znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 94/07-9Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Č.,   t.   č.   v   Ústave   na   výkon   trestu   odňatia   slobody Leopoldov,   v ktorej   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   48   Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 47/2006 z 8. novembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Č. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2007 doručená sťažnosť J. Č., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“),   ako aj základného práva   podľa   čl. 38 Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 To 47/2006 z 8. novembra 2006.

Z obsahu podania sťažovateľa a jeho príloh vyplýva, že 8. novembra 2006 najvyšší súd   uznesením   sp.   zn.   1   T   47/2006   zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Ntok 2/04-708 z 24. marca 2006,   ktorým   bol   zamietnutý   návrh   na   povolenie   obnovy   konania   v jeho   trestnej   veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. 3 T 35/99.

Sťažovateľ ústavný súd v závere svojho podania požiadal:„...   o zrušenie   uznesenia   NS   SR   sp.   zn.   1   To   47/2006   a o vrátenie   veci   KS v Košiciach, aby v nej znovu konal a rozhodol. Zároveň Vás žiadam o to, aby ste svojim rozhodnutím zakázal KS v Košiciach a NS SR pokračovať v takomto porušovaní mojich základných práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V prípade vyhovenia mojej sťažnosti   v zmysle   čl.   127   ods.   1   žiadam   ÚS   SR   o priznanie   mojej   osobe   finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- SK...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   jeho   základného   práva podľa čl. 48 ústavy, práva podľa čl. 6 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 38 listiny uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 47/2006 z 8. novembra 2006, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu, ktorý nepovolil obnovu konania v jeho trestnej veci.

Podľa zistenia ústavného súdu predmetné konanie bolo skončené 8. novembra 2006, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 47/2006, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 14. decembra 2006 a jeho obhajcovi 12. decembra 2006.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Sťažnosť sťažovateľa z 18. apríla 2007 bola ústavnému súdu doručená 24. apríla 2007, z toho vyplýva, že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2007