znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 84/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Obce N., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci namietaného porušenia jej   základných   práv upravených   v čl. 20   a čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, jej práv upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vo veci namietaného porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 226/2007 a jeho uznesením č. k. 9 Co/226/2007-448 z 28. augusta 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4 C/110/2006-417 z 20. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Obce N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2008 doručená sťažnosť Obce N., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práv upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) a vo veci porušenia čl. 1 ústavy postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 226/2007 a jeho uznesením č. k. 9 Co/226/2007-448 z 28. augusta 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 C/110/2006-417 z 20. septembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde (pôvodne začatom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 14 C 54/2005) a na krajskom súde vystupuje na strane odporcu (pôvodne spolu s ďalšími 55 účastníkmi).

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla:„ Navrhovatelia sa podanou žalobou zo dňa 28. 7. 2005 domáhali určenia neplatnosti Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 28. 11. 1997 vo forme notárskej zápisnice č. N289/97, NZ300/97, a neplatnosti Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vo forme notárskej   zápisnice   č.   N33/98,   NZ41/98,   a   zároveň   určenia   vlastníckeho   práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam podľa pozemnoknižných vložiek.

Navrhovatelia   sa   návrhom   z   rovnakého   dňa   28.   7.   2005   domáhali   vydania predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi v 1.   rade (sťažovateľovi) zakáže nakladať s pozemkami parc. č. 1132/2 ostatné plochy o výmere 8270 m2 a parc. č. 1132/3 ostatné plochy o výmere 834 m2 zapísané na LV č. 2254 v k. ú. N. Rovnako sa domáhali vydania predbežného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťami aj voči odporcom v 2. až 56.rade. Ešte pôvodne konajúci Okresný súd Nitra, č. k. 14 C 54/2005, (pred prikázaním veci Okresnému súdu Nové Zámky) vydal dňa 9. 9. 2005 uznesenie, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Voči   predmetnému   rozhodnutiu   podali   navrhovatelia   dňa   4.   10.   2005   odvolanie. Následne navrhovatelia vzali svoju žalobu voči odporcom v 2. až 56. rade späť a navrhli zmenu   petitu,   na   základe   ktorého   žiadajú,   aby   súd   určil   neplatnosť   oboch   uvedených Osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva formou notárskej zápisnice č. N289/97, NZ300/97 a č. N33/98, NZ41/98, teda nežiadali viac určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Rovnako vzali späť aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcom v 2. až 56. rade.

Krajský súd v Nitre č. k. 9 Co 245/2006 uznesením zo dňa 14. 3. 2007 pripustil späťvzatie návrhu a napadnuté uznesenie vo vzťahu k odporcom v 2. až 56. rade zrušil a konanie v tejto časti zastavil a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie....

Na základe uznesenia KS Nitra už Okresný súd Nové Zámky výzvou zo dňa 11. 7. 2007 vyzval navrhovateľov na špecifikáciu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.... Navrhovatelia tak vykonali podaním zo dňa 13. 9. 2007... Okresný súd Nové Zámky č. k. 4 C 110/2006 uznesením zo dňa 20. 9. 2007 nariadil predbežné   opatrenie,   ktorým   uložil   odporcovi   (sťažovateľovi),   aby   nenakladal s nehnuteľnosťami zapísanými v Správe katastra N. pre k. ú. N... aby ich nepreviedol na inú osobu,   nezaťažil   záložným   právom,   ani   právom   zodpovedajúcim   vecným   bremenám, nevykonával žiadne stavby a terénne úpravy, a to až do právoplatného skončenia konania Kd 2043/06, Kd 41/07 o proteste prokurátora a konania o neplatnosť Osvedčenia vedeného na Okresnom súde Nové Zámky č. k. 4 C 110/06.

Svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   navrhovateľ   preukázal,   že   mu   patrí   právo, ktorého ochrany sa predbežným opatrením domáhajú a že je tu obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia....

Sťažovateľ   podal   voči   predmetnému   uzneseniu   odvolanie   zo   dňa   8.   10.   2007. V odvolaní namietal, že v celom rozhodnutí súdu prvého stupňa sa neuvádza, akého práva sa   navrhovatelia   v   konaní   vo   veci   samej   vlastne   domáhajú,   výkon   akého   prípadného súdneho rozhodnutia má byť ohrozený a akým spôsobom by mohlo byť takéto prípadné súdneho rozhodnutie   ohrozené   v súvislosti   s nehnuteľnosťami,   na ktoré   bolo nariadené napádané predbežné opatrenie. Namietal, že súd prvého stupňa len konštatuje, že má za to, že je tu obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia, bez akéhokoľvek vysvetlenia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je z tohto hľadiska neurčité a nepreskúmateľné.

