znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 90/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. K. O., B., a Ing. M. L., B., zastúpených advokátkou JUDr. M. T., S., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresnej   prokuratúry   Bratislava III,   Okresnej   prokuratúry   Bratislava II   a   Okresnej prokuratúry   Pezinok   v súvislosti   s trestnou   vecou   vedenou   Okresným   riaditeľstvom Policajného zboru S. pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. K. O. a Ing. M. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2011   doručená   sťažnosť   JUDr.   K.   O.   a Ing.   M.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľky“),   ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej   prokuratúry   Bratislava III,   Okresnej   prokuratúry   Bratislava II   a   Okresnej prokuratúry Pezinok (ďalej aj „okresná prokuratúra“) v súvislosti s trestnou vecou vedenou Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   S.   (ďalej   aj   „okresné   riaditeľstvo   PZ“)   pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004 (ďalej aj „trestná vec“).

Sťažovateľky   v procesnom   postavení   poškodených   v označenej   trestnej   veci v sťažnosti   okrem   iného   uviedli,   že „podali   dňa   05. 06. 2002   na   Okresnú   prokuratúru Bratislava III trestné oznámenie na R. S... a JUDr. J. L... vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák.

Opísanie   skutočností   rozhodujúcich   pre   posúdenie   trestno-právnej   zodpovednosti R. S. a JUDr. J. L. zo dňa 03. 05. 2002 R. S. a spol. – upovedomenie zo dňa 05. 06. 2002 Uznesením OR PZ   Bratislava III,   OÚJP S.   ČVS: ORP-376/30-2002 zo dňa 04. 11. 2002 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v uznesení...

Uznesením   OR PZ   v Bratislave II,   ÚJaKP   v S.   ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004 zo dňa 05. 02. 2005 bol začaté trestné stíhanie voči JUDr. J. L. a R. S. ako obvineným z trestného   činu   podvodu   podľa   § 250   ods. 1,   4   Trestného   zákona   a   trestného   činu poškodzovania   veriteľa   podľa   § 256   ods. 1   písm. a),   ods. 3   Trestného   zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.

Dňa 24. 05. 2005 bola vypočutá vo veci obvinená JUDr. J. L. a dňa 25. 05. 2005 bol vypočutý vo veci obvinený R. S. Ďalej boli vypočutí svedkovia Ing. I. R. – zástupkyňa O., a. s. (uplatnená škoda 22.585,20 Sk) a JUDr. D. Š. – zástupkyňa A., a. s. (uplatnená škoda 27.051,- Sk), obe dňa 13. 07. 2005, Mgr. J. G. – zástupca T., a. s. (uplatnená škoda v sume 39.631,20   Sk),   P.   C.   –   zástupca   spoločnosti   D.,   s. r. o.,   obaja   dňa   28. 07. 2005.   Dňa 28. 09. 2005 bol vypočutý G. B. – prokurista firmy I., s. r. o. (uplatnená škoda 387.330,- Sk). Uznesením   OR PZ   v Bratislave II,   ÚJaKP   v   S.   ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004 zo dňa   21. 12. 2005   bolo   trestné   stíhanie   obvinených   vyšetrovateľkou   npor.   Ing.   I.   Š. zastavené.

Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky podali sťažovateľky – poškodené sťažnosť. Na základe sťažnosti Krajská   prokuratúra Bratislava uznesením   č. k.   2 KPt 19/06 zo dňa 09. 02. 2006 predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušila a uložila vyšetrovateľke, aby vo veci znovu konala a rozhodla.“.

Ďalej sťažovateľky uviedli, že „Po zrušení uznesenia o zastavení trestného konania vyšetrovateľka OR PZ, ÚJaKP v S. vykonala dňa 18. 9. 2006 len dožiadanie do Č., a. s., ktorým požiadala o zisťovanie účtu spoločnosti I., s. r. o., a účtov obvinených a požiadala Daňový   úrad   S.   o   zistenie   majetku   firmy   I.,   s. r. o.   Dožiadanie   vykonala   nesprávnym postupom.

Vzhľadom   na   nečinnosť   vyšetrovateľky   a   faktickú   neznalosť   problematiky, sťažovateľky listami zo dňa 27. 11. 2006 podali na vyšetrovateľku npor. Ing. I. Š. sťažnosť, žiadali   jej   predmetnú   trestnú   vec   odňať   a   prideliť   ju   inému   kompetentnejšiemu vyšetrovateľovi.   Okrem   toho   do   trestného   spisu   doložili   návrhy   na   vykonanie   úkonov v rámci vyšetrovania.

Na základe sťažnosti sťažovateliek Okresná prokuratúra Bratislava II konštatovala prieťahy v konaní príslušnou vyšetrovateľkou. Náprava však zjednaná nebola.

