znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 90/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. N. a V. N., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. R. S., B., ktorou namietajú porušenie základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov v zmysle čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného aktívneho volebného práva podľa čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom starostu obce B. a uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 S 5/2004 z 10. júna 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. N. a V. N. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2004 doručená sťažnosť Ing. M. N. a V. N. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. R. S., ktorou namietajú porušenie základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov   podľa   čl. 30   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1   ústavy   a   základného   aktívneho   volebného práva   podľa   čl.   3   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom starostu obce B. (ďalej len „starosta“) a uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 S 5/2004 z 10. júna 2004.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   uvádzajú,   že „Titulom   zmluvy   o   nájme   bytu   zo   dňa 2. 11. 1999, sťažovateľom vznikol nájomný pomer na dobu neurčitú k bytu nachádzajúcom sa v objekte h. postavenej na parc. č. (...), v k. ú. R. (...), objekt h. mal pridelené obcou B. súpisné číslo (...) a sťažovatelia sú od 22. 4. 1998 doposiaľ evidenčne prihlásení na trvalý pobyt na adrese: B. súp. č. (...) Katastrálny úrad v B. odmietol na návrh org. Lesy Prešov, š. p., Prešov zapísať h. do evidencie nehnuteľností na základe listiny o pridelení súpisného čísla (...) obcou B. (...) Obec R. rozhodnutím zo dňa 11. 11. 1999 pod č. 127/1999 pridelila pre stavbu - objekt h. nad B. - postavenom na par. č. (...), súpisné číslo (...), pre obec R., na základe ktorého Katastrálny úrad v B. stavbu h. postavenej na par. č. (...) súpisné číslo (...), kat. územie R., obec R., zapísal na LV č. (...) Obec B. dňa 21. 10. 2002 na základe vyššie   uvedeného,   zrušila   v domovej   knihe   obce   B.   stavbu   so   súpisným   číslom   (...) a od uvedeného   obdobia   odmieta   sťažovateľov   viesť   v   zozname   stálych   voličov   obce s odôvodnením, že sťažovatelia nemajú v obci B. trvalý pobyt“.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti poukazujú na predchádzajúce rozhodnutia okresného súdu v ich volebných veciach, a to uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 S 5/02 z 29. októbra 2002, na základe ktorého bola V. N. registrovaná ako kandidát na funkciu starostu obce B., a uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 S 2/2004 z 1. apríla 2004, na základe ktorého bola obci B. uložená povinnosť zapísať sťažovateľov do voličského zoznamu pre volebný okrsok č. 1 obce B. pre voľby prezidenta Slovenskej republiky konané 3. apríla 2004 a do zoznamu oprávnených osôb na hlasovanie v referende konanom 3. apríla 2004 v obci B.

Sťažovatelia   súčasne   uvádzajú,   že   vo   veci   ich   návrhu   na   zápis   do   voličského zoznamu pre okrsok č. 1. obce B. pre voľby poslancov do Európskeho parlamentu rozhodol okresný   súd   uznesením   sp. zn.   1 S 5/2004   z   10. júna 2004   tak,   že   ich   návrh   zamietol z dôvodu, že nemajú trvalý pobyt v obci B., ktorý im bol v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“) zrušený.

Sťažovatelia namietajú „... porušenie ich základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov zaručeného v článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   základného   aktívneho   volebného   práva   zaručeného   v   článku 3 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   starostu   obce   B.   -   výmaz   objektu   h.   s   prideleným   súp.   č. (...)   pre   obec   B. z domovej   evidencie,   v   ktorej   objekt   h.   bol   vedený   26   rokov   -   nevedenie   sťažovateľov v zozname stálych voličov obce B., napriek tomu, že v zozname svojich stálych voličov vedie obyvateľov objektov postavených nad obcou B. v k. ú. R., - spochybňovanie trvalého pobytu sťažovateľov z adresy B. č. (...), - príp. neobnovenie pôvodného údaja o trvalom pobyte sťažovateľov na adrese: B. č. (...) a uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 S 5/2004 zo dňa 10. 6. 2004, ktorým bol návrh sťažovateľov na ich zápis do voličského zoznamu obce B. pre voľby poslancov Európskeho parlamentu konaných dňa 13. 6. 2004 zamietnutý“.

