znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 91/07-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o.,   T.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. D. B., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Bratislava I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25 Cb 73/2002   a postupom Krajského súdu v Bratislave v bližšie neoznačenom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S., spol. s r. o. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2007 doručená   sťažnosť   spoločnosti   S.,   spol.   s r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou   JUDr.   D.   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25 Cb 73/2002   (sťažovateľka   nesprávne   uvádza v sťažnosti sp. zn. 25 C 73/2002; pozn.) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že bola „... účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Bratislava I, sp. zn. 25 C 73/2002. Konanie bolo začaté na základe mojej   žaloby   zo   dňa   29. 11. 2000...   Žaloba   bola   pôvodne   podaná   na   Krajskom   súde v Bratislave, ten po zistení vecnej príslušnosti postúpil vec na Okresný súd v Bratislave č. I, ale až 25. 3. 2002. Teda skoro dva roky krajský súd vo veci nekonal... a vo veci samej sa nekonalo až do 1. 12. 2006. Na tomto pojednávaní bolo napokon rozhodnuté vo veci samej, pričom rozsudok bol opísaný a vyhotovený dňa 11. 1. 2007“.

Sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn.   25 Cb 73/2002   predsedovi   okresného   súdu   12. januára 2007,   ten   uznal   jej sťažnosť za dôvodnú a zároveň uviedol „Nakoľko vo veci samej súd rozhodol rozsudkom dňa 01. 12. 2006, nebolo nutné zo strany vedenia súdu vykonať úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia či stanovenie termínu pojednávania“.

V sťažnosti sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti rozhodol takto:„Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo   v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 25 C 73/2002 (správne má byť uvedené sp. zn. 25 Cb 73/2002; pozn.) bolo porušené.

Súd priznáva sťažovateľovi... finančné zadosťučinenie vo výške 80.000,- Sk, ktoré mu je   povinný   uhradiť   Krajský   súd   v   Bratislave   a   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 160.000,- Sk, ktoré mu je povinný uhradiť Okresný súd Bratislava I.

Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet... advokátke...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   právnej   neistoty   (III. ÚS 61/98).   Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov upravenému v čl. 48 ods.   2 ústavy súd poskytuje len vtedy, ak bola ústavnému súdu podaná sťažnosť v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06).

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 25 Cb 73/2002 bolo skončené rozsudkom 1. decembra 2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. februára 2007.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   v čase   doručenia   sťažnosti 19. marca 2007   už   nemohlo   dochádzať   k   porušovaniu   práv   označených   sťažovateľkou zo strany okresného súdu a krajského súdu a ich porušovanie už nemohlo ani trvať.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so   zreteľom   na   podstatu   a účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   k   záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu a krajskému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (podobne napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Ústavný   súd   v tejto   spojitosti   poznamenáva,   že   proti   namietanému   porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľka mohla brániť (do vydania právoplatného rozhodnutia) podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vo   vzťahu   k namietanému   postupu   krajského   súdu   ústavný   súd   poznamenáva, že sťažovateľka neoznačila konanie, ktorým namieta porušenie svojich základných práv, čo zakladá   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.   Ústavný   súd   ďalej   poznamenáva,   že   zo   spisovej   dokumentácie   vyplýva, že sťažnosť   sťažovateľky   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   možno   považovať aj za zjavne oneskorenú, keďže uvedený súd vec postúpil vecne príslušnému súdu už v roku 2002.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia,   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonným dôvodom na odmietnutie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2007