znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 9/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. T., P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 57/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. T. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2010   doručená   sťažnosť   J.   T.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 57/2010. Podaním doručeným ústavnému súdu 8. novembra 2010 bola sťažnosť doplnená o splnomocnenie sťažovateľky na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. K., P.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom z 11. februára 2008 sa sťažovateľka v postavení navrhovateľky domáhala proti odporcom 1. R. v P. a 2. Nadácia R. (ďalej len „odporca   v druhom   rade“)   vydania   platobného rozkazu na zaplatenie sumy   942 512   Sk s príslušenstvom.   Konanie   bolo   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   20   Ro   40/2008. Súčasťou   návrhu   bola   aj   žiadosť   sťažovateľky   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Uznesením okresného súdu č. k. 20 Ro 40/2008-33 z 28. novembra 2008 bolo sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 25 000 Sk. Okresný súd po viac ako dvoch   rokoch   od   podania   návrhu   vo   veci   rozhodol   platobným   rozkazom   č.   k.   20   Ro 40/2008-37 z 19. februára 2010. Proti platobnému rozkazu podal odporca v druhom rade odpor 8. marca 2010.

Sťažovateľka sťažnosťou zo 17. augusta 2010 adresovanou predsedníčke okresného súdu   namietala   prieťahy   v   konaní.   Na   sťažnosť   sťažovateľky   odpovedala   predsedníčka okresného   súdu   prípisom   sp.   zn.   1   SprO   1282/2010   z 27. augusta   2010,   v ktorom sťažovateľke   oznámila,   že   v   jej   právnej   veci   je   nariadený   termín   pojednávania   na 20. október 2010. Na pojednávaní konanom 20. októbra 2010 okresný súd rozsudkom návrh zamietol   a   zaviazal   sťažovateľku   na   náhradu   trov   konania.   V   čase   podania   sťažnosti ústavnému súdu nebola vec ešte právoplatne skončená.

Sťažovateľka zastáva názor, že „Okresný súd Prešov od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu do jeho vydania a od podania odporu zo strany odporcu v 2. rade do vytýčenia   termínu   pojednávania   konanie   neúmerne   predlžuje   (od   podania   návrhu   na vydanie platobného rozkazu do jeho vydania a doručenia uplynula doba 2 rokov, a od podania   odporu   zo   strany   odporcu   v   2.   rade   do   termínu   pojednávania   uplynula   doba 7 mesiacov),   čím   porušil   moje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: 14 C 57/2010 porušil základné právo J. T., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresnému   súdu   v   Prešove   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 14 C 57/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia J. T., ktoré je povinný   zaplatiť   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   advokátke   JUDr.   D.   K.,   P.   vo   výške 303,30 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním si vyžiadal od okresného súdu príslušný súdny spis, z ktorého zistil toto:

1.   Návrh   sťažovateľky   na   vydanie   platobného   rozkazu   z   11.   februára   2008   bol okresnému súdu doručený 12. februára 2008.

2. Okresný súd uznesením č. k. 20 Ro 40/2008-33 z 28. novembra 2008 sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 25 000 Sk.

3. Dňa 6. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku v sume 829,50 € (sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 22. mája 2009).

4. Okresný súd vydal 19. februára 2010 platobný rozkaz č. k. 20 Ro 40/2008-37, proti ktorému 8. marca 2010 podal odporca v druhom rade odpor.

5.   Po   podaní odporu   bola právna   vec sťažovateľky   11.   marca   2010   zapísaná do registra „C“ pod sp. zn. 14 C 57/2010 a zákonným sudcom sa stal JUDr. E. V. (ďalej len „zákonný sudca“).

6. Zákonný sudca pokynom z 24. marca 2010 nariadil kancelárii doručiť odpor spolu s výzvou na vyjadrenie sťažovateľke.

7. Uznesením sp. zn. 14 C 57/2010 zo 7. apríla 2010 okresný súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach.

8.   Sťažovateľka   podala   17.   augusta   2010   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú adresovala predsedníčke okresného súdu.

9. Dňa 23. augusta 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. október 2010.

10.   Predsedníčka   okresného   súdu   odpovedala   na   sťažnosť   sťažovateľky   prípisom sp. zn. 1 SprO 1282/2010 z 27. augusta 2010, v ktorom sťažovateľke oznámila, že v jej právnej veci je nariadený termín pojednávania na 20. október 2010.

11.   Na   pojednávaní   konanom   20.   októbra   2010   okresný   súd   rozsudkom   návrh sťažovateľky z dôvodu premlčania nároku zamietol a zaviazal sťažovateľku na náhradu trov konania;   rozsudok   bol   písomne   vyhotovený   19.   novembra   2010   a v ten   istý   deň   aj expedovaný (právnej zástupkyni sťažovateľky bol doručený 24. novembra 2010).

12.   Proti   rozsudku   okresného   súdu   podala   sťažovateľka   odvolanie   (keďže   od 10. decembra 2010 sa spis nachádzal na ústavnom súde, nemohol byť dosiaľ predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že bezprostredne potom, ako sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, bol vo veci nariadený termín pojednávania a okresný súd na tomto pojednávaní (v lehote dvoch mesiacov od podania sťažnosti) vo veci rozsudkom meritórne rozhodol, pričom v zákonom ustanovenej lehote (§ 158 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) rozsudok aj vyhotovil a odoslal účastníkom konania.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,   podľa   ktorej   v prípadoch   ak   rozhoduje   o sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, vyžaduje preukázanie podania sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl. zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

V   danom   prípade   sťažovateľka   sťažnosť   predsedníčke   okresného   súdu   podala, pričom v dôsledku jej podania okresný súd zabezpečil odstránenie prieťahov v konaní tým, že okamžite nariadil vo veci pojednávanie a meritórne o nej rozhodol. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry, podľa ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci všeobecného súdnictva, tak ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľom označeného základného práva (m. m. I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08), pričom v okolnostiach posudzovaného prípadu táto   skutočnosť   zakladá   aj   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní.

Keďže v danom prípade po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch okresný súd zabezpečil odstránenie prieťahov v namietanom konaní, neexistoval dôvod na prijatie   sťažnosti   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie,   a preto   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní rozhodol o jej odmietnutí sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. januára 2011