Podľa sťažovateľov uznesením okresného súdu sp. zn. 1 S 5/2004 z 10. júna 2004 došlo tiež k porušeniu ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „v dôsledku nesprávnosti ktorého – minimálne neprihliadnutím na ust. § 7 ods. 2 zák. č. 253/1998 Z. z. bolo sťažovateľom nenávratne znemožnené realizovať ich práva“ podľa čl. 30 ods. 1 ústavy a čl. 3 dodatkového protokolu.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol nasledovným nálezom:

„1) Postupom   starostu   obce   B.   a   uznesením   Okresného   súdu   Bardejov   zo   dňa 10. 6. 2004, č. k. 1 S 5/2004, boli porušené základné práva Ing. M. N. a V. N. zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a   aktívne   volebné   právo   voliť   poslancov   Európskeho   parlamentu vo voľbách   konaných   dňa   13. 6. 2004   podľa   čl. 3   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 10. 6. 2004, č. k. 1 S 5/2004, bolo porušené základné právo Ing. M. N. a V. N. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3) Starostovi obce B. sa prikazuje zapísať Ing. M. N. a V. N. do zoznamu stálych voličov obce B. pre volebný okrsok č. 1 a zakazuje sa mu pri plnení povinností obce ako ohlasovne trvalého pobytu pokračovať v porušovaní práv Ing. M. N. a V. N. vysloveného v bode 1) výroku tohto nálezu.

4) Ing. M. N. a V. N. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie pre každého z nich v sume 50.000,- Sk (slovom: päťdesiattisíc korún slovenských), ktoré sú im Okresný súd   Bardejov   a   obec   B.   povinní   vyplatiť   spoločne   a nerozdielne   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5) Okresný   súd   Bardejov   a   obec   B.   sú   povinní   zaplatiť   spoločne   a   nerozdielne Ing. M. N. a V. N. trovy konania vo výške 20.116,- Sk (slovom dvadsaťtisícjednostošestnásť korún slovenských) na účet ich advokáta JUDr. R. S., do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje,   či   návrh   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a   či   nie   sú   dôvody   na   jeho odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto preskúmal opodstatnenosť predloženej sťažnosti v naznačenom smere,   predovšetkým   možnosť   preukázania   príčinnej   súvislosti   medzi   postupom sťažovateľmi   označených   porušovateľov   základných   práv   (starosta   a   okresný   súd) a základnými   právami   sťažovateľov   podľa   čl. 30   ods. 1   a   čl. 46   ods. 1   ústavy   a   čl. 3 dodatkového protokolu, porušenie ktorých sťažovatelia v sťažnosti namietali.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (...). Ide o jedno zo základných politických   práv   občanov   v   demokratickej   spoločnosti,   ktoré   občanom   garantuje   právo účasti na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v obciach. Realizáciu uvedeného základného práva umožňuje taká organizácia a právne usporiadanie územnej samosprávy, ktorá vytvára predpoklady pre všetkých obyvateľov obce zúčastňovať sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných záležitostiach obecného významu na základe priameho a konkrétneho prejavu vôle všetkých obyvateľov alebo určitej skupiny obyvateľov obce (I. ÚS 76/93, I. ÚS 46/96).

