znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 85/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr. A. K.   a O. K.,   obaja   bytom   K.,   a Mgr. J. M., P., zastúpených   advokátom   JUDr. Mgr. Š. B., Ž.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 13 T 13/2004 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 501/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. A. K., O. K. a Mgr. J. M.   o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2008 doručená sťažnosť Mgr. A. K. (ďalej len „sťažovateľ“), O. K. a Mgr. J. M. (všetci traja   ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 T 13/2004 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 501/2004.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Pod číslom konania 13 T/13/2004 je na Okresnom súde v Martine vedená trestná vec trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil R. U. (...). Uvedeného trestného činu sa dopustil dňa 6. 10. 2003 asi o 16.50 hod. v okrese M., kde viedol svoje osobné motorové vozidlo (...) po ceste I. triedy (...) na rovnom úseku začal vľavo obchádzať kolónu motorových vozidiel, pričom s vozidlom prešiel na ľavú polovicu vozovky, kde narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla (...), i keď jeho vodička O. K. (...) sa mu vyhla vpravo až na krajnicu, ale aj napriek tomu došlo k stretu vozidiel. Pri nehode sa zranila osádka vozidla (...):

- vodička   O.   K.,   ktorá   utrpela   odreniny   na   pravej   ruke,   pomliaždenie   hrudníka a stehien obojstranne s práceneschopnosťou do 26. 10. 2003,

- spolujazdec M. M. (...), ktorý utrpel ložiskové zakrvácania v mäkkých pokrývkach lebečných   vpravo,   opuch   mozgu,   krvácanie   do   krčného svalstva,   zlomeniny   2. krčného stavca,   3. - 8.   rebra   vpravo   s   poškodením   pohrudnice   a pneumotoraxom,   nekompletnú trhlinu srdcovnice s vykrvácaním do pohrudničných dutín, traumaticko - hemoragický šok, ktorým zraneniam 7. 10. 2003 o 7.50 hod. v MFN M. podľahol.

- Spolujazdec A. C. (...) utrpel tržnú ranu na brade, zlomeninu priečneho výbežku 2. - 3. driekového stavca vľavo a zmliaždenie ľavej ruky, vyžadujúce PN do 6. 11. 2003,

- Spolujazdec   mal.   K.   C.   (...),   ktorá   utrpela   otras   mozgu,   pomliaždenie   pravého horného viečka s drobným hematómom i na spojivke oka s potrebnou práceneschopnosťou do 26. 10. 2003,

- Vozidlo   evidenčné   číslo   (...),   ktoré   malo   hodnotu   najmenej   287 150,- Sk   bolo pri nehode úplne zničené.

Za uvedený skutok bol obžalovaný Trestným rozkazom zo dňa 12. 8. 2004, sp. zn. 13T/13/2004 (...) odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, taktiež mu bol uložený trest zákazu vedenia motorového vozidla v trvaní 5 rokov a nám nahradiť spôsobenú škodu. Proti uvedenému tr. rozkazu obžalovaný podal odpor a preto bol zrušený. Následne Okresný súd v Martine vydal   rozsudok   zo   dňa   5. 11. 2004,   sp. zn.   13 T/13/2004   (...), ktorým   bol   obžalovaný odsúdený   na   trest   odňatia   slobody vo   výmere 8 mesiacov,   taktiež mu   bol   uložený trest zákazu   vedenia   motorového   vozidla   v   trvaní   5 rokov,   poškodených   súd   s   nárokom na náhradu   škody   odkázal   na   konanie   o   občianskoprávnych   veciach.   Proti   uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný, prokurátor a poškodený Mgr. K. odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 4. 2005, sp. zn. 2 To 501/04 (...) bol rozsudok Okresného súdu v Martine zrušený a vec bola vrátená na nové prerokovanie a rozhodnutie. V   uvedenom   konaní   za   celé   časové   obdobie   bolo   okresným   a   krajským   súdom vytýčených 9 pojednávaní, ale v skutočnosti sa pojednávalo iba štyri krát a to tak, že vec nebola právoplatne ukončená. V niektorých prípadoch bolo pojednávanie dopredu zrušené, alebo bolo zrušené a sťažovateľom o tom súd nedal vedieť ako napr. dňa 7. 1. 2008, ale obžalovanému a jeho obhajcovi dali vedieť, pretože tam neprišli. Uvedeným postupom súdu vznikli sťažovateľom zbytočné trovy právneho zastúpenia a konania.

