znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 89/07-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   21. júna 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána Lubyho, zo sudkyne   Marianny Mochnáčovej   a sudcu Ladislava Orosza vo veci   návrhu Ing. M. H., Ž.,   zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/113/06-K zo 4. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/113/06-K zo 4. decembra 2006   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením sp. zn. IV. ÚS 89/07 z 3. mája 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   na   ďalšie   konanie   návrh   Ing. M. H.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/113/06-K zo 4. decembra 2006 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) podľa   čl. 10   ods. 2   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   o ochrane   verejného   záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Z návrhu   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   výbor   uložil   navrhovateľovi ako verejnému   funkcionárovi   [čl. 3   ods. 1   v spojení   s čl. 2   ods. 1   písm. zc)   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] pokutu v sume 17 274 Sk, pretože porušil povinnosť podať do 31. marca 2006 písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch (ďalej aj „oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny   rok.   Podľa   namietaného   rozhodnutia   vyplývala   pre   neho   táto   povinnosť z ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu poukázal na to, že „... je   skutočne   členom   Dozornej   rady   štátneho   podniku   M. K.,   š. p.,   zakladateľom ktorého je Ministerstvo financií SR.

Navrhovateľ je však čelnom Dozornej rady tohto štátneho podniku titulom voľby z radov zamestnancov a nie je členom Dozornej rady ustanoveným štátom. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v platnom znení sa preto naňho nevzťahuje“.

Navrhovateľ sa ďalej zmieňuje o tom, že v minulých rokoch síce podával majetkové priznanie, a to tak zakladateľovi, ako aj výboru, ale len z toho dôvodu, že bol nesprávne poučený. Robil tak teda nadbytočne, a preto je skutočnosť, že za rok 2005 podal majetkové priznanie oneskorene, právne irelevantná. Pretože sa na neho nevzťahuje ústavný zákon o ochrane   verejného   záujmu,   konkrétne   čl. 2   ods. 1   písm. zc),   je   podľa   neho   označené rozhodnutie protizákonné.

Navrhovateľ   taktiež   uviedol,   že „Zakladateľ   štátneho   podniku,   prostredníctvom ministra, listom z 27. 02. 2007, ktorý bol adresovaný p. G. G., predsedovi výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a ktorý bol daný na vedomie navrhovateľovi, oznámil, že cit. ústavný zákon sa na navrhovateľa nevzťahuje“.

Z toho dôvodu navrhovateľ tvrdí, že namietané rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu   a   v nadväznosti   na   to   sa   domáha, aby ústavný súd toto rozhodnutie zrušil.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP 113/06-K z 27. marca 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„1. Ing. M. H.,   bytom   Ž.,   bol   zaradený   do zoznamu   verejných   funkcionárov na základe oznámenie zakladateľa štátneho podniku M. K. Ministerstva financií Slovenskej republiky, listom z 20. 1. 2006 (...) s tým, že ide o člena dozornej rady štátneho podniku menovaného   do   funkcie   štátom   a teda   ide   o verejného   funkcionára   podľa   čl. 2   ods. 1 písm. zc) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

2. Keďže si menovaný verejný funkcionár nesplnil povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7   ods. 1   cit.   Ústavného   zákona   (k 31. 3. 2006),   výbor   začal   proti   nemu   konanie uznesením č. 62 zo 16. októbra 2006. Na výzvu podľa čl. 9 ods. 4 cit. ústavného zákona reagoval Ing. M. H. listom zo dňa 15. 11. 2006, pričom nevyvracia, že by nebol verejným funkcionárom a uvádza, že toto majetkové priznanie podáva každoročne, aj za rok 2005 ho podal 28. 4. 2006.

3. Skutočnosť, že nejde o verejného funkcionára sa zistila až po vydaní rozhodnutia o uložení pokuty a po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty, kedy Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky listom zo   dňa 27. 2. 2007 (...)   opravilo   svoje doterajšie   nahlásenie   verejných   funkcionárov   patriacich   do   pôsobnosti   Ministerstva financií Slovenskej republiky (naposledy 20. 1. 2007).

Na   základe   vyššie   uvedeného   konštatujem,   že   v dôsledku   nesprávnych   podkladov od Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   bol   výbor   v predmetnom   konaní   uvedený do omylu   a predmetná   pokuta   bola   uložená   nesprávne,   keďže   nejde   o verejného funkcionára.

Z tohto   dôvodu   vyslovujeme   súhlas   s návrhom   navrhovateľa   zrušiť   predmetné rozhodnutie   Výboru   Národnej   Rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií č. VP/113/06-K zo 4. decembra 2006.“

Citované vyjadrenie   výboru   zaslal ústavný súd v prílohe   výzvy   z 22.   mája 2007 právnemu zástupcovi navrhovateľa s tým, že sa k nemu môže vyjadriť v lehote piatich dní. Právny zástupca navrhovateľa možnosť reagovať na uvedenú výzvu nevyužil.

II.

Z obsahu   návrhu   vrátane   jeho   príloh,   z   vyjadrenia   výboru,   ako   aj   z obsahu predložených listinných dôkazov obsiahnutých v spise ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 89/07 ústavný súd zistil, že navrhovateľ je skutočne členom dozornej rady štátneho podniku M. K. (ďalej aj „štátny podnik“), za ktorého bol zvolený zástupcami zamestnancov tohto štátneho podniku   19.   júna   2002,   pričom   funkciu   člena   dozornej   rady   vykonáva   s účinnosťou od 1. júla 2002.

Navrhovateľ sa teda nestal verejným funkcionárom v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pretože nebol do funkcie člena dozornej rady štátneho podniku ustanovený štátom.

