znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 87/02-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2003 o sťažnosti   Ing.   E.   B.,   B.,   vo   veci   porušenia   jej   základných   práv   a slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24. októbra 2002 doručená sťažnosť Ing. E. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), označená ako „Sťažnosť na porušenie základných   ľudských   práv a slobôd“,   ktorou   namieta   porušenie svojich práv nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II a diskrimináciu jej osoby zo strany Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Sťažnosť nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom, ako to požaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to ústavný súd vyzval 11. novembra 2002 sťažovateľku na odstránenie nedostatkov   sťažnosti   a zaslanie   kvalifikovaného   splnomocnenia   na   jej   zastupovanie v súlade   s citovaným   ustanovením   zákona   o ústavnom   súde.   Odpovedajúc   na   uvedenú výzvu požiadala sťažovateľka podaním označeným ako „Odstránenie nedostatkov podania „Sťažnosti“ na základe „Výzvy“ Súdu“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 2. decembra 2002, aby jej bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   87/02-9   z   11. decembra 2002   vyhovel   jej žiadosti   a za   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným   súdom   ustanovil   sťažovateľke advokáta JUDr. J. U., K.

Dňa   20.   januára   2003   ústavný   súd   vyzval   ustanoveného   právneho   zástupcu,   aby podanie   sťažovateľky   doplnil   v súlade   s predpísanými   náležitosťami   podľa   zákona o ústavnom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

Na   základe   výzvy   bolo   ústavnému   súdu   27.   februára   2003   doručené   podanie právneho zástupcu sťažovateľky označené ako „Odstránenie nedostatkov podania“.

Dňa   5.   marca   2003   sťažovateľka   oznámila   ustanovenému   právnemu   zástupcovi, že nesúhlasí, aby ju zastupoval v predmetnom konaní pred ústavným súdom, pretože podľa jej   názoru   neháji   jej   oprávnené   záujmy.   Túto   skutočnosť   oznámila   sťažovateľka i ústavnému súdu.

Preto   ústavný   súd   listom   z 25.   marca   2003   požiadal   sťažovateľku,   aby   doručila splnomocnenie na jej zastupovanie iným advokátom alebo komerčným právnikom v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto listu, v opačnom prípade môže jej sťažnosť na predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   7.   apríla   2003   sťažovateľka   požiadala o ustanovenie nového právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   sťažovateľke   ustanovil   právneho   zástupcu,   ktorý   na   základe   výzvy ústavného súdu podaním z 21. februára 2003 odstránil nedostatky podania sťažovateľky v súlade s jej pôvodným návrhom a petitom, v plnom rozsahu zastupoval jej oprávnené záujmy, a napriek tomu sťažovateľka nesúhlasila s tým, aby ju ústavným súdom ustanovený právny zástupca ďalej zastupoval, a žiadala o ustanovenie iného právneho zástupcu. Na taký postup podľa názoru ústavného súdu niet opory v zákone.

Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka napriek poučeniu a pôvodnému ustanoveniu právneho zástupcu nie je riadne zastúpená, pretože nepredložila splnomocnenie na takéto zastupovanie.

Preto sťažnosť sťažovateľky nespĺňa ani po poučení zákonom predpísané náležitosti. Ústavný súd sťažnosť po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2003