znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 9/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012 vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti E., Cyprus, zastúpenej advokátkou JUDr. A. H. R., K., vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2619/2011 o námietke predpojatosti   uplatnenej   voči   členom   III.   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, sudcom Jánovi Auxtovi, Ľubomírovi Dobríkovi a Rudolfovi Tkáčikovi takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ján   Auxt,   Ľubomír   Dobrík   a   Rudolf   Tkáčik n i e   s ú   v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2619/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E., Cyprus (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. H. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Cob/65/2001, 1 Ncb/3/2011 z 20. júla 2011; vec bola pridelená   sudcovi   Ľubomírovi   Dobríkovi   ako   sudcovi   spravodajcovi,   teda   III.   senátu ústavného súdu, a je ústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp 2619/2011.

Dňa   6.   decembra   2011   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky, v ktorom podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uplatnila v označenej   veci   voči   všetkým   členom   III.   senátu   ústavného   súdu,   t.   j.   sudcom   Jánovi Auxtovi, Ľubomírovi Dobríkovi a Rudolfovi Tkáčikovi (ďalej aj „namietaní sudcovia“), námietku predpojatosti a v tejto súvislosti navrhla, aby boli menovaní sudcovia vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2619/2011.

Sťažovateľka odôvodňuje svoju námietku predpojatosti tým, že namietaní sudcovia „už v minulosti rozhodovali o sťažnostiach podaných voči rozhodnutiam všeobecných súdov v konaniach, ktorých je spoločnosť E. účastníkom“; ide o veci vedené pôvodne pod sp. zn. Rvp 238/2011, sp. zn. Rvp 380/2011 a sp. zn. Rvp 268/2011, ktoré boli podané S. ako účastníka   sťažnosťami   napadnutých   konaní   na   strane   žalovaného.   Sťažovateľka   v   tejto súvislosti poukazuje na to, že uznesením č. k. III. ÚS 105/2011-19 z 15. marca 2011 boli označené   veci   spojené   na   spoločné   konanie „práve   senátom   namietaných   sudcov,   a   to napriek tomu, že:

- sťažnosťou napadnuté rozhodnutia boli vydané v troch rôznych od seba nezávislých konaniach...,

- napadnuté rozhodnutia boli vydané rôznymi súdmi...,

- sťažnosti skutkovo spolu nesúviseli a ani sa netýkali tých istých účastníkov“, pričom v rámci tohto konania zároveň s prijatím sťažností na ďalšie konanie rozhodli namietaní sudcovia aj „o odklade vykonateľnosti Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Nc 2/2011 z 20. 01. 2011“.

Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že namietaní sudcovia rozhodujú aj o „sťažnosti podanej   Slovenským   pozemkovým   fondom   voči   Uzneseniu   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn. 1 Nc/47/2011, ktoré bolo vydané v konaní, ktorého je spoločnosť E. účastníkom na strane žalobcu; konanie je ústavným súdom vedené pod sp. zn. III. ÚS 528/2011“, pričom v tomto konaní   takisto   rozhodli   spolu   s   prijatím   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   aj   o   odklade vykonateľnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Podľa sťažovateľky „O predpojatosti namietaných sudcov svedčí aj to, že v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 105/2011 rozhodli o nepripustení spoločnosť E. za vedľajšieho účastníka konania...“, pričom „Obdobne namietaní sudcovia postupovali aj   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom   pod   sp. zn.   III.   ÚS   528/2011“;   tento   záver sťažovateľka vyvodzuje zo skutočnosti, že jej nebol pred predbežným prerokovaním tejto veci „doručený návrh na vyjadrenie“.

Skutočnosť, že „vo väčšine prípadov o sťažnostiach voči rozhodnutiam všeobecných súdov   v   konaniach,   ktorých   účastníkom   je   spoločnosť   E.,   rozhodujú   práve   namietaní sudcovia“,   podľa   sťažovateľky „vzbudzuje   objektívne   pochybnosti   o   tom,   či   vec   bola tomuto senátu (namietaným sudcom) pridelená skutočne zákonným spôsobom a teda či vo veci rozhoduje nezávislý a nestranný sudca“.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľka   navrhuje,   aby   boli   namietaní sudcovia vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2619/2011.

K uplatnenej námietke predpojatosti sa vyjadrili namietaní sudcovia.

Sudca   Ján   Auxt   vo   svojom   vyjadrení   zo   7.   decembra   2011   uviedol,   že   nepozná žiadne dôvody v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde, „pre ktoré by mali vzniknúť pochybnosti   o   mojej   nepredpojatosti   (nemám   žiadny   vzťah   k   predmetnej   veci,   jeho účastníkom, ani k právnemu zástupcovi), z tohto dôvodu sa necítim byť zaujatý vo veci a rozhodovať o nej“.

