znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 93/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť E. W., P., a P. W., Spolková republika Nemecko, obaja zastúpení advokátom JUDr. A. L., B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 18 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 9 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 13 C 75/92-194 z 26. mája 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 288/04-314 z 22. marca 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. W. a P. W. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2008 doručená   sťažnosť   E.   W.,   P.,   a P.   W.,   Spolková   republika   Nemecko   (ďalej   len „sťažovatelia“), obaja zastúpení advokátom JUDr. A. L., B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 18 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 9 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13   C   75/92-194   z 26.   mája   2004   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) č. k. 4 Co 288/04-314 z 22. marca 2006.

Zo sťažnosti a sťažovateľmi predložených príloh vyplýva, že sťažovatelia ako právni nástupcovia A. W. podali 26. marca 1992 okresnému súdu „Žalobu o určenie neplatnosti predm.   konfiškácie   predm.   majetku“, ktorý   napadnutým   rozsudkom   žalobu   zamietol. O odvolaní sťažovateľov rozhodol napadnutým rozsudkom krajský súd tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Podľa   názoru   sťažovateľov   napadnutými   rozsudkami   okresného   súdu   a krajského súdu boli porušené ich označené základné práva podľa ústavy a listiny, a preto navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti takto rozhodol:

„Slovenská   republika   zastúpená   Okr.   súdom   v Bratislave   v konaní   o určenie neplatnosti konfiškácie majetku A. W..., sp. zn. 13 C 75/92 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 288/04 porušila zákonnosť, zaručenú zák. č. 23/1991 - Listiny základných práv a slobôd, čl. 9 ods. 1, čl. 11 ods. 1, 4, čl. 36 ods. 1, 2, Ústavou SR čl. 12 os. 1, 2, čl. 18 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   ústavy   a listiny rozsudkom okresného súdu č. k. 13 C 75/92-194 z 26. mája 2004 a rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 288/04-314 z 22. marca 2006. Ústavný súd z dokumentácie okresného súdu zistil, že napadnuté rozsudky nadobudli právoplatnosť 3. mája 2006. Z uvedeného vyplýva, že   sťažnosť   sťažovateľov   bola   ústavnému   súdu   doručená   zjavne   po   uplynutí   lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   uviesť,   že sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú aj to, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali dovolanie, ktoré „Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn.: 4 Cdo 131/2996 zo dňa 26.   9.   2007   odmietol“. Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukázal   na   svoju   konštantnú judikatúru,   podľa   ktorej   podanie   dovolania   nepredstavuje   právnu   skutočnosť,   od   ktorej začína   plynúť   lehota   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   podľa   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde (mutatis mutandis I. ÚS 49/002, I. ÚS 134/03, I. ÚS 16/06). Takouto skutočnosťou   už   vonkoncom   nemôže   byť   v danom   prípade   ani   dátum   nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, keďže sťažovatelia kvalifikovane zastúpení advokátom označené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu svojou sťažnosťou nenamietali, ale namietali porušenie svojich základných práv len označenými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu. Preto bol pre záver ústavného súdu o oneskorenom podaní sťažnosti určujúci dátum nadobudnutia označených rozsudkov okresného súdu a krajského súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008