znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 89/2014-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   februára   2014 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť I. T., zastúpeného súdom určeným opatrovníkom mestskou časťou Bratislava-Petržalka, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Ps 7/2010 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti I. T. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. augusta 2013   doručené   podanie   I.   T.,   označené   ako „ústavná   sťažnosť   za   nemožnosť   obhajoby v právnej veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony I. T. pod spisovou značkou 17 Ps 7/2010 na Okresnom súde Bratislava V (OS BA V) podľa článku 48 odsek 1 Ústavy SR“, ktoré bolo následne doplnené podaniami doručenými ústavnému súdu 16. septembra 2013 a 30. októbra   2013.   Ústavný   súd   podľa   obsahu   kvalifikoval   podanie   sťažovateľa   ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Ps 7/2010.Sťažnosť   sťažovateľa   v   predloženom   znení   neobsahovala   náležitosti   predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto vyzval sťažovateľa, aby v určenej lehote svoju sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti.

Dňa   13.   decembra   2013   bol   ústavnému   súdu   doručený   prípis   okresného   súdu, ktorého súčasťou je aj rozsudok   tohto súdu č. k. 17 Ps 7/2010-573 z 18. marca 2013, z ktorého vyplýva, že súd obmedzil spôsobilosť sťažovateľa na právne úkony a súčasne mu ustanovil   za   opatrovníka   mestskú   časť   Bratislava-Petržalka   (ďalej   len   „opatrovník“). V nadväznosti   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   prípisom   sp.   zn.   Rvp   18086/2014 z 13. januára   2014   vyzval   opatrovníka   na   vyjadrenie,   či   trvá   na   tom,   aby   ústavný   súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol, alebo berie jeho sťažnosť späť.

Na označený prípis ústavného súdu reagoval opatrovník v prípise č. 281/2014/11-OSV/K1 z 28. januára 2014, v ktorom sa uvádza:

„Rozsudkom č. 17 Ps/7/2010-573 IČS: 1510203551, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 11. 2013 bol pán I. T. obmedzený spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu ku všetkým   štátnym,   správnym   a   samosprávnym   orgánom,   organizáciám,   inštitúciám a zdravotníckym   zariadeniam   poskytujúcim   liečbu   duševných   porúch.   Mestská   časť Bratislava-Petržalka ako opatrovník nesv. T. v zmysle horeuvedeného rozsudku, na konaní, ktoré podal pán I. T. na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 26. 8. 2013, netrvá.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   54   zákona   o   ústavnom   súde   ak sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Vychádzajúc z obsahu rozsudku okresného súdu č. k. 17 Ps 7/2010-573 z 18. marca 2013,   ústavný   súd   konštatuje,   že   z   dôvodu   obmedzenia   spôsobilosti   na   právne   úkony sťažovateľ nie je spôsobilý na právne úkony vo vzťahu k ústavnému súdu, a teda nie je spôsobilý samostatne, t. j. bez súhlasu svojho opatrovníka ani podávať návrhy na začatie konania pred ústavným súdom. Opatrovník na výzvu ústavného súdu oznámil, že netrvá „na konaní, ktoré podal pán I. T. na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 26. 8. 2013...“. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd oznámenie opatrovníka obsiahnuté v prípise č. 281/2014/11-OSV/K1 z 28. januára 2014 kvalifikoval ako späťvzatie sťažnosti (podania) v zmysle § 54 zákona o ústavnom súde.

Po preskúmaní podania sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že nesmeruje proti takému   právoplatnému   rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa, a preto konanie o ňom podľa § 54 zákona o ústavnom súde zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014