znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 88/05-63

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   verejnom   zasadnutí   15. novembra 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Ing. J. H., bytom K., zastúpeného advokátom Mgr. K. H., B., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 271/99, za účasti Okresného súdu Bardejov, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 271/99   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bardejov p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom   pod sp. zn. 5 C 271/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bardejov   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bardejov j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing.   J.   H. trovy   právneho zastúpenia v celkovej sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri slovenských korún)   z   toho   sumu   5 302 Sk   (päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   advokáta JUDr. A. D., B.,   a   sumu   2 651 Sk   (slovom   dvetisícšesťstopäťdesiatjeden   slovenských korún) na účet advokáta Mgr. K. H., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 88/05 z 30. marca 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 271/99.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   od   9. apríla 1999,   keď   podal   žalobu „... o náhradu škody   vo   výške   750 000,- Sk s   prísl.“ proti   MUDr.   P.   K.,   II. ortopedická ambulancia   Nemocnice   s   poliklinikou   B.   (ďalej   len   žalovaný   v 1. rade),   Nemocnici s poliklinikou B. (ďalej len žalovaná v 2. rade), a S. p., a. s., ktorú označil ako vedľajšieho účastníka (ďalej len „vedľajší účastník“), účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 271/99.

Podľa sťažovateľa napriek tomu, že od podania žaloby do dňa podania sťažnosti ústavnému   súdu   uplynulo   viac   ako   70   mesiacov, „príslušný   okresný   súd   ešte   vo   veci nerozhodol“.

Okresný súd podaním sp. zn. Spr. 314/05 doručeným ústavnému súdu 16. mája 2005 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol:

„Spor je skutkovo i právne zložitý vzhľadom na jeho predmet a potrebu rozsiahleho dokazovania   včítane   znaleckého   dokazovania.   Zložitosť   sporu   zvyšuje   tiež   skutočnosť, že žalobca   sám   nevie   jednoznačným   spôsobom   ustáliť   subjekt,   ktorý   by   mal   niesť zodpovednosť za jemu vzniknutú škodu. (...)

9. 4. 1999 - dôjdenie žaloby žalobcu na súd a pridelenie veci na vybavenie sudkyni JUDr. Z. T.

14. 5. 1999 - vyjadrenie zákonnej sudkyne, že sa cíti byť zaujatá a predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o tejto námietke

10. 9. 1999 - uznesenie   Krajského   súdu   v   Prešove,   ktorým   sa   vyslovuje, že JUDr. Z. T. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci

21. 9. 1999 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

27. 9. 1999 - predloženie spisu predsedovi súdu na pridelenie veci inému sudcovi pre vylúčenie zákonnej sudkyne

30. 9. 1999 - opatrenie predsedu súdu, ktorým sa vec prideľuje na vybavenie sudkyni JUDr. Z. S.

1. 10. 1999 - vyjadrenie JUDr. S., že sa cíti byť vo veci zaujatá

5. 10. 1999 - rovnaké vyjadrenie sudkyne Mgr. I. K.

7. 10. 1999 - zhodné vyjadrenie sudkyne JUDr. V. Z.

8. 10. 1999 - predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v   Prešove   na   rozhodnutie o námietkach zaujatosti v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p.

22. 11. 1999 - uznesenie   Krajského   súdu   v   Prešove,   ktorým   sa   vyslovuje, že JUDr. Z. S. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci

9. 12. 1999 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

15. 12. 1999 - predloženie spisu predsedovi súdu na pridelenie veci inému sudcovi pre vylúčenie zákonnej sudkyne

23. 12. 1999 - opatrenie   predsedu   súdu,   ktorým   sa   vec   na   vybavenie   prideľuje sudkyni Mgr. I. K.

28. 12. 1999 - vyjadrenie zákonnej sudkyne, že sa cíti byť zaujatá

28. 12. 1999 - predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v Prešove   na   rozhodnutie o námietke zaujatosti Mgr. I. K.

11. 1. 2000 - uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým sa vyslovuje, že Mgr. I. K. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci

6. 3. 2000 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

7. 3. 2000 - predloženie spisu predsedovi súdu na pridelenie veci inému sudcovi pre vylúčenie zákonnej sudkyne

16. 3. 2000 - opatrenie predsedu súdu, ktorým sa vec na vybavenie prideľuje sudkyni JUDr. V. Z.

