SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 92/2019-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra 2019 v konaní o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej obchodnou spoločnosťou HUTTA & PARTNERS s. r. o., Bezekova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Marta Huttová, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 269/2015 takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 92/2019-11 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 269/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2.1 Z prijatej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn. 21 C 269/2015 vedie konanie o zaplatenie náhrady škody z ublíženia na zdraví, v ktorom má sťažovateľka postavenie žalobkyne proti žalovanému (ďalej len „žalovaný“), ktorý jej spôsobil škodu 9. novembra 2012 pri dopravnej nehode. Žalovaný bol rozsudkom okresného súdu č. k. 3 T 4/2014-210 z 22. mája 2015 v spojení s opravným uznesením okresného súdu č. k. 3 T 4/2014-234 z 5. augusta 2014 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka podala 31. júla 2015 návrh na začatie konania okresnému súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodol už dvakrát, a to uznesením č. k. 21 C 269/2015-88 z 27. septembra 2016 a uznesením č. k. 21 C 269/2015-133 z 10. júla 2017, ktorými konanie zastavil a ktoré boli uzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 6/2017-129 zo 14. februára 2017 a č. k. 14 Co 218/2017-175 z 12. februára 2019 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2.2 Sťažovateľka k postupu okresného súdu v napadnutom konaní zhrnula, že „... doterajším štvorročným postupom Okresného súdu Bratislava II je bránené, aby bola moja vec spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Doterajší štvorročný procesný postup Okresného súdu Bratislava II naznačuje, že okresný súd moju vec nechce prejednať v merite veci, a to napriek tomu, že mu to Krajský súd v Bratislave už dva krát nariadil vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach, pričom okresný súd je podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Takéto konanie okresného súdu, konkrétne konanie sudcu, ktorý vec prejednáva, navodzuje dojem, že sudca je pri prejednávaní mojej veci predpojatý, zámerne sa vyhýba prejednaniu mojej záležitosti a naťahuje čas, keďže som už v pokročilom veku, z ktorého dôvodu sa už právoplatného rozhodnutia vo veci samej nemusím dožiť.“.
3. Sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21C 269/2015 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn. 21C 269/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur (slovom tritisíc eur), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava II do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania vo výške 352,26 eur...“
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej a šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.
8. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne.
14. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.
15. Podľa § 125 zákona o ústavnom súde účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.
16. Ústavnému súdu bolo počas konania o prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľky prostredníctvom jej právnej zástupkyne doručené písomné oznámenie o jej úmrtí, ku ktorému došlo 24. augusta 2019. Právna zástupkyňa zároveň predložila ústavnému súdu kópiu úmrtného listu z 27. augusta 2019 a uznesenie okresného súdu č. k. 21 C 269/2015-194 z 11. septembra 2019, ktorým súd konanie vedené pod sp. zn. 21 C 269/2015 zastavil, keďže vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno v konaní pokračovať s dedičmi (§ 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
17. Na základe uvedenej právnej skutočnosti stratila sťažovateľka spôsobilosť byť účastníčkou konania pred ústavným súdom skôr, ako sa konanie o jej ústavnej sťažnosti skončilo.
18. Z charakteru konania o sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, predmetom ktorého je ochrana základných práv a slobôd, ktorých povaha je výsostne osobná, vyplýva, že táto ochrana je zásadne neprevoditeľná na iné osoby. V prípade konania o sťažnosti ide preto o konanie, ktorého povaha po smrti sťažovateľa spravidla nedovoľuje, aby sa v ňom pokračovalo (II. ÚS 395/2014). Vzhľadom na to a vzhľadom na okolnosti uvedené v bode 16 ústavný súd konanie o ústavnej sťažnosti z dôvodu úmrtia sťažovateľky zastavil pri použití už citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2019
Miroslav Duriš
predseda senátu