znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 88/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. R., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv   podľa   čl. 20   ods. 1,   čl. 46   ods. 2   a   3   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 96/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára 2010 doručená sťažnosť J. R. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 96/2007 (ďalej aj „namietané konanie“).Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   v namietanom konaní je sťažovateľ v pozícii navrhovateľa (návrh na obnovu konania doručil okresnému súdu 28. mája 2007). Konanie do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo skončené. Sťažovateľ   21.   decembra   2007   využil   aj   podanie   sťažnosti   podľa   § 62   a nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú okresný súd uznal za dôvodnú   a podpredsedníčka   okresného súdu mu prisľúbila odstránenie vzniknutých prieťahov, k čomu však podľa sťažovateľa nedošlo.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd „sťažnosť v plnom rozsahu prijal a vydal príkaz...   na   odstránenie   prieťahov   a...   priznal   finančné   zadosťučinenie   v peniazoch“. Zároveň   požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   ako   aj   o ustanovenie   advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, IV. ÚS 217/09).

Sťažovateľ v úvode sťažnosti uviedol, že namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 a 3 ústavy (ktoré však nijako konkrétne neodôvodnil), ako aj podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V odôvodnení sťažnosti však argumentuje iba zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré aj žiada odstrániť. Pretože namietané porušenie základných práv podľa   čl. 20   ods. 1   a   čl. 46   ods. 2   a 3   ústavy   nemá   oporu   v tvrdeniach   a dôkazoch produkovaných   v sťažnosti,   ktoré   sú   výlučne   zamerané   na   preukázanie   existencie zbytočných prieťahov, prichádzalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal iba možným porušením jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a pokiaľ ide o ostávajúce články ústavy, bolo potrebné sťažnosť odmietnuť pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (nedostatok odôvodnenia).

K   namietanému   porušeniu   označeného   základného   práva   dochádza   podľa sťažovateľa vo veci jeho návrhu na obnovu konania vedenej okresným súdom pod sp. zn. 14 C 96/2007. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 96/2007, ktorý si ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania veci vyžiadal, vyplýva, že sťažovateľ chce dosiahnuť zmenu právoplatného rozsudku okresného súdu sp. zn. 18 C 429/2004 zo 7. novembra 2006 prostredníctvom   mimoriadneho opravného   prostriedku   –   obnovy   konania, a   preto podal návrh   na   obnovu   konania   podľa   §   228   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej aj „OSP“).

Podľa § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.

Podľa   § 235   ods. 1   OSP   len   čo   nadobudne   rozhodnutie   o   povolení   obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa § 235 ods. 2 OSP ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože   nejde   o rozhodovanie   o občianskom   práve   alebo   záväzku   a odstránenie   stavu právnej   neistoty   v primeranej   lehote   právoplatným   rozhodnutím   vo   veci.   Takéto rozhodnutie   už   bolo   totiž   vydané   v pôvodnom   konaní,   v zmysle   § 159   ods. 1   OSP predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova. Rovnaký právny názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť,   že   pod   ochranu   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   nespadá   konanie   o mimoriadnych   opravných   prostriedkoch,   za   ktorú   treba považovať aj obnovu konania (A. B. C. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003).

Prekážka   veci   rozhodnutej   odpadne   len nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by už v takomto prípade prichádzalo do úvahy.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   pri   obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   porušené   len   v štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia o povolení obnovy konania (napr. I. ÚS 5/02, II. ÚS 253/06, III. ÚS 107/06).

Pretože v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu o návrhu sťažovateľa na obnovu konania   nebolo   právoplatne   rozhodnuté,   resp.   uznesením   okresného   súdu   sp. zn. 14 C 96/2007   z 10.   februára   2010   bol   návrh   sťažovateľa   na   povolenie   obnovy   konania zamietnutý,   nemohlo   vzhľadom   na   citovanú   judikatúru   ústavného   súdu   ani   dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   už   o ďalších   požiadavkách sťažovateľa (napr. žiadosť o ustanovenie advokáta) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010