17. 3. 2000 - vyjadrenie zákonnej sudkyne, že sa cíti byť zaujatá a predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti JUDr. V. Z.

17. 5. 2000 - uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove,   ktorým   sa   vyslovuje, že JUDr. V. Z. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci

25. 5. 2000 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

31. 5. 2000 - predloženie spisu predsedovi súdu na pridelenie veci inému sudcovi pre vylúčenie zákonnej sudkyne

22. 6. 2000 - opatrenie predsedu súdu, ktorým sa vec na vybavenie prideľuje sudkyni JUDr. M. A.

12. 7. 2000 - vyjadrenie zákonnej sudkyne, že sa cíti byť zaujatá a predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti JUDr. M. A.

7. 8. 2000 - uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým sa vyslovuje, že JUDr. M. A. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci

11. 9. 2000 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

24. 11. 2000 - úprava,   na   základe   ktorej   sa   doručuje   žaloba   žalovaným   a vedľajšiemu účastníkovi na vyjadrenie sa v lehote 30 dní

28. 12. 2000 - vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe

1. 2. 2001 - vyjadrenie žalovaných v I. a II. rade k žalobe

8. 2. 2001 - úprava,   na   základe   ktorej   sa   vyjadrenia   žalovaných   a   vedľajšieho účastníka doručujú žalobcovi

16. 3. 2001 - námietka   zaujatosti   vznesená   žalobcom   voči   zákonnej   sudkyni JUDr. M. A.

4. 4. 2001 - vyjadrenie   sa   zákonnej   sudkyne   k   vznesenej   námietke   zaujatosti a predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o tejto námietke

7. 6. 2001 - uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým sa vyslovuje, že sudkyňa JUDr. M. A. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci

10. 9. 2001 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

17. 9. 2001 - predloženie spisu predsedovi súdu na pridelenie veci inému sudcovi

18. 9. 2001 - opatrenie   predsedu   súdu,   ktorým   vec   prideľuje   na   prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. D.

26. 9. 2001 - vyjadrenie sudkyne JUDr. J. D. a námietka zaujatosti

28. 9. 2001 - predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v Prešove   na   rozhodnutie o vznesenej námietke

28. 3. 2002 - uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým sa vyslovuje, že sudkyňa JUDr. J. D. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci

18. 4. 2002 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

22. 4. 2002 - predloženie spisu predsedovi súdu na pridelenie veci inému sudcovi

25. 4. 2002 - opatrenie   predsedu   súdu,   ktorým   vec   prideľuje   na   prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. M. R.

3. 6. 2002 - vyjadrenie sudcu JUDr. M. R. a námietka zaujatosti

3. 6. 2002 - predloženie spisu Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o vznesenej námietke

9. 12. 2002 - vrátenie spisu odvolacím súdom bez rozhodnutia o námietke zaujatosti s tým, že podľa § 15 ods. 1 O. s. p. je spis s námietkou potrebné predložiť predsedovi súdu

31. 12. 2002 - predloženie spisu predsedovi súdu

13. 1. 2003 - opatrenie predsedu súdu, ktorým sa vec v súlade s § 15 ods. 1 O. s. p. v tom čase platnom znení prideľuje na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. V. P.

22. 1. 2003 - nariadenie termínu pojednávania na deň 10. 2. 2003

10. 2. 2003 - pojednávanie odročené na deň 20. 3. 2003, keďže na pojednávanie sa nedostavil žalobca

11. 3. 2003 - zrušenie termínu pojednávania nariadeného na deň 20. 3. 2003 a výzva adresovaná žalobcovi na zosúladenie označenia druhoradého žalovaného s jeho zápisom v príslušnom registri ako reakcia na podanie žalobcu zo dňa 1. 3. 2003

20. 5. 2003 - urgovanie žalobcu na splnenie výzvy súdu pod následkami zastavenia konania podľa § 43 ods. 2 O. s. p.