Podľa   čl. 3   dodatkového   protokolu   vysoké   zmluvné   strany   sa   zaväzujú   konať v rozumných   intervaloch   slobodné   voľby   s   tajným   hlasovaním   za   podmienok,   ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodárneho zboru. Uvedený článok dodatkového protokolu predstavuje pozitívny záväzok štátu niečo urobiť, vykonať, zabezpečiť slobodné voľby, v rámci ktorých štát nepriamo garantuje právo občanov voliť do zákonodárneho zboru.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

1) Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie ich základných práv postupom starostu obce, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa   § 7   ods. 1   zákona   č. 331/2003   Z. z.   o   voľbách   do   Európskeho   parlamentu (ďalej len „zákon o voľbách do EP“) obec vyhotoví zoznam voličov oprávnených hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch na základe stáleho zoznamu voličov.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o voľbách do EP do zoznamu voličov obec dopíše voliča, ktorý   je občanom únie, a to   na jeho vlastnú žiadosť,   ktorú   je potrebné predložiť obci, v ktorej má volič trvalý pobyt, najneskôr 40 dní predo dňom volieb, inak právo na zápis do zoznamu voličov   zaniká;   o zapísaní   alebo nezapísaní   do   zoznamu voličov   informuje obec žiadateľa bezodkladne.

Podľa   § 4   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 80/1990 Zb.   o   voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) obec zostavuje a vedie stály zoznam voličov a súčasne je obec oprávnená aj priebežne počas volebného obdobia zisťovať skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmeny v zozname (§ 4 ods. 2 zákona   o   voľbách).   Obec vykonáva   zmeny   v   zozname na   základe   vlastných   evidencií, oznámení štátnych orgánov, výsledkov námietkového konania.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o voľbách ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v zozname, môže sa občan, ktorý je tým dotknutý, obrátiť na okresný súd (...). Na základe rozhodnutia súdu vykoná obec a v deň volieb okrsková volebná komisia zmenu v zozname (...).

Z citovanej   právnej   úpravy   vyplýva,   že   obec   je   subjektom   zodpovedným za vyhotovenie   zoznamu   voličov,   resp.   dopísanie   voličov   do   tohto   zoznamu   a   vedenie stáleho zoznamu voličov ako rozhodujúcich právnych skutočností pre realizáciu volebného práva oprávnených subjektov. A predovšetkým preto je obec subjektom spôsobilým porušiť práva sťažovateľov upravených v čl. 30 ods. 1 ústavy a čl. 3 dodatkového protokolu, a nie starosta obce.

Pretože   starosta   obce   v   zmysle   zákonnej   normy   do   samotného   procesu   prípravy a zabezpečenia aktívneho volebného práva nevstupuje (nezostavuje, nevedie stály zoznam voličov, ani nezisťuje skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu v zozname), nie je ani subjektom   spôsobilým   porušiť   základné   práva   sťažovateľov   upravených   v   čl. 30   ods. 1 ústavy a čl. 3 dodatkového protokolu (mutatis mutandis II. ÚS 24/04, II. ÚS 201/03).

Vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdením sťažovateľov a reálnym postavením   starostu   obce   v   rámci   zabezpečenia   realizácie   aktívneho   volebného   práva ústavný súd uzavrel, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2) Aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie ich základných práv postupom   a   rozhodnutím   okresného   súdu,   ústavný   súd   odmietol   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je   poskytnúť   uplatňovanému   právu   súdnu   ochranu,   ak   sú   splnené   podmienky   súdneho konania. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a k tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať.

K porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy,   pokiaľ   by   bola   komukoľvek   odmietnutá   možnosť   domáhať   sa   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby.

Zo   sťažnosti   a   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   8. júna 2004   podali okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   rozhodnutia   o   doplnenie   zoznamu   voličov   voliť poslancov do Európskeho parlamentu pre volebný okrsok č. 1 obce B., o ktorom okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 1 S 5/2004 z 10. júna 2004 tak, že ho zamietol. Z uvedeného vyplýva, že základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo rešpektované, aj keď nie podľa predstáv sťažovateľov.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom je chrániť   občana   pred   takými   zásahmi   všeobecných   súdov   do   jeho   práv,   ktoré sú z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a   neudržateľné   (I. ÚS 17/01).   Z   rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného   súdu   nie   je   zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 13/01).

