znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 94/2013-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn. Rvp 11500/2012, sp. zn.   Rvp   11501/2012,   sp.   zn.   Rvp   11502/2012,   sp.   zn.   Rvp 11503/2012,   sp.   zn.   Rvp 11504/2012, sp. zn. Rvp 11505/2012, sp. zn. Rvp 11506/2012, sp. zn. Rvp 11507/2012, sp. zn.   Rvp   11508/2012,   sp.   zn.   Rvp   11509/2012,   sp.   zn.   Rvp 11510/2012,   sp.   zn.   Rvp 11511/2012, sp. zn. Rvp 11512/2012, sp. zn. Rvp 11513/2012, sp. zn. Rvp 11514/2012, sp. zn.   Rvp   11515/2012,   sp.   zn.   Rvp   11516/2012,   sp.   zn.   Rvp 11517/2012,   sp.   zn.   Rvp 11518/2012, sp. zn. Rvp 11519/2012, sp. zn. Rvp 11520/2012, sp. zn. Rvp 11521/2012, sp. zn.   Rvp   11522/2012,   sp.   zn.   Rvp   11523/2012,   sp.   zn.   Rvp 11524/2012,   sp.   zn.   Rvp 11525/2012, sp. zn. Rvp 11526/2012, sp. zn. Rvp 11527/2012, sp. zn. Rvp 11528/2012, sp. zn.   Rvp   11529/2012,   sp.   zn.   Rvp   11530/2012,   sp.   zn.   Rvp 11531/2012,   sp.   zn.   Rvp 11532/2012, sp. zn. Rvp 11533/2012, sp. zn. Rvp 11534/2012, sp. zn. Rvp 11535/2012, sp. zn.   Rvp   11536/2012   a   sp.   zn.   Rvp   11537/2012,   ktorými   namieta   porušenie   svojich základných   práv podľa   čl.   20   ods.   1, čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 96/2011, sp. zn. 17 Er 961/2010, sp. zn. 9 Er 530/2010, sp. zn. 16 Er 296/2010, sp. zn. 11 Er 608/2007, sp. zn. 9 Er 604/2007, sp. zn. 9 Er 582/2010, sp. zn. 10 Er 960/2010, sp. zn. 7 Er 527/2010, sp. zn. 9 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 959/2010, sp. zn. 7 Er 117/2011, sp. zn. 15 Er 959/2010, sp. zn. 9 Er 327/2011, sp. zn. 17 Er 996/2010 (správne má byť sp. zn. 17 Er 998/2010, pozn.), sp. zn. 9 Er 97/2010, sp. zn. 9 Er 908/2010, sp. zn. 17 Er 908/2010, sp. zn. 7 Er   579/2010, sp. zn. 7 Er   997/2010, sp.   zn. 9 Er 224/2010 (správne   má   byť sp.   zn.   9   Er   224/2011,   pozn.),   sp.   zn.   9   Er   528/2010,   sp.   zn.   15   Er 759/2010, sp. zn. 17 Er 582/2010, sp. zn. 7 Er 283/2011, sp. zn. 7 Er 60/2011, sp. zn. 7 Er 16/2011, sp. zn. 9 Er 998/2010, sp. zn. 7 Er 528/2010, sp. zn. 9 Er 906/2010, sp. zn. 10 Er 16/2011, sp. zn. 15 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 997/2010, sp. zn. 10 Er 906/2010, sp. zn. 9 Er 526/2010, sp. zn. 7 Er 961/2010, sp. zn. 15 Er 47/2011, sp. zn. 7 Er 121/2011, sp. zn. 17 Er 647/2010, sp. zn. 9 Er 529/2010 a sp. zn. 7 Er 601/2010, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn. Rvp 11500/2012, sp. zn. Rvp 11501/2012, sp. zn. Rvp 11502/2012, sp. zn. Rvp 11503/2012, sp. zn. Rvp 11504/2012, sp. zn.   Rvp   11505/2012,   sp.   zn.   Rvp   11506/2012,   sp.   zn.   Rvp   11507/2012,   sp.   zn.   Rvp 11508/2012, sp. zn. Rvp 11509/2012, sp. zn. Rvp 11510/2012, sp. zn. Rvp 11511/2012, sp. zn.   Rvp   11512/2012,   sp.   zn.   Rvp   11513/2012,   sp.   zn.   Rvp   11514/2012,   sp.   zn.   Rvp 11515/2012, sp. zn. Rvp 11516/2012, sp. zn. Rvp 11517/2012, sp. zn. Rvp 11518/2012, sp. zn.   Rvp   11519/2012,   sp.   zn.   Rvp   11520/2012,   sp.   zn.   Rvp   11521/2012,   sp.   zn.   Rvp 11522/2012, sp. zn. Rvp 11523/2012, sp. zn. Rvp 11524/2012, sp. zn. Rvp 11525/2012, sp. zn.   Rvp   11526/2012,   sp.   zn.   Rvp   11527/2012,   sp.   zn.   Rvp   11528/2012,   sp.   zn.   Rvp 11529/2012, sp. zn. Rvp 11530/2012, sp. zn. Rvp 11531/2012, sp. zn. Rvp 11532/2012, sp. zn.   Rvp   11533/2012,   sp.   zn.   Rvp   11534/2012,   sp.   zn.   Rvp   11535/2012,   sp.   zn.   Rvp 11536/2012 a sp. zn. Rvp 11537/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn.   Rvp   11500/2012,   sp.   zn.   Rvp   11501/2012,   sp.   zn.   Rvp   11502/2012,   sp.   zn.   Rvp 11503/2012, sp. zn. Rvp 11504/2012, sp. zn. Rvp 11505/2012, sp. zn. Rvp 11506/2012, sp. zn.   Rvp   11507/2012,   sp.   zn.   Rvp   11508/2012,   sp.   zn.   