26. 6. 2003 - nariadenie   termínu   pojednávania   na   deň 10. 7. 2003   napriek   tomu, že žalobca   výzve   súdu   zo   dňa 11. 3. 2003   ani   po   urgencii   nevyhovel   so   zámerom   vadu v označení druhoradého žalovaného odstrániť na pojednávaní

10. 7. 2003 - pojednávanie,   na ktorom právny zástupca žalobcu predložil podanie zo dňa   8. 7. 2003,   ktorým   upresňuje   označenie   druhoradého   žalovaného,   avšak na pojednávaní sa nevedel osvedčiť o právnych a skutkových okolnostiach vyvolávajúcich zmenu   v označení   tohto   účastníka   konania,   preto   pojednávanie   sa   odročuje   na   deň 22. 9. 2003 za účelom predložiť na túto skutočnosť dôkazy

19. 9. 2003 - faxové   ospravedlnenie   právneho   zástupcu   žalobcu   z   účasti na pojednávaní   nariadenom   na   deň   22. 9. 2003   a   žiadosť   o   odročenie   pojednávania. Zrušenie termínu pojednávania nariadeného na deň 22. 9. 2003

23. 9. 2003 - výzva adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu v lehote 30 dní súdu doručiť dôkaz žiadaný už na pojednávaní dňa 10. 7. 2003

2. 12. 2003 - výzva   adresovaná   priamo   druhoradému   žalovanému   predložiť   dôkaz o jeho právnom nástupníctve, keďže žalobca túto súdom uloženú povinnosť nesplnil napriek opakovanej výzve

30. 11. 2004 (správne   má   byť   30. 1. 2004,   pozn.   ústavného   súdu) - urgencia adresovaná druhoradému žalovanému na splnenie povinnosti podľa výzvy z 2. 12. 2003 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty

4. 2. 2004 - splnenie výzvy súdu druhoradým žalovaným

9. 2. 2004 - nariadenie termínu pojednávania na deň 16. 3. 2004

16. 3. 2004 - pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   účastníci   konania a pojednávanie bolo odročené na deň 22. 4. 2004 za účelom výsluchu svedkov,   ktorých účastníci označili na pojednávaní a žiadali o ich výsluch

23. 3. 2004 - oznámenie adries svedkov druhoradým žalovaným

23. 3. 2004 - úprava, ktorou sa nariaďuje predvolanie označených svedkov

20. 4. 2004 - ospravedlnenie   neúčasti   na   pojednávaní   dňa   22. 4. 2004   prvoradým žalovaným   a   žiadosť   o   odročenie   tohto   pojednávania.   Zrušenie   termínu   pojednávania nariadeného na deň 22. 4. 2004 s tým, že spis bol daný na lehotu do 15. 5. 2004 za účelom umožniť prvoradému žalovanému zvolenie si právneho zástupcu pre konanie v súlade s jeho žiadosťou

18. 5. 2004 - nariadenie termínu pojednávania na deň 8. 7. 2004

7. 7. 2004 - telefonické   ospravedlnenie   sa   druhoradého   žalovaného   z   účasti na pojednávaní dňa 8. 7. 2004 a žiadosť o odročenie pojednávania pre dlhodobú nemoc jeho právneho zástupcu

8. 7. 2004 - pojednávanie odročené na deň 24. 9. 2004

21. 9. 2004 - zrušenie   termínu   nariadeného   na   deň   24. 9. 2004   zo   služobných dôvodov (účasť zákonného sudcu na porade predsedov súdov) a nariadenie nového termínu pojednávania na deň 18. 10. 2004

18. 10. 2004 - pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   svedkovia;   pojednávanie odročené na neurčito za účelom umožniť druhoradému žalovanému predložiť na vec sa vzťahujúce   listinné   dôkazy   a   za   účelom   nariadenia   znaleckého   dokazovania   znalcom z odboru zdravotníctva

4. 11. 2004 - predloženie avizovaných listinných dôkazov druhoradým žalovaným

8. 12. 2004 - písomné   podanie   vedľajšieho   účastníka,   ktorým   predkladá   návrh na určenie úloh v znaleckom dokazovaní

8. 3. 2005 - uznesenie, ktorým sa prvoradému žalovanému ukladá povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie a výzva adresovaná prvoradému žalovanému, ktorý navrhol doplnenie dokazovania znaleckým posudkom na oznámenie, z ktorého konkrétneho odvetvia   odboru   zdravotníctva   by   malo   byť   znalecké   dokazovanie   vykonané   a   na   aké konkrétne okolnosti zamerané

21. 3. 2005 - reakcia prvoradého žalovaného na výzvu súdu

7. 4. 2005 - zistenie mena znalca, ktorý by mohol vo veci podať znalecký posudok a telefonický kontakt s týmto znalcom, ktorý sa vyjadril, že opätovne po 19. 4. 2005 je treba telefonicky zistiť jeho stanovisko k možnosti podania znaleckého posudku

