znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 9/02-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom Z. V., zastúpenej advokátkou JUDr. M. V., M., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2002 doručená sťažnosť M. B., bytom Z. V. (ďalej len „sťažovateľka“), označená ako „Návrh na začatie konania vo veci porušenia práva“.

Vo svojej   sťažnosti   sťažovateľka   uvádza,   že   ako „testamentárna   dedička po zomrelej A. U., naposledy bytom B., týmto žiadam Ústavný súd v Košiciach o začatie konania proti Okresnému súdu Bratislava 3 Sadová 2. V roku 1992 podala na tunajší súd žalobu vo veci prejednania dedičstva moja matka a až do dnešného dňa menovaný súd nedokázal ukončiť spor. Preto žiadam ako testamentárna dedička ktorá celých 10 rokov zastupovala svoju matku pri tomto spore aby súd konal a vyniesol rozsudok v prospech: M.   B.,   B.   a   to   odškodné   vo   výške   stotisíc   Sk   za   porušenie   práva   Okresným   súdom Bratislava 3 Sadová 2 ukončenie sporu podanom na tunajšom súde proti pánom P. v ktorom žiadam vrátenie pozemkov a náhradu z užívania za uplynulých desať rokov. Náhradu škody za náklady spojené so súdnym konaním“.

Sťažnosť v predloženej podobe neobsahovala náležitosti ustanovené v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom.

Na   výzvu   ústavného   súdu   na   odstránenie   nedostatkov   sťažnosti,   ktorá   bola sťažovateľke   doručená   19.   augusta   2002,   táto   reagovala   podaním   označeným   ako „Porušenie práva podľa zák. 80/1992 parg. 17 odst. I prieťahy v konaní“, ktoré mu bolo doručené 23. augusta 2002. Sťažovateľka v tomto podaní upresnila návrh na rozhodnutie v tom   zmysle,   že   sa   domáha,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   už   spomínané „odškodné“ a zároveň žiada „Nariadenie Okresnému súdu Bratislava 3 aby podľa zákona č. 293/1992 parg. 13 ukončil spor v prospech navrhovateľky“.

V závere tohto podania sťažovateľka požiadala ústavný súd, aby jej bol v konaní pred ním ustanovený právny zástupca.

Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 9/02 zo 4. septembra 2002 nevyhovel žiadosti sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu a súčasne jej uložil, aby mu v lehote 10 dní od jeho doručenia predložila splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jej zastupovanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   bolo   24.   septembra   2002   ústavnému   súdu doručené   splnomocnenie,   ktorým   sťažovateľka   splnomocnila   na   svoje   zastupovanie v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 9/02 advokátku JUDr. M. V., M.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   ani po doplnení na základe   výzvy   ústavného súdu nespĺňala   všeobecné   ani   osobitné   náležitosti   návrhu   na   začatie   konania   podľa   vyššie citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyžadované pre sťažnosť fyzickej osoby v konaní   o sťažnostiach,   vyzval   ústavný   súd   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky,   aby nedostatky sťažnosti odstránila. Súčasne ju s odkazom na znenie príslušných ustanovení zákona   o ústavnom   súde   poučil   o podmienkach   poskytovania   ústavnej   ochrany,   ako   aj o možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde v prípade, že by nedostatky sťažnosti neboli v určenej lehote odstránené. Právna zástupkyňa sťažovateľky na výzvu ústavného súdu, ktorú prevzala 27. septembra 2002, nereagovala.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava“) rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   poskytuje   ochranu   ústavnosti   za   presne   vymedzených   procesných podmienok. Základnou procesnou podmienkou konania o ochrane základných práv a slobôd je   predovšetkým   podanie   kvalifikovanej   sťažnosti   spĺňajúcej   aspoň   v minimálnom, zákonom predpísanom štandarde predpísané náležitosti, ktoré sú konkrétnejšie vymedzené najmä v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa sťažnosť (návrh na začatie konania) podáva   ústavnému   súdu   písomne   a musí   obsahovať,   akej   veci   sa   týka,   kto   ju   podáva, prípadne   proti   komu   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie sťažnosti a navrhované dôkazy.

Osobitné náležitosti sťažnosti sa vyvodzujú z ustanovení zákona o ústavnom súde, ktoré upravujú tento typ konania pred ním (§ 50 ods. ods. 1). Týmito náležitosťami sú označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

O sťažnosti   fyzickej   osoby   môže   ústavný   súd   konať   a rozhodovať   len   za predpokladu,   že   po   začatí   konania   pri   predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde) zistí, že sú splnené všetky ústavné a zákonné (procesné) predpoklady na to, aby prijal sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol o nej v konaní o veci samej.

Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   konkrétne   skúma,   či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez ústneho   pojednávania. Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na také nedostatky upozornil, nemusí sa uznesenie odôvodniť.

III.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   návrhom   na   začatie konania viazaný.

Pokiaľ   sa   sťažovateľka   svojou   sťažnosťou   domáha,   aby   jej   ústavný   súd   priznal „odškodné“ vo výške 100 000 Sk za porušenie práva Okresným súdom Bratislava III a aby nariadil Okresnému súdu Bratislava III, aby podľa § 13 zákona Slovenskej národnej rady č.   293/1992   Zb.   o úprave   niektorých   vlastníckych   vzťahov   k nehnuteľnostiam   v znení neskorších   predpisov   ukončil   spor   v jej   prospech,   zastáva   ústavný   súd   názor,   že   takto formulovaný návrh rozhodnutia vo veci samej je nielen neurčitý a nezodpovedá čl. 127 ods. 1 ústavy, ale ani požiadavkám ustanoveným v § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Čo   sa   týka   sťažnosti   sťažovateľky,   ústavný   súd   konštatuje,   že   ako   v pôvodnej sťažnosti,   tak   aj   v doplňujúcom   podaní   k nej   nie   sú   dostatočne   a presne   špecifikované podstatné náležitosti, ktoré musí takáto sťažnosť bezpodmienečne obsahovať. Sťažovateľka najmä   vôbec   neuvádza   bližšie   identifikačné   údaje   o konaní   pred   Okresným   súdom Bratislava   III,   v ktorom   má   dochádzať   k porušovaniu   jej   práv,   a nešpecifikuje,   ktoré základné práva alebo slobody mali byť podľa jej tvrdenia porušené.

Formulácia návrhu rozhodnutia vo veci samej, tak ako je vymedzená v sťažnosti sťažovateľky, neumožňuje ústavnému súdu preskúmať ju zo všetkých hľadísk ustanovených v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nie   je   možné   objektívne   posúdiť,   či neexistujú aj iné dôvody na jej odmietnutie podľa tohto zákonného ustanovenia.

Napriek   tomu,   že   sťažovateľka   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   zastúpená advokátkou, ktorú ústavný súd podrobne poučil, v akom smere je potrebné sťažnosť doplniť a odstrániť jej nedostatky, nebola sťažnosť doplnená predpísaným spôsobom a neobsahuje náležitosti, ktoré sú conditio sine qua non pre začatie konania pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   na   základe   skutočnosti,   že   sťažnosť   ani   po   jej   doplnení   nespĺňala predpísané   náležitosti,   a tiež   s prihliadnutím   na   zákonným   požiadavkám   nevyhovujúcu formuláciu   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľka   domáhala,   sťažnosť   po   predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2002