znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 86/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom Š., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., Ž., ktorou   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   vo   veci   vedenej pod sp. zn. 6 C 544/96 v spojení s postupom Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 19 Co 9/02, za účasti Okresného súdu v Považskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne, a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2003 doručená   sťažnosť   M.   B.,   bytom   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. Ch., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 544/96 v spojení s postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 19 Co 9/02.

Z obsahu sťažnosti   a   príloh,   ktoré   k nej boli doložené, vyplynulo, že na základe žaloby sťažovateľovho brata zrušil okresný súd rozsudkom sp. zn. 6 C 544/96 z 30. augusta 1999 podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnili spolu so sťažovateľom. Proti   tomuto   rozsudku   podal   sťažovateľ   odvolanie,   na   základe   ktorého   krajský   súd uznesením sp. zn. 19 Co 20/00 z 31. októbra 2000 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil   na ďalšie   konanie.   Krajský   súd   v odôvodnení   rozsudku   konštatoval,   že   po   začatí konania nastala v predmetnej veci závažná právna skutočnosť, majúca vplyv predovšetkým na   spôsobilosť   byť   účastníkom   občianskoprávneho   konania.   Sťažovateľov   brat   totiž 29. augusta 1999 zomrel a napriek tomu bolo vo veci 30. augusta 1999 prvostupňovým súdom rozhodnuté. Na základe príkazu krajského súdu pokračoval okresný súd v konaní s dedičmi nebohého brata a rozsudkom sp. zn. 6 C 544/96 zo 4. októbra 2001 rozhodol tak, že   zrušil   a nadväzne   na   to   vyporiadal   podielové   spoluvlastníctvo   účastníkov   konania k nehnuteľnostiam. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie sťažovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie okresnému súdu. Krajský súd však rozsudkom sp. zn. 19 Co 9/02 z 9. januára 2003 rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v pôvodnej sťažnosti vyslovuje nespokojnosť s tým, ako sa krajský súd vysporiadal   s   jeho   odvolaním   a   predloženými   dôkazmi,   a   zastáva   názor,   že   postupom okresného súdu a krajského súdu bolo porušené jeho „právo na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby   rozhodnutím   vyslovil,   že   okresný   súd   postupom   a rozhodnutím   vo   veci   vedenej pod sp. zn. 6 C 544/96 v spojení s postupom a rozhodnutím krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 Co 9/02 „porušili právo M. B., aby sa jeho vec prerokovala spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, tak ako je to uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“, a súčasne navrhol, aby ústavný súd rozsudky vydané v označených konaniach ako nezákonné zrušil. Napokon sa sťažovateľ domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk a požaduje, aby mu bola priznaná aj úhrada trov konania.

Podaním doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2003 označeným ako „Upresnenie sťažnosti   a návrhu   na   rozhodnutie“   právny   zástupca   sťažovateľa   na   základe   výzvy ústavného súdu z 10. apríla 2003 upravil svoj návrh na rozhodnutie vo veci samej a navrhol, aby ústavný súd vo veci porušenia jeho práv vydal nasledovný nález:

1. Základné právo sťažovateľa M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   vo   veci   konanej pod   sp.   zn.   6   C   544/96-469   a postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v odvolacej   veci sťažovateľa pod sp. zn. 19 Co 9/02-500 bolo porušené.

2. Rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici 6 C 544/96-469 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 19 Co 9/02-500 zrušuje.

3. M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk, ktoré je Okresný súd v Považskej Bystrici povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené   v ustanoveniach   §   20   ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v tomto   zákone.   Ústavný   súd predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a   skúmal,   či   neexistujú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

S prihliadnutím na to, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanoveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach, ústavný súd poukazuje na účel a podstatu tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba (účastník konania pred súdom) domáhajúca sa rozhodnutia súdu v jej veci   bez   ohľadu   na   jej   postavenie   v súdnom   konaní   dovtedy,   kým   v jej   veci   nie   je rozhodnuté   s účinkami   právoplatnosti   (napr.   II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   10/98,   I.   ÚS   89/99, III. ÚS 87/02).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, II. ÚS 12/01, II. ÚS 52/01, III. ÚS 116/01, IV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušenie   základného   práva označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v tomto   prípade   všeobecnými   súdmi)   ešte   trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   Tak je tomu predovšetkým   v prípade tých konaní, ktoré boli právoplatne skončené ešte pred podaním návrhu na ústavný súd.

Ústavný súd 7. apríla 2003 na okresnom súde zistil, že konanie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 544/96 v spojení   s postupom   krajského   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   19   Co   9/02,   bolo právoplatne skončené 12. februára 2003.

Sťažovateľ   však   namietol   porušenie   svojho   vyššie   označeného   základného   práva sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu   28.   marca   2003,   teda   v čase   po   právoplatnom skončení   predmetného   konania.   Z uvedeného   možno   vyvodiť,   že   konanie   o sťažnosti sťažovateľa nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa citovaného článku ústavy a dohovoru.

Opierajúc sa o tento skutkový stav a stabilizovanú judikatúru ústavného súdu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   napokon   poznamenáva,   že   rozhodovanie   o   zrušení   sťažovateľom označených   právoplatných   rozhodnutí   vyplýva   z   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   o   priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   by   prichádzalo do úvahy iba v tom prípade, ak by nadväzovalo na rozhodnutie o vyslovení porušenia jeho základných   práv.   Keďže   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   posúdil   sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, bolo už bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa jej zvyšnou časťou.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. apríla 2003