26. 4. 2005 - pokus   o   telefonický   kontakt   so   znalcom   -   neúspešný,   rovnako   ako 28. a 29. 4. 2005

10. 5. 2005 - uznesenie,   ktorým   sa   nariaďuje   znalecké   dokazovanie   znalcom MUDr. P. J.“

V závere vyjadrenia okresný súd uviedol, že: „Od 14. 3. 2003 do 4. 2. 2004, keď sťažovateľ v spore v postavení žalobcu, po upozornení súdom, že označenie druhoradého žalovaného nezodpovedá jeho zápisu v príslušnom registri a výzve súdu túto vadu odstrániť (postup podľa   § 43 ods. 1 O. s. p.),   na výzvu súdu síce na pojednávaní dňa 10. 7. 2003 reagoval   a   upresnil   označenie   druhoradého   žalovaného,   avšak   ničím   nepreukázal dôvodnosť tohto upresnenia, pričom vôbec, a to až doteraz, nepredložil na svoje tvrdenie dôkaz, že tento účastník konania má byť označený v súlade s jeho upresneným podaním zo dňa 8. 7. 2003 predloženým na pojednávaní dňa 10. 7. 2003 a tak v záujme odstrániť túto prekážku   v konaní   a   vytvoriť   podmienky   pre   pokračovanie   v konaní,   súd   bol   nútený o predloženie týchto dôkazov žiadať druhoradého žalovaného, ktorý túto povinnosť splnil až dňa 4. 2. 2004   po   urgencii   a   hrozbe   súdu   o   použití   poriadkových   opatrení   v zmysle § 53 O. s. p. Je treba dodať, že žalobca súdom uloženú povinnosť nesplnil napriek urgencii a opakovanej   žiadosti,   čím   vytvoril   prekážku   postupu   súdu   v konaní,   lebo   v prípade meritórneho   rozhodnutia,   ktoré   by   smerovalo   proti   nesprávne   označenému   účastníkovi konania, by takéto rozhodnutie bolo zmätočné a nevykonateľné. (...)

V konaní súdom neboli spôsobené prieťahy. Jednotlivé úkony súdu boli vykonávané v primeraných časových lehotách a vychádzali z konkrétneho stavu v konaní i postojov účastníkov konania. Za prieťahy zavinené súdom nemožno považovať skutočnosť, že v čase od dôjdenia veci na súd, t. j. od 9. 4. 1999 až do 24. 11. 2000 (úprava, ktorou sa doručuje žaloba žalovaným na vyjadrenie v súlade s § 114 O. s. p.) sa riešila otázka vylúčenia sudcov tohto súdu. Vychádzajúc z ustanovenia § 14 a násl. O. s. p. sudca má právo a aj povinnosť v prípade, ak sa cíti byť vylúčený, postupom podľa citovaných zákonných ustanovení žiadať, aby o jeho vylúčení rozhodol nadriadený súd (podľa stavu platného do účinnosti zákona č. 501/2001   Z. z.),   a   preto   ak   sudcovia,   ktorým   vec   bola   prideľovaná   na   prejednanie a rozhodnutie sa cítili byť zaujatí a spis následne v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 O. s. p. predložili na rozhodnutie odvolaciemu súdu, treba tento postup považovať za legitimný, súhlasný s príslušnou zákonnou úpravou a nie za prieťah v konaní. Rovnako tak za prieťah v konaní nemožno považovať ani postup ďalších sudcov po 24. 11. 2000 pokiaľ sa cítili byť v konaní   zaujatí.   Po   tom,   čo   bola   zákonným   spôsobom   vyriešená   otázka   vylúčenia niektorých   sudcov   z   prejednania   a   rozhodnutia   vo   veci,   úkony   súdu   boli   zamerané na rozhodnutie   vo   veci   a   vykonávané   v primeraných   časových   lehotách.   Ak   nariadené pojednávania   boli   odročované   bez   prejednania   veci,   stalo   sa   tak   na   dôvodnú   žiadosť účastníkov konania, v jednom prípade zo služobných dôvodov zákonného sudcu. (...) Vychádzajúc   z   uvedeného   som   dospel   k   záveru,   že   aj   keď   doposiaľ   vo   veci sťažovateľa Ing. J. H. nebolo meritórne rozhodnuté a tým odstránený stav právnej neistoty na jeho strane, nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že konaním súdu bolo porušené jeho   ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V konaní súdu totiž nedošlo k zbytočným prieťahom, ktoré by zavinil súd. Navrhujem preto, aby Ústavný súd SR sťažnosť sťažovateľa Ing. J. H. ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a nepriznal mu náhradu trov konania.“

