SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 89/2014-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť I. T., zastúpeného súdom určeným opatrovníkom mestskou časťou Bratislava-Petržalka, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Ps 7/2010 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti I. T. z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. augusta 2013 doručené podanie I. T., označené ako „ústavná sťažnosť za nemožnosť obhajoby v právnej veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony I. T. pod spisovou značkou 17 Ps 7/2010 na Okresnom súde Bratislava V (OS BA V) podľa článku 48 odsek 1 Ústavy SR“, ktoré bolo následne doplnené podaniami doručenými ústavnému súdu 16. septembra 2013 a 30. októbra 2013. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Ps 7/2010.Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení neobsahovala náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto vyzval sťažovateľa, aby v určenej lehote svoju sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti.
Dňa 13. decembra 2013 bol ústavnému súdu doručený prípis okresného súdu, ktorého súčasťou je aj rozsudok tohto súdu č. k. 17 Ps 7/2010-573 z 18. marca 2013, z ktorého vyplýva, že súd obmedzil spôsobilosť sťažovateľa na právne úkony a súčasne mu ustanovil za opatrovníka mestskú časť Bratislava-Petržalka (ďalej len „opatrovník“). V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd prípisom sp. zn. Rvp 18086/2014 z 13. januára 2014 vyzval opatrovníka na vyjadrenie, či trvá na tom, aby ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol, alebo berie jeho sťažnosť späť.
Na označený prípis ústavného súdu reagoval opatrovník v prípise č. 281/2014/11-OSV/K1 z 28. januára 2014, v ktorom sa uvádza:
„Rozsudkom č. 17 Ps/7/2010-573 IČS: 1510203551, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 11. 2013 bol pán I. T. obmedzený spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu ku všetkým štátnym, správnym a samosprávnym orgánom, organizáciám, inštitúciám a zdravotníckym zariadeniam poskytujúcim liečbu duševných porúch. Mestská časť Bratislava-Petržalka ako opatrovník nesv. T. v zmysle horeuvedeného rozsudku, na konaní, ktoré podal pán I. T. na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 26. 8. 2013, netrvá.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Vychádzajúc z obsahu rozsudku okresného súdu č. k. 17 Ps 7/2010-573 z 18. marca 2013, ústavný súd konštatuje, že z dôvodu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sťažovateľ nie je spôsobilý na právne úkony vo vzťahu k ústavnému súdu, a teda nie je spôsobilý samostatne, t. j. bez súhlasu svojho opatrovníka ani podávať návrhy na začatie konania pred ústavným súdom. Opatrovník na výzvu ústavného súdu oznámil, že netrvá „na konaní, ktoré podal pán I. T. na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 26. 8. 2013...“. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd oznámenie opatrovníka obsiahnuté v prípise č. 281/2014/11-OSV/K1 z 28. januára 2014 kvalifikoval ako späťvzatie sťažnosti (podania) v zmysle § 54 zákona o ústavnom súde.
Po preskúmaní podania sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že nesmeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa, a preto konanie o ňom podľa § 54 zákona o ústavnom súde zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2014