Zároveň namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľov v konaní. Navrhovatelia neboli nikdy   vlastníkmi   sporných   pozemkov,   bolo   ním   P.   v H.,   ktoré   však   zo   zákona   zaniklo v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR a vlastníkom sa stalo J. v N. Bývalí urbárnici sa môžu domáhať nároku na vydanie náhradných pozemkov, pokiaľ splnili prekluzívne lehoty na uplatnenie práva v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. alebo podľa zákona č. 503/2003 Z. z... Navrhovatelia (sťažovateľka, pozn.) ďalej namietali najpodstatnejšiu skutočnosť, že súd prvého stupňa vôbec nezisťoval v akom právnom vzťahu sú parcely, ktoré sú predmetom predbežného opatrenia... Odporca nadobudol parcely... na základe Zámennej zmluvy zo dňa 28. 10. 2003... Predmetná zmluva bola zavkladovaná Správou katastra N. dňa 11. 11. 2003 a je platná a účinná...

Navrhovatelia (sťažovateľka, pozn.) nakoniec namietali, že súd prvého stupňa určil platnosť   predbežného   opatrenia   až   do   doby   právoplatného   skončenia   dvoch   konaní o proteste prokurátora Kd 2043/06 a Kd 41/07, čo je v rozpore s ust. § 77 OSP. Rovnako skutočnosť, že odporcovi súd prvého stupňa nezaslal spolu s predbežným opatrením návrh navrhovateľov   s   prílohami,   na   základe   ktorého   sa   navrhovatelia   domáhali   vydania predbežného opatrenia, ani špecifikácie, ktorými 2 krát navrhovatelia upravili svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu bola znemožnené realizácia procesných práv   odporcu,   z   ktorých   bol   v   dôsledku   nesprávneho   postupu   súdu   vylúčený.   Odporca nevedel aké skutočnosti navrhovatelia uvádzali vo svojich návrhoch a v jeho viacerých doplneniach, ako aj aké prílohy (ktoré musia byť doložené v zmysle § 42 OSP doložené v počte potrebnom na zaslanie ostatným účastníkom konania) vôbec dali. Z týchto dôvodov bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Krajský súd v Nitre, č. k. 9 Co 226/2007, uznesením zo dňa 28. 8. 2008 rozhodol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje....

Rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Nitre,   č.   k.   9   Co   226/2007,   zo   dňa   28.   8.   2008, obdržal právny zástupca sťažovateľov dňa 10. 10. 2008. Voči rozhodnutiu neexistuje riadny opravný prostriedok, ktorým by sa sťažovatelia mohli domáhať nápravy....

Predbežné   opatrenie   má   charakter   provizórneho   vzťahu   medzi   účastníkmi. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Pri jeho vydaní sa neskúmajú všetky skutočnosti,   ktoré   sú   potrebné   na   vydanie   konečného   rozhodnutia,   avšak   na   vydanie predbežného opatrenia sú nevyhnutné základné podmienky, ktoré musia byť osvedčené. Je to predovšetkým:

1. Osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver opodstatnenosti nároku, ktorému   sa   má   poskytnúť   predbežná   ochrana,   t.   j.   tento   nárok   nemôže   byť   zjavne neopodstatnený.

2. Osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t. j. existuje tu dôvodná obava, že nenariadením predbežného opatrenia by sa zhoršila pozícia navrhovateľa.

3.   Predbežné   opatrenie   nesmie   obmedziť   danú   osobu   nad   mieru   nevyhnutne potrebnú.

4.   V   prípade,   že   nehnuteľnosti,   ktoré   sú   predmetom   zákazu   nakladania   podľa predbežného opatrenia, nie sú zároveň predmetom sporu (nejedná sa o určenie vlastníctva k nim alebo o ich vydanie), môžu slúžiť len ako zabezpečenie pohľadávky, pričom musí byť splnená   podmienka   primeranosti   hodnoty   predmetu   predbežného   opatrenia   k   hodnote zabezpečovaného nároku.“

Sťažovateľka analýzou jednotlivých skutočností dospela k týmto záverom:

-   navrhovatelia   nemohli žiadnym   spôsobom   osvedčiť   vlastnícke   alebo akékoľvek práva   k nehnuteľnostiam,   ktorých   sa   týkajú   notárske   zápisnice   č.   N   33/98,   Nz   41/98, N 289/97 a Nz 300/97 a ktorých neplatnosti sa v konaní vo veci samej domáhajú,