Obdobné procesné úkony, ktoré označil okresný súd vo vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu. Navyše, ústavný súd zistil, že po urgencii okresného súdu z 27. júla 2005 adresovanej ustanovenému znalcovi bol 15. augusta 2005 okresnému súdu   doručený   vypracovaný   znalecký   posudok.   Dňa   2. septembra 2005   bolo   okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k nemu a 14. septembra 2005 vyjadrenie právneho   zástupcu   žalovaného v   1. rade. Dňa   28. septembra 2005   okresný   súd   urgoval právneho   zástupcu   sťažovateľa   a žalovanej   v   2. rade,   aby   podali   písomné   stanoviská k znaleckému   posudku.   Sťažovateľ   tak   urobil   29. septembra 2005   a právny   zástupca žalovanej v 2. rade 14. októbra 2005. V ten istý deň okresný súd zaslal jednotlivé vyjadrenia účastníkom konania navzájom, aby sa v 7-dňovej lehote k nim vyjadrili (vedľajší účastník tak   urobil   24. októbra 2005,   žalovaný v 1. rade   25. októbra 2005   a žalovaná   v 2. rade 26. októbra 2005).   Sťažovateľ sa   do 9. novembra 2005,   keď okresný   súd   nariadil   termín pojednávania na 16. január 2006, nevyjadril.

Pretože s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci súhlasil len jeden z účastníkov (okresný súd) a sťažovateľ na jeho konaní trval, ústavný súd ho nariadil bez ohľadu   na   to,   či   so   zreteľom   na   okolnosti   danej   veci,   predmet   konania   a   stanoviská účastníkov k nemu možno „očakávať ďalšie objasnenie veci“.

Ústne pojednávanie 15. novembra 2005 sa konalo len za účasti sťažovateľa a jeho právneho   zástupcu,   keď   predseda   okresného   súdu   svoju   neúčasť   ospravedlnil   listom z 26. októbra 2005.

Právny zástupca sťažovateľa, resp. sťažovateľ na pojednávaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli ústavnému súdu známe z obsahu spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Okrem vyššie uvedeného (3   kritérií)   ústavný   súd   pritom   prihliada   aj na predmet   sporu   (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

1. Z hľadiska prvého kritéria, či išlo o zložitú vec po právnej a skutkovej stránke, ústavný súd vychádzajúc z okolností prípadu konštatuje, že takýto spor o náhradu škody spôsobenej   pri   poskytovaní   zdravotníckych   služieb   možno   považovať   za   zložitý   skôr skutkovo   ako   právne,   kladúci   predovšetkým   značné   nároky   na   dokazovanie   vedúce k objektívnemu zisťovaniu skutkového stavu veci, ktoré však okresný súd reálne nariadil až začiatkom roka 2003 (ak odhliadneme od obdobia od 11. septembra 2000 do 16. marca 2001,   keď   zákonná   sudkyňa   nebola   vylúčená   z   prejednávania   a   rozhodovania   veci a vykonávala úkony spojené s prípravou pojednávania - zaslala žalobu obom žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na vyjadrenie), t. j. takmer po 4 rokoch od podania žaloby, keď nariadil   prvý   termín   pojednávania   v predmetnej   veci.   Ústavný   súd   preto   s vyjadrením okresného súdu, že „spor je skutkovo i právne zložitý vzhľadom na jeho predmet a potrebu rozsiahleho dokazovania včítane znaleckého dokazovania“, súhlasí iba čiastočne a dodáva, že ani prípadná skutková zložitosť veci neospravedlňuje doterajšiu viac ako 6-ročnú dobu trvania   konania   a   stav,   v   akom   sa   vec   nachádza   (v   máji   2005   bolo   okresným   súdom nariadené znalecké dokazovanie).