Sudca Ľubomír Dobrík vo svojom vyjadrení z 13. decembra 2011 taktiež vyslovil, že „sa   necítim   predpojatý   vo   veci   sťažovateľa   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   2619/2011“, a v nadväznosti   na sťažovateľkou   vyslovené   pochybnosti   o tom,   či   bola vec III.   senátu pridelená zákonným spôsobom, uviedol, že jej tvrdenie nemá „racionálny základ... a to, že nebolo rozhodnuté podľa predstavy sťažovateľa, nemôže predstavovať racionálny dôvod o narušení nepredpojatosti zákonného sudcu“.

Sudca   Rudolf   Tkáčik   vo   svojom   vyjadrení   z   12.   decembra   2011   uviedol,   že   je „pripravený   v   predmetnej   veci   rozhodovať   objektívne,   nezávisle   a   nestranne“,   pričom v nadväznosti   na   odôvodnenie   sťažovateľkou   uplatnenej   námietky   predpojatosti   okrem iného uvádza, že v nej „iba prezentuje svoj názor na postup tohto senátu v iných veciach, ničím nepodložené pochybnosti o správnosti pridelenia veci... a na veľkom priestore sa venuje svojim rýdzo subjektívnym názorom na otázku vedľajšieho účastníctva v konaní pred ústavným súdom, a to v úplnom rozpore s realitou. Aj keď v judikatúre ústavného súdu je táto   otázka,   pokiaľ   ide   o   (primeranú)   aplikáciu   Občianskeho   súdneho   poriadku jednoznačne vyriešená v súlade s explicitným ustanovením zákona o ústavnom súde (§ 21 ods. 2) v neprospech použitia OSP, za zmienku v uvedených súvislostiach stojí, že § 14 ods. 3   OSP   výslovne   nepripúšťa   ako   dôvod   vylúčenia   sudcu   také   okolnosti   aké   uviedol sťažovateľ.“.

II.

Predsedníčka ústavného súdu v súlade s bodom 1 čl. IV Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2011 – 28. 2. 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predložila   sťažovateľkou   uplatnenú   námietku   predpojatosti   voči   namietaným   sudcom na rozhodnutie IV. senátu ústavného súdu.

Zákon o ústavom súde obsahuje výslovnú úpravu rozhodovania o vylúčení sudcu ústavného   súdu   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   ustanoveniach   §   27   a   §   28   zákona o ústavnom súde.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.

Podľa   § 28 ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastník konania môže vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť.

V zmysle § 28 ods. 2 zákona o ústavnom   súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Rešpektujúc   vyjadrenia   namietaných   sudcov   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že sudcovia Ján Auxt, Ľubomír Dobrík a Rudolf Tkáčik sú zo subjektívneho hľadiska spôsobilí vo   veci   vedenej   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   2619/2011   rozhodovať   nezávisle a nestranne.

Vo   vzťahu   k   objektívnemu   hľadisku   nestrannosti   sudcu   ústavný   súd   v   súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. I. ÚS 352/2010), ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva zdôraznil, že objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska, resp. postoja sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností, t. j. nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán (tzv. teória zdania). Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom konania.

Dôvody,   ktoré   uvádza   sťažovateľka   vo   svojej   námietke   predpojatosti,   v   danom prípade nie sú podľa názoru ústavného súdu spôsobilé na to, aby spochybnili nestrannosť namietaných sudcov nielen zo subjektívneho, ale ani z objektívneho hľadiska.

V   nadväznosti   na   tento   záver   ústavný   súd   v   konkrétnostiach   poukazuje na skutočnosť, že argumentácia sťažovateľky, podľa ktorej „existujú objektívne pochybnosti o tom,   či   vec   bola   tomuto   senátu   (namietaným   sudcom)   pridelená   skutočne   zákonným spôsobom“,   nie   je   ničím   podložená   (je   špekulatívna)   a   nezodpovedá   skutočnosti.   Vec vedená pod sp. zn. Rvp 2619/2011, ako aj ďalšie veci uvádzané v podaní sťažovateľky boli pridelené členom   III.   senátu ústavného súdu   náhodným výberom   a v   súlade s   platným rozvrhom práce.

Sťažovateľka   odôvodňuje   svoju   námietku   predpojatosti   tiež   postupom   III.   senátu ústavného súdu v označených veciach, čo tiež nemôže zakladať dôvod na vylúčenie sudcov z výkonu funkcie sudcu v predmetnej veci. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Aj keď zákon o ústavnom súde obsahuje špeciálnu právnu úpravu rozhodovania o námietkach   predpojatosti,   je   citované   ustanovenie   Občianskeho   súdneho   poriadku primerane použiteľné aj na rozhodovanie ústavného súdu (§ 31a zákona o ústavnom súde) a zakladá dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd vyhodnotil sťažovateľkou uplatnenú námietku predpojatosti voči namietaným sudcom ako nedôvodnú.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012