Keďže dožiadania vyšetrovateľky zo septembra 2006 na Č., a. s., a Daňový úrad S. boli vykonané nesprávnym postupom, vyšetrovateľka dňa 16. 01. 2007 opätovne vykonala dožiadanie na Č., a. s., a dňa 22. 1. 2007 opakovala aj dopyt na Daňový úrad S.

Od januára 2007 sa v trestnej veci sťažovateliek nekoná.“.

Sťažovateľky ďalej uviedli, že „Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa... obrátili so sťažnosťou dňa 10. 08. 2010. Ústavný súd vo veci rozhodol tak, že Sťažnosť odmietol a to Uznesením IV. ÚS 35/2011-20 zo dňa 17. 02. 2011. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že Ústavný   súd   nemá   právomoc   preskúmavať   postup   okresného   riaditeľstva,   tento   postup preskúmava okresná prokuratúra. Vo vzťahu k preskúmaniu postupu okresnej prokuratúry sťažovateľky nevyčerpali všetky dostupné prostriedky nápravy a to podnet a opakovaný podnet v zmysle § 31 a § 36 Zákona o prokuratúre.

Sťažovateľky   preto   podali   dňa   15. 08. 2011   na   Krajskú   prokuratúru   v Bratislave Opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (prvý podnet na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľky podali sťažovateľky dňa 27. 11. 2006 na Okresnú   prokuratúru   Bratislava II).   Svojím   opakovaným   podnetom   sa   sťažovateľky domáhali odstránenia prieťahov v konaní a zabezpečenia riadneho priebehu a skončenia vyšetrovania.

Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila podnet listom zo dňa 08. 09. 2011 tak, že podnet   je   vzhľadom   na   značné   prieťahy   vo   vyšetrovaní   dôvodný.   Z   vybavenia   podnetu vyplýva, že vec dozorovali tri rôzne prokuratúry a to Okresná prokuratúra Bratislava III do 31. 12. 2004, Okresná prokuratúra Bratislava II do 31. 12. 2007 a Okresná prokuratúra Pezinok od 01. 01. 2008. Podľa Krajskej prokuratúry v Bratislave nie je možné vyhodnotiť, ktorý   z   dozorujúcich   prokurátorov   mal   vykonať   nápravu   a   realizovať   prokurátorské oprávnenie   v   zmysle   § 230   ods. 2   písm. t)   Trestného   poriadku.   V   súčasnej   dobe   už vyšetrovateľka   PZ   mjr.   I.   Š.   nerealizuje   vyšetrovanie   a   vec   je   pridelená   inému vyšetrovateľovi (ktorého meno sa vo vybavení podnetu neuvádza). Takýto postup (pridelenie veci novému vyšetrovateľovi),   považuje Krajská prokuratúra v Bratislave za adekvátny, spôsobilý viesť k ukončeniu vyšetrovania predmetnej veci.“.

V závere   sťažovateľky   zhrnuli,   že „Faktom   zostáva,   že   od   podania   trestného oznámenia   v roku   2002,   resp.   od vznesenia   obvinenia   obvineným   v roku 2005   doteraz nebola trestná vec sťažovateliek prešetrená, vyšetrovanie nebolo ukončené a nebola podaná obžaloba. Ani Opakovaný podnet, ktorý sťažovateľky podali dňa 15. 08. 2011, nevyriešil vzniknutý problém. Sťažovateľky, poškodené trestný činom, sa po dobu takmer desiatich rokov (ktoré uplynú v júni 2012), nedomohli účinnej ochrany svojich práv. Za uvedenú dobu sa nepochybne zhoršila aj dôkazná situácia, mnohé dôkazy sú už oslabené uplynutím tak dlhého času od činu samotného a je oveľa nižšia možnosť,   že sa sťažovateľky domôžu náhrady uplatnenej škody.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené nečinnosťou Okresnej prokuratúry Bratislava III...,   Okresnej   prokuratúry   Bratislava II...   a   Okresnej   prokuratúry   Pezinok... v trestnej   veci   vedenej   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   S...   pod   ČVS: ORP- 413/2-OVK-B2-2004.

Ukladá sa Okresnej prokuratúre Pezinok..., aby vo veci ďalej konala bez prieťahov až do podania obžaloby.