2. Ďalším kritériom pri vyhodnocovaní, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania.   Ústavný   súd v správaní sťažovateľa zistil nasledujúce skutočnosti:

- z doteraz piatich   uskutočnených   pojednávaní sa   osobne zúčastnil   iba na dvoch, na ostatných   pojednávaniach   bol   zastúpený   právnym   zástupcom,   ktorý   jeho   neúčasť ospravedlnil,

- návrhom zo 16. marca 2001 navrhol vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci,

- na výzvu okresného súdu z 11. marca 2003, aby upresnil žalovanú v 2. rade, ani na urgenciu   z   20. mája 2003   nereagoval,   označenie   žalovanej   v   2. rade   upresnil až na pojednávaní 10. júla 2003,

- 19. septembra 2003 sťažovateľ a právny zástupca sťažovateľa ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. september 2003 a navrhli ho zrušiť (okresný súd telefonicky v ten istý deň oznámil ostatným účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi zrušenie termínu pojednávania),

- na prípis okresného súdu z 23. septembra 2003, ktorým bol vyzvaný na predloženie dôkazu o právnom nástupníctve žalovanej v 2. rade, vôbec nereagoval,

- nepredložil   súdnemu   znalcovi   lekársku   správu   o niekoľkoročnej   liečbe na zahraničnom zdravotnom pracovisku, na predloženie ktorej sa ústne zaviazal.

Tieto skutočnosti na strane sťažovateľa tiež prispeli k spomaleniu konania okresného súdu vo veci samej a niektoré z nich mali aj príčinnú súvislosť s jeho predĺžením.

Na niektoré z uvedených skutočností v správaní sťažovateľa poukázal aj okresný súd vo vyjadrení z 11. mája 2005, keď uviedol, že „žalobca súdom uloženú povinnosť (upresniť označenie   žalovanej   v 2. rade,   pozn.   ústavného   súdu) nesplnil   napriek   urgencii a opakovanej žiadosti (...)“ a ďalej že „nepreukázal dôvodnosť tohto upresnenia, pričom vôbec,   a   to   až   doteraz,   nepredložil   na   svoje   tvrdenie   dôkaz,   že   tento   účastník   má   byť označený v súlade s jeho upresneným (...)“.

3. Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal   na   ustanovenie   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,   a   taktiež   na   ustanovenie   § 6   OSP,   podľa   ktorého   v konaní postupuje   súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Ústavný súd konštatoval, že v konaní okresného súdu možno rozlíšiť dve obdobia:

I. Obdobie,   ktoré   sa   týkalo   rozhodovania   o   procesných   úkonoch   sudcov, resp. sťažovateľa vo veci vyhlásenia zaujatosti, resp. námietky zaujatosti, možno vymedziť od podania   žaloby   9. apríla 1999   do   pridelenia   veci   ostatnému   zákonnému   sudcovi 12. januára 2003   (okrem   obdobia   od 11. septembra 2000   do 9. apríla 2001,   keď   zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená, vykonávala úkony smerujúce k príprave pojednávania).

V priebehu 3 rokov a 9 mesiacov postupne sedem sudcov vyjadrilo zaujatosť vo veci vedenej   na   okresnom   súdu   pod   sp. zn.   5 C 271/99,   konkrétne   k žalovanému   v 1. rade. Z tohto časového obdobia sa spis spolu vyše 2 rokov nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o vylúčení sudcov okresného súdu.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   rozhodovanie   o   vznesených   námietkach   zaujatosti zákonných sudcov okresného súdu, ktoré majú povahu práva a súčasne povinnosti procesnej povahy, je spojené s oznamovacou povinnosťou sudcu voči predsedovi súdu a s konaním a rozhodovaním   o   nej   zo   strany   nadriadeného   súdu   (napr.   II. ÚS 171/03).   Vo   svojej konštantnej judikatúre preto ústavný súd obdobie potrebné na rozhodovanie o uplatnených procesných   právach   sudcov   a   sťažovateľa   v   zásade   nepovažuje   za   obdobie,   v   ktorom vznikajú zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu.

Avšak v okolnostiach prípadu (...), keď nebolo možné vylúčiť, že viacero sudcov okresného súdu môže mať priateľský, prípadne iný pomer k nemu, ktorý môže vyvolávať pochybnosti o ich nezaujatosti, bolo efektívnejšie naraz zistiť postoj sudcov okresného súdu k   osobe   žalovaného   v 1. rade   u   tých   sudcov,   ktorí   prichádzali   do úvahy   ako   prípadní zákonní   sudcovia.   Postupné   vyjadrovanie   siedmich   sudcov   o   ich   zaujatosti   v priebehu 3 a pol roka a následne rozhodovanie krajského súdu je preto v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania (§ 6 OSP).