Ústavný súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu   a nezistil   žiadnu skutočnosť, na základe ktorej   by bolo možné usudzovať,   že napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu je postihnuté   takými   nedostatkami,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o   jeho   zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení práva sťažovateľov „na súdnu ochranu“, tak ako to tvrdili vo svojej sťažnosti.

Z odôvodnenia   rozhodnutia   okresného   súdu   okrem   iného   vyplýva,   že   odporca «predložil   písomné   stanovisko   správy   katastra   B.   zo   dňa   7. 6. 2004,   z   obsahu   ktorého vyplýva   že   obec   B.   tvorí   iba   jedno   katastrálne   územie   „B.“   vymedzené   katastrálnou hranicou, ktorá medzi obcami R. a B. nebola nikdy menená a pri spracovaní ROEP bola prevzatá   z   pozemnoknižných   máp.   Podľa   výpisu   z   katastra   nehnuteľností   h.,   v   ktorej na základe   nájomného   pomeru   navrhovatelia   bývajú,   je postavená   na   parcele   KN (...) zapísanej na LV č. (...) pre obec R. a obcou R. jej bolo pridelené súpisné č. (...). (...)... bolo nesporne preukázané, že dom, v ktorom navrhovatelia trvalo bývajú, a od ktorého v zmysle skôr citovaných zákonných ustanovení je treba odvodiť ich trvalý pobyt, sa nenachádza na území obce B.,... ale na území obce R., v ktorej obci majú aj trvalý pobyt. Nie je preto možné ich zapísať do zoznamu voličov obce B., lebo v tejto obci trvalý pobyt nemajú. V tomto smere je treba pritom uviesť, že pre rozhodnutie o uplatnenom nároku je právne bezvýznamné zistenie, či navrhovatelia sa aj reálne k trvalému pobytu v obci R. prihlásili, keď   naviac   záznam   o   ich   trvalom   pobyte   v   obci   B.   bol   v   súlade   s   ustanovením   § 7 písmeno d) zákona číslo 253/1998 Z. z. zrušený».

Ústavný súd uvedené dôvody rozhodnutia okresného súdu, ako aj koncipovaný výrok rozhodnutia nepovažuje za svojvoľné a arbitrárne a tým protiústavné. Na toto rozhodnutie nemalo   vplyv   ani   rozhodnutie   okresného   súdu   o   zrušení   záznamu   trvalého   pobytu sťažovateľov v obci B. podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o hlásení pobytu, pretože trvalý pobyt   sťažovateľom   v   obci   B.   zanikol   v   dôsledku   administratívneho   rozhodnutia vykonaného podľa vtedy platnej právnej úpravy „Okresným úradom, katastrálny odbor B.“ na základe návrhu vlastníka nehnuteľnosti a rozhodnutia obce R. o pridelení súpisného čísla tejto   nehnuteľnosti   (záznamová   listina),   a nie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona o hlásení   pobytu.   Na   základe   administratívneho   rozhodnutia,   nehnuteľnosť,   s ktorou je spojené miesto trvalého pobytu sťažovateľov, patrí do obce R.

Ústavný súd dospel k záveru, že napriek uvedenému rozhodnutie okresného súdu nie je nezlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou a nie je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti   a   v   konečnom   dôsledku   o   porušení   sťažovateľmi   označených   práv   podľa ústavy, resp. dodatkového protokolu.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať postupy a rozhodnutia všeobecných súdov spôsobom, akým to požadujú sťažovatelia, a tak preberať   na   seba   zodpovednosť   všeobecných   súdov   za   ochranu   zákonnosti   podľa   § 1 Občianskeho   súdneho   poriadku,   ak   sa   táto   ochrana   poskytla   bez   porušenia ústavnoprocesných princípov ustanovených v čl. 46 až 51 ústavy, ktorých ustálený výklad vyplýva zo stabilnej judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 251/03).

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov aj v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 3 dodatkového protokolu postupom okresného súdu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti   (§ 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde).   Zároveň   bolo   bez   právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov, keďže ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2005