znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 93/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Policajného zboru, ako aj postupom Okresného súdu Zvolen v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 124/2006 a jeho rozsudkom z 13. marca 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 196/07 z 28. augusta 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. J. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. februára 2009   doručené   podanie   M.   J.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), označené ako „Podnet na prešetrenie porušenia ľudských práv a slobôd“.Z podania   a priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 124/2006 z 13. marca 2007 (ďalej aj „označený rozsudok“) uznaný za vinného z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 2 Trestného zákona, z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31. marca 2005 a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „nový Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) nového Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a štyri mesiace. Krajský súd   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   5   To   196/07 z 28. augusta 2008 (ďalej aj „označené uznesenie“) zamietol odvolanie sťažovateľa proti označenému rozsudku okresného súdu.

Sťažovateľ vo svojom podaní okrem iného namieta, že v priebehu trestného konania mu bolo „zo strany vyšetrovateľa odopreté právo na konfrontáciu s poškodenou, čím došlo k porušeniu článku 6 ods. 3 písm. d, Európskeho dohovoru...“, pričom „po neoznámenej zmene vyšetrovateľa“ mu bolo tiež „odopreté právo na konfrontáciu so svedkami obhajoby, pričom   vyšetrovateľ   neakceptoval   mňou   navrhované   doplnenie   spisu   o prešetrenie psychického stavu poškodenej, ako aj vypracovanie súdno-znaleckého posudku na rozsah poranení poškodenej, ako aj porovnanie dokladovaných PN na rozsah jednotlivých zranení poškodenej, čím bol porušený článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o zásade rovnosti...“.

Sťažovateľ   tiež   namieta,   že „v   termíne   od   16.   10.   2006   som   bol   vo   väzbe nezákonne“, čo „je v príkrom   rozpore   s ustanovením   článku   5   ods.   1   Európskeho dohovoru“, pričom „Súdne rozhodnutie o mojom ďalšom zotrvaní vo vyšetrovacej väzbe bolo urobené 11 dní po jej zákonnom skončení. Týmto bolo porušené ustanovenie čl. 17 ods. 5 Ústavy SR...“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta procesné pochybenia okresného súdu súvisiace s predvolávaním svedkov, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   sťažovateľ   žiada   ústavný   súd „o prešetrenie môjho podnetu a aby následne prijal také rozhodnutie, ktoré celé konanie vráti   do   štádia   obnovy   konania   a zároveň   sa   domáham   aj   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 33.000 €...“.

Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľa ho ústavný súd posudzoval ako sťažnosť podľa   čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a svojich práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru postupom vyšetrovateľa Policajného zboru (ďalej len   „vyšetrovateľ“),   ako   aj   postupom   okresného   súdu   v jeho   trestnej   veci   vedenej   pod sp. zn. 3 T 124/2006 a jeho rozsudkom z 13. marca 2007 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To 196/07 z 28. augusta 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a svojich práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru postupom vyšetrovateľa, ako aj postupom okresného súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 124/2006 a jeho   rozsudkom   z 13.   marca   2007   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   sp. zn. 5 To 196/07 z 28. augusta 2008.

Ústavný   súd   na   okresnom   súde   zistil,   že   označený   rozsudok   okresného   súdu v trestnej   veci   sťažovateľa   v spojení   s označeným uznesením   krajského   súdu   nadobudol právoplatnosť 28. augusta 2008, pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až   26.   februára   2009.   Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   doručil   svoju   sťažnosť ústavnému súdu zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení neobsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Po   odmietnutí   sťažnosti   z dôvodu,   že   bola   podaná   oneskorene,   bolo   už   bez   právneho dôvodu vyzývať sťažovateľa na odstránenie jej nedostatkov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2009