SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 9/09-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. I. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 457/2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť PaedDr. I. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2008 doručená sťažnosť PaedDr. I. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 457/2004 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, podľa názoru sťažovateľky nepochybne, že v konaní vedenom u odporcu pod sp. zn. 14C 457/2004, ktorého účastníčkou je sťažovateľka, dochádza k prieťahom.
Dňa 19.6.2008 bola predsedovi Okresného súdu Bratislava I doručená sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 14C 457/2004.
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I sa listom zo dňa 2.7.2008 č.: Spr. 2175/08 vyjadrila ku sťažnosti sťažovateľky zo dňa 19.6.2008 tak, že jej sťažnosť v predmetnej veci vyhodnotila ako nedôvodnú a to z dôvodu, že vo veci bolo dňa 20.2.2008 rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 14C 457/2004-141, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2008, s tým že uvedené rozhodnutie prevzal právny zástupca sťažovateľky dňa 30.4.2008.“
V ďalšej časti sťažovateľka poukázala na list Mgr. P. K., konateľa spoločnosti H., s. r. o., z 20. mája 2008, ktorým bola informovaná o stave súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 457/2004 takto: „Váš právny nárok bol uplatnený žalobou na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo dňa 26.5.2004, kde už ako bolo spomenuté figurujete ako navrhovateľ v IV. rade, čím boli položené základy na začatie v tomto čase ešte prebiehajúceho konania na Okresnom súde Bratislava I, kde sa v predmetnej právnej veci očakáva skoré rozhodnutie prvostupňového súdu. V prípade, ak by súd žalobný návrh zamietol, a tak okrem iného rozhodol i vo váš neprospech, využijeme všetky možné dostupné opravné prostriedky na dosiahnutie spravodlivosti, a uspokojili tak ako Váš, tak i právny nárok ostatných poškodených.“
Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Konanie nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že konanie Okresného súdu Bratislava I nesmeruje k odstráneniu jej právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu ale súd odďaľuje poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľke.
Sťažovateľka sa nedomnieva, že ona prispela k neprimeranej dĺžke konania. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, teda doba 4 rokov a 6 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Listom odporcu, ktorým ju informoval o právoplatnom skončení konania sp. zn. 14C 457/2004 bola vystavená neprimeranému psychickému vypätiu a stresu.“
V závere sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd deklaroval, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v predmetnej právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a uložil okresnému súdu uhradiť jej trovy konania.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 457/2004, ktoré podľa jej vyjadrenia dosiaľ nebolo právoplatne skončené.
Ústavný súd však na okresnom súde zistil, že namietané konanie bolo skončené rozsudkom z 20. februára 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. mája 2008. Uvedené vyplýva aj z doložky právoplatnosti vyznačenej na rozsudku okresného súdu sp. zn. 14 C 457/2004, ktorého kópiu si ústavný súd vyžiadal v rámci prípravy predbežného prerokovania veci.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 10. decembra 2008, teda v čase, keď už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 15. mája 2008. Vzhľadom na deň právoplatného skončenia namietaného konania a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (10. decembra 2008) je zrejmé, že sťažnosť bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom súde.
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v petite jej sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2009