znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 9/09-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. I. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 457/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. I. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2008 doručená sťažnosť PaedDr. I. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 457/2004 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Z   doposiaľ   uvedených   skutočností   a   citovaných   ustanovení   právnych   predpisov vyplýva, podľa názoru sťažovateľky nepochybne, že v konaní vedenom u odporcu pod sp. zn. 14C 457/2004, ktorého účastníčkou je sťažovateľka, dochádza k prieťahom.

Dňa   19.6.2008   bola   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   I   doručená   sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 14C 457/2004.

Predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I   sa   listom   zo   dňa   2.7.2008   č.:   Spr. 2175/08   vyjadrila   ku   sťažnosti   sťažovateľky   zo   dňa   19.6.2008   tak,   že   jej   sťažnosť   v predmetnej veci vyhodnotila ako nedôvodnú a to z dôvodu, že vo veci bolo dňa 20.2.2008 rozhodnuté   rozsudkom   sp. zn.   14C   457/2004-141,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   dňa 15.5.2008,   s   tým   že   uvedené   rozhodnutie   prevzal   právny   zástupca   sťažovateľky   dňa 30.4.2008.“

V ďalšej časti sťažovateľka poukázala na list Mgr. P. K., konateľa spoločnosti H., s. r. o.,   z   20.   mája 2008,   ktorým   bola   informovaná   o   stave   súdneho   konania vedeného okresným   súdom   pod   sp. zn.   14 C 457/2004 takto: „Váš   právny   nárok   bol   uplatnený žalobou na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo dňa 26.5.2004, kde už ako bolo spomenuté figurujete ako navrhovateľ v IV. rade, čím boli položené základy na začatie v tomto čase ešte prebiehajúceho konania na Okresnom súde Bratislava I, kde sa v predmetnej právnej veci očakáva skoré rozhodnutie prvostupňového súdu. V prípade, ak by   súd   žalobný   návrh   zamietol,   a   tak   okrem   iného   rozhodol   i   vo   váš   neprospech, využijeme   všetky   možné   dostupné   opravné   prostriedky   na   dosiahnutie   spravodlivosti, a uspokojili tak ako Váš, tak i právny nárok ostatných poškodených.“

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Konanie nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľka   je   presvedčená   o   tom,   že   konanie   Okresného   súdu   Bratislava   I nesmeruje k odstráneniu jej právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu ale súd odďaľuje poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľke.

Sťažovateľka sa nedomnieva, že ona prispela k neprimeranej dĺžke konania. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, teda doba 4 rokov a 6 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Listom   odporcu,   ktorým   ju   informoval   o   právoplatnom   skončení   konania   sp. zn. 14C 457/2004 bola vystavená neprimeranému psychickému vypätiu a stresu.“

V závere sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd deklaroval, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v predmetnej právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a uložil okresnému súdu uhradiť jej trovy konania.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   malo   dôjsť   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 457/2004, ktoré podľa jej vyjadrenia dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Ústavný súd však na okresnom   súde   zistil, že namietané konanie bolo skončené rozsudkom z 20. februára 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. mája 2008. Uvedené vyplýva   aj   z doložky   právoplatnosti   vyznačenej   na   rozsudku   okresného   súdu   sp. zn. 14 C 457/2004,   ktorého   kópiu   si   ústavný   súd   vyžiadal   v rámci   prípravy   predbežného prerokovania veci.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené   namietané   porušenie   základného   práva. Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 10. decembra 2008, teda v čase, keď už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 15. mája 2008. Vzhľadom na deň právoplatného skončenia namietaného konania a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (10. decembra 2008) je zrejmé, že sťažnosť bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom súde.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v petite jej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009