp. zn. 9 Er 998/2010, sp. zn. 7 Er 528/2010, sp. zn. 9 Er 906/2010, sp. zn. 10 Er 16/2011, sp. zn. 15 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 997/2010, sp. zn. 10 Er 906/2010, sp. zn. 9 Er 526/2010, sp. zn. 7 Er 961/2010, sp. zn. 15 Er 47/2011, sp. zn. 7 Er 121/2011, sp. zn. 17 Er 647/2010, sp. zn. 9 Er 529/2010 a sp. zn. 7 Er 601/2010 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie, resp. rozhodnutie.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd bol v nej napadnutých konaniach neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, a preto podala 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v týchto exekučných konaniach, na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému súdu nedostala žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia ústavy a dohovoru, a zároveň sa domáha prikázať okresnému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložiť okresnému súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn. Rvp 11500/2012, sp. zn. Rvp 11501/2012, sp. zn. Rvp 11502/2012, sp. zn. Rvp 11503/2012, sp. zn. Rvp 11504/2012, sp. zn. Rvp 11505/2012, sp. zn. Rvp 11506/2012, sp. zn. Rvp 11507/2012, sp. zn. Rvp 11508/2012, sp. zn. Rvp 11509/2012, sp. zn. Rvp 11510/2012, sp. zn. Rvp 11511/2012, sp. zn. Rvp 11512/2012, sp. zn. Rvp 11513/2012, sp. zn. Rvp 11514/2012, sp. zn. Rvp 11515/2012, sp. zn. Rvp 11516/2012, sp. zn. Rvp 11517/2012, sp. zn. Rvp 11518/2012, sp. zn. Rvp 11519/2012, sp. zn. Rvp 11520/2012, sp. zn. Rvp 11521/2012, sp. zn. Rvp 11522/2012, sp. zn. Rvp 11523/2012, sp. zn. Rvp 11524/2012, sp. zn. Rvp 11525/2012, sp. zn. Rvp 11526/2012, sp. zn. Rvp 11527/2012, sp. zn. Rvp 11528/2012, sp. zn. Rvp 11529/2012, sp. zn. Rvp 11530/2012, sp. zn. Rvp 11531/2012, sp. zn. Rvp 11532/2012, sp. zn. Rvp 11533/2012, sp. zn. Rvp 11534/2012, sp. zn. Rvp 11535/2012, sp. zn. Rvp 11536/2012 a sp. zn. Rvp 11537/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka v sťažnostiach zhodne tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal[a] písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnostiam nepripojila fotokópie sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 23. novembra 2012 vyzval, aby tak urobila v ním určenej lehote, prípadne iným hodnoverným spôsobom preukázala, že takéto sťažnosti okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 17. decembra 2012, ku ktorému pripojila kópie viacerých podaní. V prvom rade pripojila kópie podaní označených ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ z 23. novembra 2010 a z 25. mája 2011 (ďalej spolu len „sťažnosti na prieťahy“) adresovaných predsedovi okresného súdu, avšak bez kópií podacích hárkov pošty, resp. iného dôkazu preukazujúceho doručenie týchto podaní označenému adresátovi. Z obsahu sťažností na prieťahy vyplýva, že ich prílohou majú byť zoznamy exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa tieto sťažnosti vzťahujú, tieto však k samotným sťažnostiam na prieťahy neboli pripojené. Obsahom sťažností na prieťahy je bez konkretizácie exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti vzťahujú, len všeobecná argumentácia týkajúca sa predovšetkým povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote 15 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosti na prieťahy neboli predložené s kompletným materiálom (chýba zoznam príslušných exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti na prieťahy majú vzťahovať), pričom rovnako chýbajú aj podacie hárky pošty (resp. iné verifikovateľné dôkazy), ktoré by hodnoverným spôsobom preukazovali doručenie uvedených sťažností okresnému súdu, nemajú sťažovateľkou doručené podania podľa názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.Sťažovateľka taktiež predložila ústavnému súdu kópie podaní označených ako „Sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní/Žiadosť o informáciu o stave konanie/Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní“ z 25. februára 2010 a 30. augusta 2010 adresovaných okresnému súdu, taktiež bez kópií podacích hárkov pošty, resp. iného hodnoverného dokladu preukazujúceho ich podanie. Sťažovateľka v nich konkrétne označila povinnú osobu menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým pobytom, ako aj uvedením exekučného titulu. Sťažnosti sa týkali konaní vedených pod spisovými značkami: 9 Er 530/2010, 11 Er 608/2007, 9 Er 604/2007, 7 Er 527/2010 a sp. zn. 9 Er 529/2010. Tieto sťažnosti však neboli adresované orgánu štátnej správy okresného súdu, teda jeho predsedovi, ale len všeobecne okresnému súdu. Z tohto dôvodu ich preto nemožno v zmysle citovaných ustanovení zákona o súdoch považovať za kvalifikované uplatnenie právneho prostriedku nápravy, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje.
Uvedený postup sťažovateľky v okolnostiach prerokúvaných sťažností nemožno podľa ústavného súdu považovať za účinné splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní na orgáne štátnej správy súdov nahradzujúce sťažnosť orgánu štátnej správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03, IV. ÚS 111/2011).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnostiach hodnoverným spôsobom nepreukázala, že v doterajšom priebehu napadnutých konaní podala sťažnosti proti namietanému porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu. Sťažovateľka zároveň v sťažnostiach neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade zvážiť možnosť uplatnenia postupu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky, ktorými namieta postup okresného súdu v napadnutých konaniach, v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rovnaký záver prijal, aj pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, práva podľa dodatkového protokolu a označených článkov ústavy a dohovoru.
Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd ďalej uvádza, že vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 11512/2012 sťažovateľka namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 97/2010.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Er 97/2010 okresný súd vedie konanie s inými účastníkmi, ako uvádza sťažovateľka vo svojej sťažnosti. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza spisovú značku exekútorského úradu (sp. zn. EX 13425/2010 a meno povinnej Iren Brassai). Ústavný súd zistil, že na okresnom súde sa sp. zn. veci uvedenej povinnej nenachádza.
Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd túto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2013