znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 89/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009 predbežne prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 25751/08 až Rvp 26739/08, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Banská   Bystrica   vo   veciach   jej   podaní   z 24. júla   2006   urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 25751/08 až Rvp 26739/08 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 25751/08.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. októbra 2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo veciach   jej   podaní   z   24.   júla   2006   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrhy   na začatie občianskeho súdneho konania, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym   odporcom   (fyzickým   osobám   a právnickým   osobám).   Návrhy   na   vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)   elektronickou   formou   a podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka   v sťažnostiach   poukázala   aj   na   nález   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Sťažovateľka   ďalej uviedla, že ku   dňu   podania   sťažností   ústavnému súdu   neboli konania o jej veciach doručených okresnému súdu prostredníctvom kuriéra 24. júla 2006 právoplatne   skončené.   Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   nevykonal   vo   veciach   žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, príp. vydanie platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konaní v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmetom   namietaných   konaní   je   podľa   názoru   sťažovateľky   po   skutkovej   aj právnej   stránke   jednoduchá   vec   (uplatnenie „relatívne   nízkej“ peňažnej   pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka podľa jej tvrdenia „spolupracuje so súdom“ a je aktívna.

V sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   podľa   čl.   127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 663,88 € (20 000 Sk) v každej z uvedených vecí [t. j. spolu v sume 656 577,32 € (19 780 048 Sk)], ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu z 11. februára 2009 vyjadril podpredseda okresného súdu podaním z 26. februára 2009 sp. zn. Spr 4008/2009 doručeným ústavnému súdu 2. marca 2009, v ktorom uviedol:

„Dňa   07.   02.   2008   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prijal   sťažnosť   uvedenej obchodnej   spoločnosti   na   ďalšie   konanie   pod   č.   k.   II.   ÚS   66/08-11.   Tunajší   súd   Vám doručoval písomné vyjadrenie k sťažnosti pod č. k. Spr 4012/2008 - 26. 03. 2008, 17. 09. 2008. V prílohe Vám zasielame zoznam všetkých zaevidovaných konaní na Okresnom súde v Banskej   Bystrici   s dátumami   rozhodnutí.   Zo   všetkých   2293   zapísaných   návrhov,   súd v 2/3-inách konanie zastavil, pretože už predchádzalo konanie, alebo nebol zaplatený súdny poplatok. Vo veciach neboli zistené prieťahy v konaní.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v záujme   hospodárnosti   spojiť   na   spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o spojení   vecí,   v súlade s citovaným § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 25751/08 až Rvp 26739/08 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa čl.   48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej   sťažovateľkinej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   66/08   vyplýva,   že sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom, 31. marca 2006 doručila kuriérom okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 OSP urobila tieto podania elektronickými prostriedkami. Podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom   podpise   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému   súdu   aj „Sprievodný   list   k návrhu“,   v ktorom   ho   informovala   o svojich podaniach uskutočnených na 2 ks DVD nosičoch.

Okresný   súd   prípisom   z   5.   apríla   2006   sťažovateľke   oznámil,   že „vzhľadom   na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Okresný   súd   preto   sťažovateľke   vrátil   elektronické   dokumenty   uschované   na   DVD nosičoch.

Sťažovateľka   24.   júla   2006   urobila   nové   podanie   na   okresný   súd   rovnakým spôsobom ako predtým. Znova zaslala okresnému súdu sprievodný list a 2 ks DVD nosičov obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Podania   obsiahnuté   na   týchto   druhých DVD nosičoch obsahovali iné návrhy (týkali sa iných vecí) ako v prvom prípade. Okresný súd prípisom zo 7. augusta 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podanie urobené 24. júla 2006 nemožno prijať, a preto jej vracia DVD nosiče.

Z dôvodu   neprijatia   návrhov   okresným   súdom   sa   sťažovateľka   v záujme ochrany svojich práv obrátila sťažnosťou z 10. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn. II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008 rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v súvislosti   s neprijatím   uvedených návrhov urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd okrem iného vyslovil:

„V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a postupovať   vo   vzťahu   k nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania...