Rvp   11509/2012,   sp.   zn.   Rvp 11510/2012, sp. zn. Rvp 11511/2012, sp. zn. Rvp 11512/2012, sp. zn. Rvp 11513/2012, sp. zn.   Rvp   11514/2012,   sp.   zn.   Rvp   11515/2012,   sp.   zn.   Rvp   11516/2012,   sp.   zn.   Rvp 11517/2012, sp. zn. Rvp 11518/2012, sp. zn. Rvp 11519/2012, sp. zn. Rvp 11520/2012, sp. zn.   Rvp   11521/2012,   sp.   zn.   Rvp   11522/2012,   sp.   zn.   Rvp   11523/2012,   sp.   zn.   Rvp 11524/2012, sp. zn. Rvp 11525/2012, sp. zn. Rvp 11526/2012, sp. zn. Rvp 11527/2012, sp. zn.   Rvp   11528/2012,   sp.   zn.   Rvp   11529/2012,   sp.   zn.   Rvp   11530/2012,   sp.   zn.   Rvp 11531/2012, sp. zn. Rvp 11532/2012, sp. zn. Rvp 11533/2012, sp. zn. Rvp 11534/2012, sp. zn. Rvp 11535/2012, sp. zn. Rvp 11536/2012 a sp. zn. Rvp 11537/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 96/2011, sp. zn. 17 Er 961/2010, sp. zn. 9 Er 530/2010, sp. zn. 16 Er 296/2010, sp. zn. 11 Er 608/2007, sp. zn. 9 Er 604/2007, sp. zn. 9 Er 582/2010, sp. zn. 10 Er 960/2010, sp. zn. 7 Er 527/2010, sp. zn. 9 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 959/2010, sp. zn. 7 Er 117/2011, sp. zn. 15 Er 959/2010, sp. zn. 9 Er 327/2011, sp. zn. 17 Er 996/2010 (správne má byť sp. zn. 17 Er 998/2010, pozn.), sp. zn. 9 Er 97/2010, sp. zn. 9 Er 908/2010, sp. zn. 17 Er 908/2010, sp. zn. 7 Er 579/2010, sp. zn. 7 Er 997/2010, sp. zn. 9 Er 224/2010 (správne má byť sp. zn. 9 Er 224/2011, pozn.), sp. zn. 9 Er 528/2010, sp. zn. 15 Er 759/2010, sp. zn. 17 Er 582/2010, sp. zn. 7 Er 283/2011, sp. zn. 7 Er 60/2011, sp. zn. 7 Er 16/2011, sp. zn. 9 Er 998/2010, sp. zn. 7 Er 528/2010, sp. zn. 9 Er 906/2010, sp. zn. 10 Er 16/2011, sp. zn. 15 Er 960/2010, sp. zn. 9 Er 997/2010, sp. zn. 10 Er 906/2010, sp. zn. 9 Er 526/2010, sp. zn. 7 Er 961/2010, sp. zn. 15 Er 47/2011, sp. zn. 7 Er 121/2011, sp. zn. 17 Er 647/2010, sp. zn. 9 Er 529/2010 a sp. zn. 7 Er 601/2010 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach podanými návrhmi požiadala   súdneho   exekútora   o   vykonanie   exekúcií.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií,   čím   došlo   podľa   sťažovateľky   k zákonnému založeniu   povinnosti   okresného   súdu   rozhodnúť   o   nich   v   rámci   priznanej   právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru   nevykazujú   znaky   mimoriadnej   právnej   zložitosti   a   nevyžadujú   takú   spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie, resp. rozhodnutie.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   okresný   súd   bol   v nej   napadnutých   konaniach neodôvodnene   nečinný,   resp.   postupoval   neefektívne,   a preto   podala   25.   mája   2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu   sťažnosti   na prieťahy   v týchto   exekučných   konaniach,   na   ktoré   do   dňa   doručenia sťažností ústavnému súdu nedostala žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   o jej   sťažnostiach   rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia ústavy a dohovoru, a zároveň sa domáha prikázať okresnému   súdu   v týchto   konaniach   konať bez zbytočných   prieťahov   a   napokon   uložiť okresnému súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 11497/2012, sp. zn. Rvp 11498/2012, sp. zn. Rvp 11499/2012, sp. zn. Rvp 11500/2012, sp.   zn.   Rvp   11501/2012,   sp.   zn.   Rvp   11502/2012,   sp.   zn.   Rvp   11503/2012,   sp.   zn. Rvp 11504/2012, sp. zn. Rvp 11505/2012, sp. zn. Rvp 11506/2012, sp. zn. Rvp 11507/2012, sp.   zn.   Rvp   11508/2012,   sp.   zn.   Rvp   11509/2012,   sp.   zn.   Rvp   11510/2012,   sp.   zn. Rvp 11511/2012, sp. zn. Rvp 11512/2012, sp. zn. Rvp 11513/2012, sp. zn. Rvp 11514/2012, sp.   zn.   Rvp   11515/2012,   sp.   zn.   Rvp   11516/2012,   sp.   zn.   Rvp   11517/2012,   sp.   zn. Rvp 11518/2012, sp. zn. Rvp 11519/2012, sp. zn. Rvp 11520/2012, sp. zn. Rvp 11521/2012, sp.   zn.   