Krajský súd v Žiline listom „Zmena termínu verejného zasadnutia" zo dňa 5. 4. 2005 (...) zrušil termín hlavného zasadnutia, ktorý bol stanovený na 13. 4. 2005 a stanovil nový termín na 20. 4. 2005. Obdobne tomu bolo aj v iných prípadoch.

Poškodení   nesúhlasili   s   takým   zdĺhavým   konaním   a   preto   požiadali   svojho   otca Mgr. A.   K.,   aby   napísal   sťažnosti   jednak   na   postup   súdu   v   konaní,   ale   aj   na prieťahy v konaní.   Poškodený   Mgr.   A.   K.   napísal   viacero   sťažností   a   to   na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, na predsedu Krajského súdu v Žiline, ale aj na Okresný súd Martin.

Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   listom   zo   dňa   6. 2. 2007,   sp. zn. 19183/06-61/D/999 (...) odstúpilo sťažnosť Mgr. K. predsedníčke Okresného súdu v Martine na   priame   vybavenie.   Listom   „Urgencia"   zo   dňa   15. 4. 2007   (...), ktorú   adresoval sťažovateľ predsedníčke Okresného súdu v Martine urgoval odpoveď na jeho sťažnosť, ktorú   zaslal   Ministerstvu   spravodlivosti   SR.   Listom   „Sťažnosť   v   konaní   sp. zn. 13 T/13/2004- odpoveď“ zo dňa 5. 11. 2007 (...) odpovedal podpredseda Okresného súdu v Martine Mgr. V. sťažovateľovi na jeho sťažnosť. V odpovedí okrem iného uviedol, že vec má v osobitnom sledovaní.

Pretože sťažovateľ nebol spokojný s vybavení jeho sťažnosti, tak sa listom „Odpoveď na list 22. 5. 2007, spr. 11 016/07“ (...) obrátil na predsedu Krajského súdu v Žiline, aby v predmetnej   veci   zjednal   nápravu.   Krajský   súd   v   Žiline   v   liste   „Odpoveď“   zo   dňa 22. 5. 2007,   Spr.   11 016/07   (...)   okrem   iného   uviedol   „Prieťahy   závažného   charakteru na strane Krajského súdu v Žiline neboli zistené“.

I napriek sťažnostiam sťažovateľa a uisteniam zo strany predsedu a podpredsedu uvedených súdov, Okresný súd v Martine od decembra 2006 doposiaľ v predmetnej veci nekonal. Zdôrazňujem, že od decembra 2006 doposiaľ Okresný súd v Martine vo veci samej právoplatne nerozhodol, čo je viac zarážajúce, ani raz vo veci nepojednával.»

Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   ústavnému   súdu   navrhli,   aby   vo   veci   takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov: Mgr. A. K., O. K. a Mgr. J M. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   slobôd   bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   v   Martine   v   konaní vedenom pod sp. zn. 13 T 13/04.

2. Základné právo sťažovateľov: Mgr. A. K., O. K. a Mgr. J. M. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 501/04.

3. Okresnému súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 13 T 13/04 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľom: Mgr. A. K., O. K. a Mgr. J. M., priznáva finančné zadosťučinenie vo   výške   200 000,- Sk   (slovom:   dvestotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd v Martine a Krajský súd v Žiline spoločne a nerozdielne povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovatelia   zároveň   žiadali,   aby   im   ústavný   súd   priznal   úhradu   trov   právneho zastúpenia.

II.