V okolnostiach prípadu je preto nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne sa   zaoberať   podaním   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   ako   návrhom   na   začatie   konania, a pritom musí zabezpečiť zachovanie jeho právnych účinkov ku dňu jeho podania, a to bez ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosti na porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu 15. októbra 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako tomu bolo v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 66/08), avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej   moci.   Zachovaná   je   identita   namietaného   zásahu   do   jej   základných   práv   - namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaniach   o návrhoch   urobených   formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú   nespôsobilosť.   Sťažovateľka   v tomto   prípade   iba   zvýrazňuje   druhý   -   časový aspekt namietaného zásahu do jej práv, domáhajúc sa priznania finančného zadosťučinenia.

Namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní   v období   od   24.   júla   2006   je nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené   elektronické   podania   s tým,   že   nedisponuje   potrebnými   technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   66/08   už   dosiahla   nápravu   (nálezom   zo   14.   októbra   2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej označených práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   (prirodzene   vrátane   §   6   OSP,   ktorý   súdom prikazuje, aby v súčinnosti s účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   považovať   za   primerané   a dostatočné.   Pokiaľ sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresného   súdu   argumentujúc,   že   namietané   porušenia   jej   práv   nemožno   napraviť obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania, pre ňu znamená „výrazné obmedzenie... vlastníckych práv“ a problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd argumentáciu sťažovateľky za zjavne neopodstatnenú.

V posudzovaných   konaniach   treba   prihliadnuť   na   tú   podstatnú   skutočnosť,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je   originálnym   nadobúdateľom.   Tieto   pohľadávky   jej   boli   postúpené   Slovenským rozhlasom.   V relevantnom   období   sa   Slovenský   rozhlas   v konaní   vedenom   Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dôjsť, t. j. absolútnej neplatnosti rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj   určenia   neplatnosti   ďalších   súvisiacich   (tzv.   realizačných)   zmlúv   uzatvorených   so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal v tom čase zásadný význam pre rozhodovanie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe   elektronických   podaní.   Slovenský   rozhlas   podal   Okresnému   súdu   Bratislava   I žalobu   o určenie   neplatnosti   uvedených   zmlúv   12.   októbra   2006.   Túto   skutočnosť Slovenský   rozhlas   oznámil   listom   generálnej   riaditeľky   zo   7.   novembra   2006   všetkým (v tom čase v právnych veciach sťažovateľky konajúcim 45) okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky, pokiaľ ide o ňou uplatňované majetkové práva, preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach   jej   elektronických   podaní   v období   od   24.   júla   2006,   ale   skutočnosť,   že   pred Okresným   súdom   Bratislava   I prebiehalo   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   7   C   144/2006, v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach. Toto konanie začalo 12. októbra 2006, t. j. krátko po podaní jej návrhov okresnému súdu. Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zistil, že v decembri 2008 sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne dohodli o ukončení súdnych sporov a späťvzatí   svojich   podaní   týkajúcich   sa   platnosti   Rámcovej   zmluvy   o postúpení pohľadávok   z nezaplatených   koncesionárskych   poplatkov   z   roku   2005   a dvoch nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej realizačnej zmluvy. Podľa   zistenia   ústavného   súdu   krajský   súd   z dôvodu   späťvzatia   odvolania   Slovenským rozhlasom   19.   januára   2009   odvolacie   konanie   vo   veci   vedenej   Okresným   súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 uznesením sp. zn. 4 Co 292/08 zastavil. Na základe uvedenej   právnej   skutočnosti   Okresný   súd   Bratislava   I   vyznačil   30.   januára   2009 právoplatnosť   prvostupňového   rozsudku   okresného   súdu   z   20.   októbra   2008   dňom 5. november 2008.

Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil pred   Okresným   súdom   Bratislava   I,   zároveň   relativizovala   sťažovateľkino   tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych   práv v dôsledku   neskončenia   konaní vedených   na základe návrhov   podaných   elektronickou   formou,   keďže   do   mimosúdneho   vyriešenia   sporu (december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu sp. zn. II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a výrok,   ktorým   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu v predmetných   konaniach   konať   v súlade   s príslušnými   ustanoveniami   Občianskeho súdneho poriadku, bola v danom štádiu namietaných konaní podľa názoru ústavného súdu primeraná a dostatočná.

Po   prikázaní   ústavného   súdu   okresnému   súdu   konať   vo   veciach   sťažovateľky (nálezom sp. zn. II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008) možno z ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že vykonal úkony, ktoré nesporne viedli k rozhodnutiu vo veci [vysporiadal sa s otázkou svojej príslušnosti na konanie vo veciach sťažovateľky, keď viaceré jej návrhy odstúpil   iným   miestne   príslušným   súdom,   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdnych poplatkov, previedol veci do agendy Rob a Cb (30 vecí)].

Zároveň ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia § 101 OSP vyplýva pre účastníka konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, poskytnutím náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní. V sporovom konaní,   akým   sú   aj   posudzované   konania,   nesie   procesnú   zodpovednosť   za   podanie kvalifikovaného návrhu na začatie konania, predkladanie dôkazov a včasnú realizáciu iných úkonov   potrebných   na   dosiahnutie   účelu   takého   konania   vo   výraznej   miere   účastník (obdobne napr. IV. ÚS 381/04, III. ÚS 347/04).

V dôsledku   nezaplatenia   súdnych   poplatkov   pri   podaní   žalôb   bol   okresný   súd povinný vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatku v podmienkach konania splnením si poplatkovej povinnosti (§ 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažností zistil, že sťažovateľka   súdne   poplatky   za   väčšinu   podaných   návrhov   nezaplatila   ani   v lehote stanovenej vo výzvach okresného súdu, ani v odvolacej lehote po doručení jednotlivých uznesení o zastavení konania. Podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu z 26. februára 2009 uznesenia o zastavení konania nadobudli právoplatnosť (v decembri 2008 a januári 2009) a okresný súd eviduje prevažnú časť konaní vo veciach sťažovateľky ako právoplatne skončené. V dôsledku uvedenej skutočnosti už okresný súd nemal možnosť ovplyvniť ďalší priebeh konaní a rozhodnúť vo veci (a tým odstrániť právnu neistotu sťažovateľky).

Ústavný   súd   už   judikoval,   že   nedostatky   v zákonom   predpísaných   náležitostiach návrhu   na   začatie   konania   (ktoré   bránia   súdu   konať   a rozhodnúť   vo   veci   samej), nezaplatenie súdneho poplatku zo strany účastníka konania namietajúceho porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   porušenie procesnej povinnosti poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní, patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní tvrdenia o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 81/05).

Je nesporné, že takýmto procesným zavinením sťažovateľka sama zapríčinila stav, pre ktorý okresný súd nemohol v prevažnej väčšine jej vecí (v merite veci) rozhodnúť. Signalizuje to zároveň aj absenciu skutočného záujmu sťažovateľky na odstránení právnej neistoty na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej a v konečnom dôsledku naznačuje aj účelovosť podaných návrhov zo strany sťažovateľky.

Takéto   konanie   sťažovateľky   hodnotí   ústavný   súd   ako   nezlučiteľné   so   zmyslom a účelom ústavou a dohovorom garantovaných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednanie záležitosti v primeranej dobe, porušenie ktorých sťažovateľka touto   sťažnosťou   namietala.   Ako   účelovú   a neakceptovateľnú   (neprípustnú)   vyhodnotil ústavný súd aj obranu sťažovateľky spočívajúcu v jej tvrdení o nemožnosti docieliť účinnú nápravu jej porušených základných práv postupom podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov,   ktorý   (z   tohto   dôvodu) v dotknutých konaniach nevyužila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vo veciach sťažovateľky dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2009