Rvp   11522/2012,   sp.   zn.   Rvp   11523/2012,   sp.   zn.   Rvp   11524/2012,   sp.   zn. Rvp 11525/2012, sp. zn. Rvp 11526/2012, sp. zn. Rvp 11527/2012, sp. zn. Rvp 11528/2012, sp.   zn.   Rvp   11529/2012,   sp.   zn.   Rvp   11530/2012,   sp.   zn.   Rvp   11531/2012,   sp.   zn. Rvp 11532/2012, sp. zn. Rvp 11533/2012, sp. zn. Rvp 11534/2012, sp. zn. Rvp 11535/2012, sp. zn. Rvp 11536/2012 a sp. zn. Rvp 11537/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe sťažovateľky a okresného súdu,   proti ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol   ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

V   konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje   preukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi   príslušného   súdu   proti   porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (ako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je   v   súlade   so   základným   právom   zaručeným   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ale   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou   (m.   m.   II.   ÚS   64/97,   I.   ÚS   20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   (a   tiež   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru),   koná   iba   za   predpokladu,   ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   v sťažnostiach   zhodne   tvrdí,   že   v   súlade   so   zákonom   o   súdoch „podal[a] písomne   ešte   dňa   25.   05.   2011   do   rúk   predsedu   exekučného   súdu   sťažnosť na postup   súdu   smerujúcu   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov“. Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnostiam nepripojila fotokópie sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 23. novembra 2012 vyzval,   aby   tak   urobila   v   ním   určenej   lehote,   prípadne   iným   hodnoverným   spôsobom preukázala, že takéto sťažnosti okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému súdu   17.   decembra   2012,   ku   ktorému   pripojila   kópie   viacerých   podaní.   V   prvom   rade pripojila kópie podaní označených ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ z 23. novembra 2010 a z 25. mája 2011 (ďalej spolu len „sťažnosti na prieťahy“) adresovaných predsedovi okresného súdu, avšak bez kópií podacích hárkov pošty, resp. iného dôkazu preukazujúceho doručenie týchto podaní označenému adresátovi. Z obsahu sťažností na prieťahy vyplýva, že ich prílohou majú byť zoznamy exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa   tieto   sťažnosti   vzťahujú,   tieto   však   k   samotným   sťažnostiam   na   prieťahy   neboli pripojené.   Obsahom   sťažností   na   prieťahy   je   bez   konkretizácie   exekučných   konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti vzťahujú, len všeobecná argumentácia týkajúca sa   predovšetkým   povinnosti   exekučného súdu   rozhodnúť o žiadosti   o   vydanie poverenia   na vykonanie   exekúcie   v   zákonom   ustanovenej   lehote   15   dní.   Vzhľadom   na skutočnosť, že sťažnosti na prieťahy neboli predložené s kompletným materiálom (chýba zoznam príslušných exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti na prieťahy majú vzťahovať), pričom rovnako chýbajú aj podacie hárky pošty (resp. iné verifikovateľné   dôkazy),   ktoré   by   hodnoverným   spôsobom   preukazovali   doručenie uvedených   sťažností   okresnému   súdu,   nemajú   sťažovateľkou   doručené   podania   podľa názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.Sťažovateľka   taktiež   predložila   ústavnému   súdu   kópie   podaní   označených   ako „Sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní/Žiadosť o informáciu o stave konanie/Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní“ z 25. februára 2010 a 30. augusta 2010 adresovaných okresnému súdu, taktiež bez kópií podacích hárkov pošty, resp. iného hodnoverného dokladu preukazujúceho ich podanie.   