Z obsahu   zapožičaného   súvisiaceho   spisu   okresného   súdu   sp. zn. 13 T 13/2004 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

-27. januára 2004   bola   okresnému   súdu   podaná   obžaloba   na   obvineného   R.   U. (ďalej len „obvinený“) vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona platného a účinného v relevantnom čase (ďalej len „Trestný zákon“). Vec bola pridelená sudcovi JUDr. M. B., ktorý 4. februára 2004 oznámil svoju zaujatosť vo veci; sťažovatelia sú v tomto konaní v procesnom postavení poškodených,

-3. marca 2004   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na rozhodnutie   o zaujatosti sudcu,

-uznesením   sp. zn.   2 Nto 7/04   z 24. marca 2004   krajský   súd   rozhodol   o vylúčení sudcu okresného súdu z vykonávania úkonov v predmetnej veci, pričom uvedené uznesenie bolo okresnému súdu doručené 19. júla 2004,

-23. júla 2004 bola vec pridelená sudkyni okresného súdu JUDr. A. O.,

-trestným   rozkazom   sp. zn.   13 T 13/04   z 12. augusta 2004   bol   obvinený   uznaný za vinného   zo spáchania   trestného   činu   ublíženia   na   zdraví   podľa   § 224   ods. 1   a 2 Trestného zákona,

-23. augusta 2004   a 30. augusta 2004   obvinený   aj sťažovateľ podali   odpor,   resp. odvolanie proti trestnému rozkazu,

-22. septembra 2004   sudkyňa   nariadila   termín   hlavného   pojednávania na 5. november 2004,

-podaním   zo   7. októbra 2004 sťažovateľ uplatnil   náhradu   spôsobenej   škody a k podaniu pripojil aj súvisiacu dokumentáciu,

-na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 5. novembra 2004 bol vynesený rozsudok sp. zn. 13 T 13/04 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného   zo   spáchania   trestného   činu   ublíženia   na   zdraví   podľa   § 224   ods. 1   a 2 Trestného zákona. Proti tomuto rozsudku sa odvolali obžalovaný aj prokurátor,

-29. novembra 2004   bolo   okresnému   súdu   doručené „zdôvodnenie   odvolania“ podané odsúdeným,

-2. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené „odvolanie“ sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 5. novembra 2004,

-20. decembra 2004 okresný súd predložil spis spolu s odvolaním krajskému súdu,

-7. januára 2005   okresný   súd   zaslal „dodatočne   za   spisom   nášho   súdu 13 T 13/2004“ krajskému súdu odôvodnenie odvolania Okresnej prokuratúry Martin,

-hlavné pojednávanie nariadené na 13. apríl 2005 bolo odročené na 20. apríl 2005 z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu,

-na   hlavnom   pojednávaní   uskutočnenom   20. apríla 2005   krajský   súd   uznesením sp. zn. 2 To 501/04 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol, najmä aby doplnil dokazovanie znalcom v naznačenom smere, a súčasne krajský súd odvolanie sťažovateľa zamietol,

-uznesenie krajského súdu sp. zn. To 501/04 z 20. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené   16. mája 2005.   V uznesení   bola   zdôvodnená   nutnosť   vypracovania   doplnenia znaleckého posudku, a keďže sťažovateľ nemohol podať odvolanie smerujúce proti výroku o treste, jeho odvolanie bolo zamietnuté,

-na   základe   žiadosti   okresného   súdu   zo   16. mája 2005   znalec   vypracoval a 29. júna 2005 predložil doplnok k znaleckému posudku č. 65/2003,

-okresný súd uznesením sp. zn. 13 T 13/04 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) z 29. júna 2005 priznal znalcovi odmenu za vypracovanie doplnku k znaleckému posudku a nariadil pojednávanie na 9. september 2005,

-6. júla 2005   okresný   súd   požiadal   znalca   o vypracovanie   odborného   vyjadrenia k problematike mikrospánku v súvislosti s vedením motorových vozidiel,

-1. augusta 2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   odborné   vyjadrenie   znalca a uznesením z 8. augusta 2005 bola zaň znalcovi priznaná odmena,

-hlavné pojednávanie uskutočnené 9. septembra 2005 bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru neurológie,