Sťažovateľkám sa priznáva finančné zadosťučinenie každej vo výške po 5.000,- Eur, ktoré   sú   Okresná   prokuratúra   Bratislava III...,   Okresná   prokuratúra   Bratislava II... a Okresná   prokuratúra   Pezinok...   povinné   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresná   prokuratúra   Bratislava III...,   Okresná   prokuratúra   Bratislava II... a Okresná prokuratúra Pezinok... sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania sťažovateliek   v   sume   303,31   EUR   na   účet   JUDr.   M.   T.,   advokátky...   v   lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokuje na neverejnom zasadnutí a preskúma ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateliek   je   namietané   porušenie   ich   základného   práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresných   prokuratúr,   ku   ktorému   malo   dôjsť v dôsledku ich nečinnosti v trestnej veci vedenej okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   je   vyplýva,   že   sťažovateľky   pred   jej   podaním ústavnému súdu namietali už predtým, sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. augusta 2010, v súvislosti s tou istou trestnou vecou vedenou okresným riaditeľstvom PZ porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   Okresnej   prokuratúry Bratislava II.

Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 35/2011 zo 17. februára 2011 ich sťažnosť v časti   smerujúcej   proti   postupu   Okresnej   prokuratúry   Bratislava II   odmietol   pre neprípustnosť vzhľadom na to, že sťažovateľky pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základného práva účinne poskytoval, tak ako im to ukladá § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z jej   príloh   ďalej   zistil,   že   sťažovateľky   podaním z 15. augusta   2011   uplatnili   na   Krajskej   prokuratúre   v Bratislave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“)   v zmysle   § 34   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   opakovaný   podnet,   ktorým   sa domáhali   preskúmania   zákonnosti „postupu   nielen   samotného   vyšetrovateľa   PZ,   ale aj prokurátora príslušnej okresnej prokuratúry, ktorý by mal v predmetnej veci vykonávať dozor nad vyšetrovaním...“. Ďalej sa sťažovateľky v opakovanom podnete domáhali aj toho, „aby nadriadený prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vykonal všetky opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti potrebné na odstránenie prieťahov v konaní a na zabezpečenie riadneho priebehu a skončenia vyšetrovania“.

Prokurátorka   krajskej   prokuratúry   v prípise   z 8.   septembra   2011   na podnet sťažovateliek, ktorým namietali prieťahy v postupe okresných prokuratúr vykonávajúcich dozor nad priebehom trestného konania vedeného okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004, okrem iného uviedla, že „V súvislosti s preskúmavaným výkonom   dozoru   zo   strany   dozorujúcich   prokurátorov   som   nezistila   žiadne   závažné pochybenia   ani   také   konanie   dozorujúceho   prokurátora,   ktoré   by   bolo   v rozpore so zákonom. I keď výkon dozoru, vykonávaný v danej veci postupne viacerými dozorujúcimi prokurátormi   rôznych   okresných   prokuratúr   –   na   OP   Bratislava III   dvomi,   na OP Bratislava II tromi, na OP Pezinok dvomi, nemožno u každého z nich vyhodnocovať ako aktívny, v postupe ani jedného z nich nebola zistená nečinnosť alebo pochybenie, resp. taká skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   prijatie   prokurátorského   opatrenia   nadriadenou prokuratúrou...

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti už vyšetrovanie predmetnej veci nerealizuje vyšetrovateľka   PZ   mjr.   I.   Š.,   ale   nový   vyšetrovateľ,   nie   je   daný   dôvod   realizovať prokurátorské opatrenie podľa § 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku. Z preskúmaného obsahu   dozorového   spisu   Okresnej   prokuratúry   Pezinok   vyplýva,   že   nová   dozorujúca prokurátorka Mgr. S. K. vykonala dňa 3. 6. 2011 previerku vyšetrovacieho spisu, pri ktorej usmernila vyšetrovateľa v ďalšom vyšetrovaní konkretizovaním úkonov, ktorých vykonanie je nevyhnutné pre jej dôsledné objasnenie. Vzhľadom na doterajšie prieťahy vo vyšetrovaní uložila   vyšetrovateľovi   konať   plynulo,   bez   ďalších   prieťahov,   a v lehote   do 30. 9. 2011 predložiť   na   okresnú   prokuratúru   správu   o   aktuálnom   stave,   resp.   spisový   materiál s návrhom   na   konečné   rozhodnutie.   Takýto   jej   postup   vo   vzťahu   k   vec   realizujúcemu vyšetrovateľovi   PZ   považujem   v   súčasnosti,   kedy   bola   vec   pridelená   do vyšetrovania novému   vyšetrovateľovi   PZ,   za   adekvátny,   spôsobilý   viesť   k   ukončeniu   vyšetrovania predmetnej veci.“.