Výbor na svojej 4. schôdzi uznesením č. 62 zo 16. októbra 2006 začal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) a ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať počas výkonu verejnej funkcie do 31. marca 2006 písomné oznámenie podľa   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu.   Uvedenú   skutočnosť výbor oznámil navrhovateľovi   listom   č. k.   VP/113/06-K   z 20.   októbra 2006   doručeným navrhovateľovi   25. októbra 2006   (zásielku   podľa   doručenky   prevzala   manželka navrhovateľa ), v prílohe ktorého mu zaslal predmetné uznesenie a zároveň ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.

Zo   súvisiaceho   spisu   sp. zn.   113/06   predloženého   ústavnému   súdu   výborom nevyplýva, že by sa bol navrhovateľ k oznámeniu výboru o začatí konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vyjadril.

Nadväzne   na   to   rozhodnutím   č.   k.   VP/113/06-K   zo 4.   decembra   2006   výbor konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen Dozornej rady štátneho podniku M. K. - porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že nepodal písomné oznámenie výboru v lehote ustanovenej v tomto článku, za čo   mu   uložil   pokutu   v sume   17 274 Sk   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára.

V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: „Výbor   dospel   po vykonanom   dokazovaní   k   záveru,   že   je   nesporné,   že   uvedený verejný funkcionár porušil ústavný zákon a preto prijal uznesenie, ktorým sa menovanému verejnému   funkcionárovi   Ing.   M.   H.,   členovi   dozornej   rady   M.   K.,   š. p.   ukladá   pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške jednomesačnej odmeny verejného   funkcionára podľa   čl. 9   ods. 10   písm. a)   ústavného   zákona.   Uvedené rozhodnutie bolo dňa 4. decembra 2006 schválené uznesením č. 155.“

Rozhodnutie výboru č. k. VP/113/06-K zo 4. decembra 2006 bolo navrhovateľovi doručené 6. februára 2007.

III.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie (...), podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie (...).

Podľa čl. 2 písm. zc) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát.

Podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení   podľa   čl. 7   (...)   uviedol   neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom (...).

Podľa   druhej   vety   čl. 9   ods. 3   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavnému súdu v lehote 30 dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku 1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je konečné   okrem   rozhodnutia   podľa   čl. 12   ods. 2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného záujmu.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade označené rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru nespochybňuje, že nepodal do 31. marca 2006 oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Skutočnosť, že navrhovateľ nepodal predmetné oznámenie, nie je teda medzi účastníkmi (navrhovateľom a výborom) sporná. Argumentujúc však tým, že nebol verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, tvrdil, že nie je ani nositeľom povinnosti, ktorá pre verejných funkcionárov vyplýva z čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona.

V súvislosti s týmto tvrdením navrhovateľa výbor poukázal na to, že „v dôsledku nesprávnych   podkladov   od   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   bol   výbor v predmetnom konaní uvedený do omylu a predmetná pokuta bola uložená nesprávne, keďže nejde o verejného funkcionára“.

Z toho   dôvodu   výbor   vyslovil   súhlas   s návrhom   navrhovateľa   zrušiť   namietané rozhodnutie.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku   proti   rozhodnutiu   výboru,   je   iba   posúdenie   konania   verejného   funkcionára z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava   rozhodovania   ústavného   súdu v tomto   konaní   -   zrušením   namietaného   rozhodnutia   výboru   (ak   senát   ústavného   súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdením rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

Navrhovateľ   vo   vzťahu   k namietanému   rozhodnutiu   výboru   vydanému   v konaní podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   však   v danom   prípade   namieta pochybenie   v tom   zmysle,   že   konanie vo   veci   ochrany   verejného záujmu   a zamedzenia rozporu záujmov vzhľadom na to, že nie je verejným funkcionárom, na ktorého sa vzťahujú povinnosti ustanovené týmto ústavným zákonom, nemalo byť voči nemu vôbec začaté.

Výbor sa vo vyjadrení k návrhu doručenom ústavnému súdu 2. apríla 2007 v celom rozsahu s argumentáciou navrhovateľa stotožnil a, ako už bolo uvedené, navrhol namietané rozhodnutie zrušiť.

Keďže   relevantné   skutočnosti   nie   sú   v danej   veci   medzi   účastníkmi   sporné, a z dokladov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii a ktoré tvoria obsah spisového materiálu vo veci   sp. zn.   IV. ÚS 89/07,   bez   akýchkoľvek   pochybností   vyplýva,   že   navrhovateľ nezastáva funkciu, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vymedzená v jeho čl. 2, nemohol byť ani nositeľom povinností, na ktoré sa vzťahuje čl. 7 ods. 1 označeného ústavného zákona. Z toho vyplýva, že namietaným rozhodnutím bola uložená pokuta subjektu, ktorý nepatrí do okruhu osôb (ústavných činiteľov a ďalších verejných funkcionárov), na ktoré sa vzťahuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu.

Ústavný   súd   na   základe   toho   konštatuje   nesúladnosť   napadnutého   rozhodnutia s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu a zároveň majúc na zreteli svoju úlohu, ktorú   plní   v opravnom   konaní,   v rámci   ktorého   výlučne   jemu   prislúcha   na   základe špecifickej právomoci zasiahnuť do rozhodnutia výboru, dospel   s poukazom na uvedené k záveru, že v danom prípade je nevyhnuté namietané rozhodnutie zrušiť.

Vzhľadom   na tieto   dôvody   ústavný súd rozhodnutie výboru sp. zn. VP/113/06-K zo 4. decembra 2006 týmto nálezom zrušil.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby plne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

V danej   veci   úspešnému   navrhovateľovi   ústavný   súd   úhradu   trov   konania spočívajúcu   v náhrade   trov   právneho   zastúpenia   nepriznal,   pretože   si   ju   jeho   právny zástupca neuplatnil ani nevyčíslil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje totiž súd na návrh (§ 151 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007