-27. októbra 2005   bol   okresnému   súdu   predložený   zápis   z neurologického vyšetrenia, ktorému sa podrobil obžalovaný na základe žiadosti jeho obhajcu,

-na   základe   uznesenia   okresného   súdu   z 30. decembra 2005   bola „pribratá do konania   na   podanie   ústavného   posudku   V. K.“ za   účelom   vykonania   kompletného neurologického   a psychologického   vyšetrenia   so   zameraním „na prípadné   poruchy spánkového rytmu, prípadne poruchy bdenia“,

-prípisom   z 13.   februára 2006   okresný   súd   zaslal   L., a. s., K.,   spis   za   účelom vypracovania znaleckého posudku,

-okresnému   súdu   boli   predložené   výsledky   psychologického   vyšetrenia   znalca - klinického psychológa z 12. apríla 2006 spolu s vyúčtovaním,

-okresný   súd   uznesením   z 23. mája 2006   odmenu   znalcovi   z odboru   klinickej psychológie   nepriznal,   pretože   v predmetnej   veci   bola   do   konania   na   podanie   posudku pribratá   L.,   a. s.,   K.,   a nie   konkrétny   znalec,   fyzická   osoba,   preto   okresný   súd   priznal „náhrady spojené s hospitalizáciou a odbornými vyšetreniami vykonanými u obžalovaného R. U.“ L., a. s., K.,

-2. augusta 2006 okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania na 30. október 2006,

-hlavné pojednávanie uskutočnené 30. októbra 2006 bolo odročené na 27. november 2006 z dôvodu doručovania doplnku k znaleckému posudku a predvolania znalca,

-hlavné   pojednávanie,   ktoré   sa   uskutočnilo   27. novembra 2006   bez   účasti sťažovateľov a predvolaného svedka znalca, bolo odročené na 22. december 2006 s tým, že bude opätovne predvolaný znalec,

-14. decembra 2006 bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti sťažovateľa voči zákonnému sudcovi,

-18. decembra 2006 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa v súvislosti s hlavným pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo 27. novembra 2006 (neoznačenie miestnosti, kde   hlavné   pojednávanie   prebiehalo;   z uvedeného   dôvodu   sa   sťažovateľ   dostavil   na pojednávanie až tesne pred jeho skončením),

-21. decembra 2006 bola okresnému súdu doručená námietka, resp. nesúhlas s tým, aby   vo   veci   bol   vypočutý   svedok   prof.   D.,   pričom   sťažovateľ   požiadal,   aby   vo   veci vypracoval odborný posudok iba ten znalec, ktorý je ustanovený okresným súdom,

-hlavné pojednávanie uskutočnené 22. decembra 2006 bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonného sudcu,

-samosudca   okresného   súdu   uznesením   z 22. decembra 2006   podľa   § 31   ods. 3 Trestného   poriadku   platného   a účinného   do   31.   decembra   2005   rozhodol   o námietke sťažovateľa tak, že sa z konania nevylučuje,

-27. decembra 2006   bol   okresnému   súdu   doručený „Dodatok   k sťažnosti“ sťažovateľa   a 28. decembra 2006   bola   okresnému   súdu   doručená   aj   sťažnosť   právneho zástupcu sťažovateľa na postup zákonného sudcu, v dôsledku ktorého bola namietaná jeho zaujatosť,

-9. marca 2007 okresný súd odpovedal sťažovateľovi na jeho sťažnosť, ktorá bola Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky 6. februára 2007 postúpená okresnému súdu na priame vybavenie,

-12. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „nespokojnosť s rozhodnutím“ samosudcu,

-19. marca 2007   bol   spis   spolu   so   sťažnosťou   sťažovateľa   proti   nevylúčeniu zákonného sudcu z prejednávania trestnej veci predložený na rozhodnutie krajskému súdu,

-uznesením sp. zn. 2 Tos 19/2007 z 11. apríla 2007 krajský súd sťažnosť sťažovateľa zamietol a 14. mája 2007   bolo uvedené   uznesenie spolu so   spisom doručené okresnému súdu,