Sťažovateľka   v   nich   konkrétne   označila   povinnú   osobu   menom,   priezviskom, rodným číslom, trvalým pobytom, ako aj uvedením exekučného titulu. Sťažnosti sa týkali konaní vedených pod spisovými značkami: 9 Er 530/2010, 11 Er 608/2007, 9 Er 604/2007, 7 Er 527/2010 a sp. zn. 9 Er 529/2010. Tieto sťažnosti však neboli adresované orgánu štátnej správy okresného súdu, teda jeho predsedovi, ale len všeobecne okresnému súdu. Z tohto   dôvodu   ich   preto   nemožno   v   zmysle   citovaných   ustanovení   zákona   o   súdoch považovať   za   kvalifikované   uplatnenie   právneho   prostriedku   nápravy,   ktoré   zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje.

Uvedený   postup   sťažovateľky   v   okolnostiach   prerokúvaných   sťažností   nemožno podľa   ústavného   súdu   považovať   za   účinné   splnenie   požiadavky   namietania   prieťahov v konaní na orgáne štátnej správy súdov nahradzujúce sťažnosť orgánu štátnej správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03, IV. ÚS 111/2011).

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka, zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   v   sťažnostiach   hodnoverným   spôsobom nepreukázala,   že   v   doterajšom   priebehu   napadnutých   konaní   podala   sťažnosti   proti namietanému porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   predsedovi   okresného   súdu.   Sťažovateľka   zároveň   v   sťažnostiach   neuvádza žiadne   argumenty,   ktorými   by   preukazovala,   že   podmienku   využitia   tohto   prostriedku ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade zvážiť možnosť uplatnenia postupu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažností sťažovateľky, ktorými namieta postup okresného súdu v napadnutých konaniach, v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   pre neprípustnosť.

II.3   K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2   ústavy   a   čl. 14   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach v priamej   príčinnej   súvislosti   (z   rovnakých   dôvodov)   s   namietaným   porušením   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v napadnutých konaniach   nie   sú   splnené   podmienky   na   vyslovenie   porušenia   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rovnaký záver   prijal,   aj   pokiaľ   ide   o namietané   porušenie   ďalších   sťažovateľkou   označených základných práv podľa ústavy, práva podľa dodatkového protokolu a označených článkov ústavy a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   ďalej   uvádza,   že   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   11512/2012 sťažovateľka namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 97/2010.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Er 97/2010 okresný súd vedie konanie s inými účastníkmi, ako uvádza sťažovateľka vo svojej sťažnosti. Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza   spisovú   značku   exekútorského   úradu   (sp.   zn. EX 13425/2010 a meno povinnej Iren Brassai). Ústavný súd zistil, že na okresnom súde sa sp. zn. veci uvedenej povinnej nenachádza.

Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce   z podaní   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a   publikovaná   judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to, že   ústavný   súd   už   v typovo   zhodných   veciach   sťažovateľky   vo svojich   rozhodnutiach poukázal   aj   na   už   identifikované   nedostatky   jej   sťažností,   ústavný   súd   túto   sťažnosť odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia   zákonom predpísaných náležitostí.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2013