Konaniu   bez   zbytočných   prieťahov   totiž   nezodpovedá   akýkoľvek   (hoci   aktívny) postup súdu, ale len ten, do ktorého sa premieta procesná zásada hospodárnosti súdneho konania,   rešpektovanie   ktorej   je   nevyhnutným   predpokladom   rýchleho   a   účinného poskytnutia právnej ochrany (II. ÚS 67/01). Nerešpektovanie zásady hospodárnosti v konaní všeobecného súdu je spôsobilé (vo väčšej či menšej intenzite alebo miere) porušiť základné právo účastníka súdneho konania na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   z   tohto   hľadiska   preskúmal   postup   okresného   súdu   vo   veci   sp. zn. 5 C 271/99 a konštatuje, že ním došlo k porušeniu zásady hospodárnosti súdneho konania jednak   postupným   vyjadrovaním   sudcov   okresného   súdu   o   zaujatosti   k   žalovanému v 1. rade   a takisto   tým,   že   doteraz   nerozhodol   o   veci,   ktorá   mu   bola   predložená na rozhodnutie pred viac ako 6 rokmi.

Navyše, treba poukázať aj na nesprávny postup okresného súdu, keď sa 3. júna 2002 v poradí siedmy zákonný sudca vyjadril o svojej zaujatosti k žalovanému v 1. rade, súhlasil s pridelením   veci   inému zákonnému sudcovi   a okresný   súd   napriek   tomu   predložil   spis krajskému   súdu,   ktorý 9. decembra   2002   vrátil   spis   okresnému   súdu   bez   rozhodnutia o námietke zaujatosti s poukazom na § 15 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sudca, o ktorého vylúčenie ide, s tým vysloví písomný súhlas, predseda súdu pridelí vec inému sudcovi a v tomto prípade sa vec nepredkladá na rozhodovanie nadriadenému súdu a vec prejedná a rozhodne sudca.

Ústavný   súd   už   v rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   k   zbytočným   prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj jeho nesprávnou (neefektívnou) činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (napr. II. ÚS 2/01).

II. Obdobie, v ktorom konanie okresného súdu smerovalo k objasneniu skutkového stavu veci, a to od pridelenia veci zákonnému sudcovi 13. januára 2003 až do dňa prijatia tohto rozhodnutia.

Od   januára   2003   doteraz   okresný   súd   nariadil   osem   pojednávaní,   z   ktorých sa uskutočnilo päť a tri termíny pojednávaní boli zrušené [jeden na žiadosť sťažovateľa, jeden   z dôvodu   porady   predsedov   všeobecných   súdov   (...)   a   jedno   pojednávanie   bolo zrušené   za   účelom   výzvy   sťažovateľa   na upresnenie   žalovanej   v 2. rade].   Iba   na   dvoch pojednávaniach sa uskutočnilo dokazovanie v merite veci.

Ostatné   pojednávanie   uskutočnené   18. októbra 2004   bolo   odročené   na   neurčito za účelom nariadenia dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva. Avšak až po takmer 5 mesiacoch   (8. marca 2005)   uložil   žalovanému v   1. rade   zložiť   preddavok   na   znalecké dokazovanie a vyzval ho na oznámenie odvetvia a odboru zdravotníctva, z ktorého má byť ustanovený   súdny   znalec,   a   na „aké   konkrétne   okolnosti   znalecké   dokazovanie   má   byť zamerané“. Žalovaný v 1. rade tak urobil 21. marca 2005, keď zložil preddavok na znalecké dokazovanie   a   odpovedal   v zmysle   výzvy   okresného   súdu.   Podľa   úradného   záznamu zákonný sudca už 6. apríla 2005 telefonicky kontaktoval „vytipovaného“ súdneho znalca zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, či môže vo veci podať znalecký posudok. Súdny znalec odkázal zákonného sudcu, aby sa opätovne informoval po 19. apríli 2005. Po viacerých   neúspešných   telefonických   pokusoch   súdny   znalec   10. mája 2005   súhlasil s vypracovaním   znaleckého   posudku.   V ten   istý   deň   okresný   súd   nariadil   znalecké dokazovanie.