-   nehnuteľnosti,   ktoré   sú   predmetom   zákazu   nakladania   podľa   vydaného predmetného opatrenia, nie sú zároveň predmetom súdneho sporu vo veci samej (nejde o určenie vlastníctva k nim ani o ich vydanie, ani o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého by boli predmetom), pričom okresný súd ani krajský súd neuviedli, prečo by malo byť dôvodné obmedzovať vlastnícke práva sťažovateľky k jej ostatnému majetku, ktorý s konaním vo veci samej nemá nič spoločné,

- okresný súd aj krajský súd postupovali nad rozsah súdneho konania a obmedzili vlastnícke   právo   odporcu   sťažovateľky   po   dobu   nad   rozsah   určený   súdnym   konaním, v rámci ktorého vydali predbežné opatrenia, teda nad mieru nevyhnutne potrebnú,

- odvolací súd sa námietkami sťažovateľky vôbec nezaoberal, neodôvodnil namietané skutočnosti, neuviedol žiadnu súvislosť medzi pozemkami, ktoré sú predmetom vydaného predbežného opatrenia, a pozemkami, ktoré sa týkajú osvedčení o vydržaní, ktorých určenie neplatnosti navrhovateľ v konaní vo veci samej žiada,

- sťažovateľke odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, a tým je porušené jej právo na spravodlivý proces, spravodlivé súdne konanie a právo na prístup k súdu,

- rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú nepreskúmateľné a neurčité.Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

1) Základné právo Obce N.   - právo na právnu istotu a spravodlivosť,   právo na majetok, a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článkov 1, 20, a 46 ods. 1 Ústavy SR, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, konaním a rozhodnutím Krajského   súdu   v Nitre   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn   9   Co   226/2007   v   spojitosti   s rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 4 C 110/2006 porušené bolo.

2) Uznesenie Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn 9 Co 226/2007 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3)   Sťažovateľovi   Obci   N.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100.000,- Sk (slovom jednostotisíc korún slovenských).

4) Nahradiť sťažovateľovi Obec N. trovy právneho zastúpenia vo výške 7.448,60 Sk (2 úkony á 2.970,- Sk = 5.940,- Sk + 19% DPH (1.128,60) = 7.068,60 Sk + 2 x paušálna náhrada á 190,- Sk = 7.448,60 Sk) na účet právneho zástupcu Mgr. R. H., T. č. ú...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Znamená to, že právomoc ústavného súdu   je   subsidiárna.   Z princípu   subsidiarity   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy (IV. ÚS 236/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje   o sťažnostiach   týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný   súd   nie   je   v zásade   oprávnený   preskúmavať   a posudzovať   právne   názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03). V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie   o sťažnostiach   je   bližšie   upravené   predovšetkým   v   § 49   až   § 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   spravodlivé   prejednanie   svojej záležitosti.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo   pokojne   užívať svoj   majetok.   Nikoho   nemožno   zbaviť jeho   majetku   s výnimkou verejného   záujmu   a za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a všeobecné   zásady medzinárodného práva.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   jej   základných   práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, pričom namieta aj porušenie čl. 1 ústavy, ako aj porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a práva   podľa   čl.   1   dodatkového protokolu, a to postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 226/2007 a jeho   uznesením   č.   k.   9   Co   226/2007-448   z 28.   augusta   2008   v spojení   s uznesením okresného   súdu   č.   k.   4   C   110/2006-417   z 20.   septembra   2008.   Sťažovateľka   nesúhlasí s označenými rozhodnutiami o predbežnom opatrení, ktorými jej konajúce súdy zakázali nakladať   s nehnuteľnosťami,   ktoré   majú   byť/sú   premetom   sporu   (v   rozsahu   určenom v rozhodnutí okresného súdu a potvrdenom krajským súdom).

1.   Vo vzťahu k okresnému súdu   ústavný súd uvádza, že z čl. 127 ods.   1 ústavy vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   je   rozdelený   medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Zo   sťažnosti,   ako   aj   z priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   proti   označeným rozsudkom okresného súdu mala sťažovateľka právo podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd ako odvolací súd.

Na tomto základe ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Vo   vzťahu   k namietanému   postupu   a rozhodnutiu   krajského   súdu   v sťažnosti sťažovateľky   vychádzal   ústavný   súd   z toho,   že   posúdenie   podmienok   na   vydanie predbežného opatrenia je v prvom rade vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti sa spravidla (čl. 124 ústavy) nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach, pretože nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom. Vzhľadom na uvedené sa   ústavný súd v týchto prípadoch   môže zamerať výlučne na posúdenie, či   pri vydaní   namietaného   uznesenia   krajského   súdu   bolo   postupované   v súlade s ústavnoprocesnými   princípmi,   zásadou   spravodlivého   procesu   a základným   právom   na súdnu ochranu tak, ako to zaručuje čl. 46 a nasl. ústavy. O prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu by bolo možné uvažovať   len   vtedy,   ak   by   zo   strany   všeobecného   súdu   primárne   došlo   k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (napr. IV. ÚS 123/08, IV. ÚS 138/08).