-15. októbra 2007 okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 3. december 2007,

-5. novembra 2007 podpredseda okresného súdu odpovedal na sťažnosť sťažovateľa z 8. novembra 2007, ktorú vyhodnotiac jej obsah možno považovať za sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní,

-z úvodného záznamu z 3. decembra 2007 vyplýva, že bol zrušený termín hlavného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,

-ostatným   úkonom   vo   veci   je   nariadenie   termínu   hlavného   pojednávania na 7. apríl 2008.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 17/01,   I. ÚS 57/01,   I. ÚS 27/02,   III. ÚS 199/02,   I. ÚS 197/03,   I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a najmä s obsahom súvisiaceho spisu okresného súdu vedeného v trestnej veci ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov, ktorá smeruje proti postupu   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   13 T 13/2004   a proti   postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 501/2004 v súvislosti s porušením čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z analýzy doterajšieho priebehu konania vedeného prvostupňovým súdom a konania, ktoré prebehlo   na   krajskom   súde   v súvislosti   s rozhodovaním   o odvolaní   proti   rozsudku okresného súdu.

Konanie vo veci začalo 27. januára 2004, keď bola okresnému súdu podaná obžaloba na obvineného   R. U.   v súvislosti   s obvinením   zo   spáchania   trestného   činu   ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona.

Podľa názoru ústavného súdu uvedenú vec nemožno hodnotiť ako osobitne skutkovo alebo právne zložitú. Je pravdou, že vo veci bolo potrebné vykonať viacero znaleckých dokazovaní,   avšak táto   skutočnosť   zásadným   spôsobom   neovplyvnila priebeh ani dĺžku konania. Podľa zistenia ústavného súdu bol priebeh konania vedeného okresným súdom od jeho   začiatku   až   do   decembra   2006   plynulý.   Hlavné   pojednávanie   uskutočnené 22. decembra 2006 na okresnom súde bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu krajskému   súdu   v súvislosti   s rozhodnutím   o sťažnosti   sťažovateľa,   ktorou   namietal zaujatosť zákonného sudcu. Po zamietnutí sťažnosti krajský súd spis vrátil okresnému súdu 14. mája 2007. Okresný súd 15. októbra 2007 nariadil hlavné pojednávanie na 3. december 2007, ktoré sa však z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu neuskutočnilo. Ústavný súd pripúšťa, že obdobie od 14. mája 2007 do súčasnosti je možné považovať za prieťah v konaní, avšak berúc do úvahy plynulosť celého dovtedajšieho priebehu konania, ústavný súd konštatuje, že uvedený prieťah je ojedinelý a nedosahuje takú intenzitu, aby ho bolo potrebné kvalifikovať ako zbytočný prieťah (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju predchádzajúcu judikatúru, z ktorej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V inej svojej judikatúre ústavný súd opakovane vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu   hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy“   (I. ÚS 42/01,   III. ÚS 91/04).   Na   kratšie   obdobia   nečinnosti   všeobecného   súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00).

Argumentáciu sťažovateľov, ktorou namietajú zbytočné prieťahy v konaní krajského súdu   vedeného   pod   sp. zn.   2 To 501/2004,   považuje   ústavný   súd   za   neopodstatnenú. Označené konanie prebehlo na krajskom súde v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 13 T 13/2004 z 5. novembra 2004. Okresný súd spis spolu s odvolaním   predložil   krajskému   súdu   na rozhodnutie   20.   decembra   2004.   Krajský   súd na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 20. apríla 2005 uznesením sp. zn. 2 To 501/2004 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec 16. mája 2005 vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.

Napadnuté   odvolacie   konanie   od   predloženia   spisu   (20. decembra 2004)   až po rozhodnutie   a vrátenie   spisu   okresnému   súdu   (16. mája 2005)   trvalo   necelých 5 mesiacov,   a preto   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   neprichádza   do   úvahy   v súvislosti s postupom   krajského   súdu   v tomto   konaní   uvažovať   o príčinnej   súvislosti   s možným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľov   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008