Možno   súhlasiť   s názorom   okresného   súdu,   že   v tomto   štádiu   priebeh   konania sťažovalo správanie sťažovateľa (napr. jeho neúčasť na 3 pojednávaniach, nereagovanie na výzvy   okresného   súdu,   podrobnejšie   o   správaní   sťažovateľa   pozri   kritérium   2   tohto rozhodnutia), ako aj žalovanej v 2. rade, ktorá požadované dôkazy zaslala až na opakovanú výzvu okresného súdu.

Hodnotiac   komplexne   doterajší   priebeh   konania   ústavný   súd   konštatuje,   že   jeho plynulý priebeh mali vo vyhodnocovanom období okrem postupu okresného súdu vplyv aj okolnosti na strane sťažovateľa a oboch žalovaných.

Súčasný   stav   predmetného   konania   je   taký,   že   súdom   ustanovený   súdny   znalec vypracoval   znalecký   posudok,   ktorý   bol   doručený   okresnému   súdu   15. augusta 2005. Následne   boli   19. augusta 2005   okresným   súdom   vyzvaní   účastníci   konania   a   vedľajší účastník na zaujatie písomného stanoviska k znaleckému posudku. V mesiaci september boli   okresnému   súdu   postupne   doručené   jednotlivé   stanoviská,   ktoré   okresný   súd 14. októbra 2005   zaslal   účastníkom   navzájom   na   podanie   písomného   vyjadrenia, čo účastníci (okrem sťažovateľa) urobili v októbri 2005. Dňa 9. novembra 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. január 2006.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného   súdu   v konaní,   ktoré   je   na   ňom   vedené   pod   sp. zn.   5 C 271/99,   došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   sťažovateľom   uvedeného   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   § 56   ods. 5   citovaného   zákona   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume   20 000 Sk   z   dôvodov,   že: „Okresný   súd   Bardejov   svojím   konaním   neplní   (...) povinnosti   a   tým   spôsobuje   sťažovateľovi   stav   právnej   neistoty“ a   taktiež „z   dôvodu zníženia,   keď   nie   úplnej   straty   dôvery   v možnosť   domôcť   sa   spravodlivého   a   rýchleho rozhodnutia v jeho veci.“

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 271/99, ktorá je takmer 6 a pol   roka, berúc do   úvahy konkrétne okolnosti   prípadu (správanie sťažovateľa), ústavný súd považoval priznanie sťažovateľom požadovanej sumy 20 000 Sk   za   primerané finančné zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona   o   ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd poznamenáva, že   sťažovateľ   podaním   zo   6. júna 2005   oznámil   zmenu   v   právnom   zastúpení,   keď 26. mája 2005 odvolal plnú   moc pre   advokáta   JUDr.   A.   D.   a 1. júna 2005   splnomocnil na zastupovanie pred ústavným súdom advokáta Mgr. K. H. Ústavný súd pri priznaní trov konania   vychádzal   z   výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Advokátovi JUDr. A. D. priznal úhradu za dva   úkony právnej služby (prevzatie a prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), t. j. za každý úkon po 2 501 Sk a 2 x 150 Sk režijný paušál (§ 16 vyhlášky). Advokátovi Mgr. K. H. priznal úhradu za jeden úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky po 2 501 Sk (za jeden úkon   právnej   služby) a 150 Sk   režijný   paušál   (§ 16 vyhlášky).   Úhrada   bola   priznaná v celkovej sume 7 953 Sk.

Odmenu za účasť advokáta Mgr. K. H. na ústnom pojednávaní 23. augusta 2005, ktoré sa neuskutočnilo, vrátane náhrady hotových výdavkov ústavný súd nepriznal a v tejto súvislosti   poukazuje na   svoju   konštantnú   judikatúru,   podľa   ktorej   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods. 2   ústavy   jej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na povahu predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o   tom,   či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, IV. ÚS 233/03).

Odmenu   za   účasť   advokáta   na   ústnom   pojednávaní   konanom   15. novembra 2005 vrátane náhrady hotových výdavkov ústavný súd taktiež nepriznal, pretože na ňom neboli prednesené žiadne nové skutočnosti (doteraz ústavnému súdu neznáme), ktoré by prispeli k ďalšiemu   objasneniu   veci,   a   ústavný   súd   rozhodol   len   na   základe   predložených (písomných) listinných dôkazov, t. j. sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení účastníkov konania a obsahu súvisiaceho súdneho spisu (m. m. I. ÚS 41/03, I. ÚS 104/03, IV. ÚS 233/03).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnych zástupcov sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2005