Ústavný   súd   na   okresnej   prokuratúre   zistil,   že   po   podaní   opakovaného   podnetu z 15. augusta   2011   adresovaného   krajskej   prokuratúre   dozorujúca   prokurátorka   okresnej prokuratúry v súvislosti s napadnutou trestnou vecou priebežne koná. Po doručení správy vyšetrovateľa   okresného   riaditeľstva   PZ   o aktuálnom   stave   vyšetrovania   v trestnej   veci (20. október   2011)   uskutočnili   dozorujúci   prokurátori   okresnej   prokuratúry   v dňoch 5. – 8. decembra   2011   v súčinnosti   s vedením   okresného   riaditeľstva   PZ   konzultácie s vyšetrovateľmi „výpomocnej skupiny“ na účel stanovenia ďalšieho postupu vyšetrovania v trestných veciach, ktoré boli začaté pred viac ako dvoma rokmi. V napadnutej trestnej veci bolo určené, že do 15. februára 2012 vydá vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesenie o ustanovení súdneho znalca. Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a nutnosť jeho náležitého   vyhodnotenia   bola   napadnutá   trestná   vec   zaradená   v rámci   určeného   rozpisu časovej postupnosti „do II. etapy neskončených trestných vecí“ s tým, že tieto veci „majú byť podľa určeného plánu vybavené najneskôr v lehote do 10. 08. 2012“.

Z uvedeného   nepochybne   vyplýva,   že   sťažovateľky   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu postupovali podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a vyčerpali právne prostriedky   na   ochranu   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď na základe podnetu, resp. opakovaného podnetu podľa § 31 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre žiadali o preskúmanie zákonnosti postupu okresných   prokuratúr   pri   výkone   dozoru   nad   priebehom   trestného   konania   vedeného okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   využitie   právnych   prostriedkov   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu, na uplatnenie ktorých mali sťažovateľky právo podľa Trestného poriadku a zákona o prokuratúre, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovateľky k dispozícii.

Ako   už   bolo   uvedené,   prokurátorka   krajskej   prokuratúry   vo   svojej   odpovedi z 8. septembra 2011 sťažovateľkám na ich podnet podala informáciu o prijatých opatreniach dozorujúcej   prokurátorky   okresnej   prokuratúry   vo   vzťahu   k zabezpečeniu   ďalšieho plynulého a bezprieťahového vyšetrenia predmetnej trestnej veci vyšetrovateľom okresného riaditeľstva PZ.

Aj   keď   postup   dozorujúcej   prokurátorky   okresnej   prokuratúry   pred   podaním opakovaného   podnetu   nemožno   hodnotiť   ako   bezprieťahový,   po podaní   opakovaného podnetu adresovaného krajskej prokuratúre dozorujúca prokurátorka okresnej prokuratúry v napadnutej   trestnej   veci   podľa   zistení   ústavného   súdu   priebežne   koná.   Keďže od oznámenia o prijatí opatrení dozorujúcou prokurátorkou okresnej prokuratúry do podania sťažnosti ústavnému súdu (27. december 2011) uplynuli iba necelé štyri mesiace, ústavný súd konštatuje, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti nemožno relevantne prijať jednoznačný záver o porušení základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresnej   prokuratúry v označenej trestnej veci.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   smerujúcej   proti   postupu okresnej   prokuratúry   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľky   v sťažnosti   namietali   aj   postup   Okresnej   prokuratúry   Bratislava II a Okresnej   prokuratúry   Bratislava III   v súvislosti   s trestnou   vecou   vedenou   Okresným riaditeľstvom Policajného zboru S. pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004. Ústavný súd   zistil,   že   Okresná   prokuratúra   Bratislava III   napadnutú   trestnú   vec   dozorovala do 31. decembra 2004 a Okresná prokuratúra Bratislava II do 31. decembra 2007.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   len   vtedy, ak sťažnosť   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď   namietané   porušenie   tohto základného práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nemôže   zo   strany   orgánu   verejnej   moci,   proti ktorému sťažnosť smeruje, dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne ako zjavne neopodstatnenú   (§   25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde),   pretože   konanie   o takej   sťažnosti   pred   ústavným   súdom   už   nie   je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (m. m. I. ÚS 6/03).   Uvedený   právny   názor   ústavného   súdu   je   akceptovaný   aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Keďže Okresná prokuratúra Bratislava III a Okresná prokuratúra Bratislava II v čase podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (27.   december   2011)   v napadnutej   trestnej   veci   už nekonali,   bolo   potrebné   sťažnosť   aj   v tejto   časti   odmietnuť   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné dodať, že   ak   by   sa   v ďalšom   priebehu   namietaného   trestného   konania   priebežne   nekonalo a dochádzalo   by   v ňom   napriek   prijatým   opatreniam   k zbytočným   prieťahom   (či   už v dôsledku nečinnosti alebo neefektívnou činnosťou), môžu sťažovateľky v takomto prípade opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu,   a to už bez toho,   aby museli predtým   opäť využiť právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu pred nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní poskytuje.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateliek uvedenými v ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2012