Ústavný súd preto v prvom rade posudzoval, či sú splnené predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie v súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.

V relevantnej časti uznesenia č. k. 9 Co 226/2007-448 z 28. augusta 2008 krajský súd k dôvodom prijatia predbežného opatrenia uviedol:

„Podľa § 102 ods.   1 OSP,   ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie,   ak   je   potrebné,   aby   boli   dočasne   upravené   pomery   účastníkov.   Dočasný charakter predbežných opatrení umožňuje,   že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili   prijať   záver o pravdepodobnosti   nároku,   ktorému sa   má   poskytnúť   predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Nariadenie   predbežného   opatrenia   je   podľa   zákonných   predpokladov   uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná úprava je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).   Súd môže nariadiť   predbežné opatrenie,   ak   je   obava,   že   výkon   súdneho   rozhodnutia   by   bol   ohrozený.   Prvým predpokladom   nariadenia   takéhoto   predbežného   opatrenia   je   existencia   súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia,   ktoré   môže   byť   exekučným   titulom.   Druhým   predpokladom   na   nariadenie predbežného   je   osvedčenie   obavy   z   ohrozenia   výkonu   súdneho   rozhodnutia.   Obava z ohrozenia   je   objektívny   stav,   ktorý   oprávneného   núti,   aby   požiadal   o   zabezpečenie budúcej   exekúcie.   Základom   tejto   obavy   je   ohrozenie.   Toto   ohrozenie   súd   skúma   u povinného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, či povinný koná tak (robí právne alebo faktické   úkony),   že   v   konečnom   dôsledku   môže   dôjsť   k   zmareniu,   sťaženiu   alebo znemožneniu   núteného   výkonu   vykonateľného   súdneho   rozhodnutia.   K   takýmto   úkonom patrí   ponechanie   majetku   bez   akejkoľvek   ochrany,   prevzatie   dlhov   alebo   pristúpenie   k záväzkom bez primeraného dôvodu, uzavieranie nevýhodných kúpnych zmlúv. Oprávnený musí konkretizovať úkony povinného, ktoré časti jeho exekvovaného majetku tieto úkony postihujú a z akých skutočností vyvodzuje odôvodnený záver, že sa takto marí, sťažuje alebo znemožňuje exekúcia. Len reálnosť obavy z ohrozenia môže byt' dôvodom výnimočného procesného rozhodnutia, ktorým predbežné opatrenie je.

V   danej   veci   z   obsahu   spisu   vyplýva,   že   navrhovatelia   sa   podaným   návrhom, doručeným   súdu   prvého   stupňa   dňa   9.   6.   2006,   domáhali   nariadenia   predbežného opatrenia,   ktorým   by   súd   prvého   stupňa   prikázal   odporcovi   v   1.   rade   nenakladať s nehnuteľnosťami - pozemkami v kat. uz. N., parc. č. 1132/2, ostatné plochy o výmere 8270 m2 a parc. č. 1132/3, ostatné plochy o výmere 834 m2, zapísaných na LV č. 2254, kat. úz. N. a odporcom v 2. až 56. rade prikázal nenakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v pôvodnom   návrhu.   Toto   uznesenie   nenadobudlo   právoplatnosť,   nakoľko   navrhovatelia podali voči nemu v zákonnej lehote odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 14. 3. 2007 napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k odporcovi 1. rade zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a vo vzťahu k odporcom v 2. až 56. rade pripustil späťvzatie návrhu, napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania, navrhovatelia v 1. až 7. rade zaslali súdu prvého stupňa špecifikáciu návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   v   súlade   s   uznesením   odvolacieho   súdu. Zároveň   so   špecifikáciou   zaslali   súdu   prvého   stupňa   všetky   listinné   dôkazy,   na   ktoré poukázal   tunajší   súd   vo   svojom   zrušujúcom   uznesení.   Súd   prvého   stupňa   vyzval navrhovateľov na špecifikáciu návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Navrhovatelia v 1 až 7. rade v podaní zo dňa 13. 9. 2007 upresnili petit návrhu na nariadenie   predbežného   opatrenia.   V   tomto   doplnení   svojho   návrhu   uviedli,   že   svoje tvrdenie opierajú o Osvedčenie o vydržaní zo dňa 28. 11. 1997 napísané formou Notárskej zápisnice N 289/97, NZ 300/97 a zároveň oznámením Krajskej prokuratúry v N. zo dňa 7. 2. 2007   o   tom,   že   ich   písomný   podnet   bol   vybavený   protestom   prokurátora   pod   sp.   zn. Kd 2043/06.   Navrhovatelia   uviedli,   že podľa   ich názoru   je jednoznačne preukázané,   že odporca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom nezákonným spôsobom, tieto pozemky ďalej odpredal tretím osobám, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Mali za to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol s ohľadom na uvedené podaný dôvodne. Odvolací súd sa s ohľadom na vyššie uvedené zistenia v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia dostatočným spôsobom preukázali, a to najmä predloženými dôkazmi, že im patrí právo, ktorého ochrany sa predbežným opatrením domáhajú,   vo   veci   sú   aktívne   legitimovaný.   Nimi   uplatňovaný   nárok   nie   je   zjavne neopodstatnený a potreba vydania predbežného opatrenia je naliehavá. Z navrhovateľmi predloženého výpisu LV č. 2254 týkajúceho sa kat. úz. N., rovnopisu identifikácie parciel a kópie   katastrálnych máp je zrejmé,   že   odporca   nakladal   s   pozemkami,   ktoré   podľa identifikácie   boli   GO   -   plánom   č.   19/02   rozdelené   na   stavebné   pozemky,   ako parc. č. 1132/11, 12, 1132/63-1021, vo vlastníctve fyzických osôb a časť vo vlastníctve obce N. - LV č. 2254 z ktorých časť odpredal tretím osobám. Odvolací súd má za to, že správanie odporcu v minulosti zakladá dôvodnú obavu, že by sa odporca mohol účelovo zbavovať predmetných   nehnuteľností   pred   právoplatným   rozhodnutím   vo   veci   samej,   resp.   pred. právoplatným skončením konania o proteste prokurátora pod sp. zn. Kd 2043/06, Kd 41/07, čím by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd konštatuje, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky, podľa ustanovenia § 102 ods. 1 OSP, v spojitosti s § 76 ods. 1 písm. e) a f) OSP pre vydanie predbežného opatrenia a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.“

Vychádzajúc z citovanej časti namietaného uznesenia krajského súdu zastáva ústavný súd právny názor, že toto uznesenie obsahuje skutkové a právne závery, na základe ktorých krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, pričom nezistil, že by výklad krajského súdu a jeho   závery   boli   svojvoľné   alebo   zjavne neodôvodnené   a nevyplýva   z nich   ani   taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia.

Dôvody,   na   ktorých   je   založené   namietané   uznesenie   krajského   súdu,   sú   podľa názoru ústavného súdu v intenciách argumentačného priestoru vymedzeného v § 74 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku   a   ako   také   korešpondujú   s   ústavne   súladným   výrazom nezávislého súdneho rozhodovania v zmysle čl. 141 ods. 1 ústavy.

Zákonná   úprava   postupu   pri   vydávaní   predbežných   opatrení   vyžaduje,   aby navrhovateľ   splnil   podmienky   konania   ustanovené   Občianskym   súdnym   poriadkom (§ 74 a nasl.).   V danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   boli   tieto   zákonné limity ustanovené   v   §   74   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   pre   vydanie   predbežného opatrenia   rešpektované.   Dočasný   charakter   predbežného   opatrenia   vydaného   v súlade s ustanovenými podmienkami v Občianskom súdnom poriadku vo všeobecnosti v zásade eliminujú   možnosť   neprimeraného   zásahu   do   základných   práv   hmotného   charakteru účastníkov konania smerujúci   k ich   porušeniu   už samotným   rozhodnutím   o predbežnom opatrení.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   krajský   súd   pri   posudzovaní   dvoch   vedľa   seba stojacich   práv   účastníkov   konania   rozhodol   proporcionálne   konkrétnym   okolnostiam prípadu. Jeho rozhodnutie na jednej strane preventívne bráni eventuálnemu poškodeniu práv navrhovateľov,   ku   ktorému   by   mohlo   dôjsť   nakladaním   spornej   nehnuteľnosti sťažovateľkou pred prijatím meritórneho rozhodnutia, no na druhej strane berie do úvahy požiadavku minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľky tým, že presne určuje limity   zákazu   nakladania   sporných   nehnuteľností   sťažovateľkou   a v súlade   so   zákonom obmedzuje časovú pôsobnosť predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, resp. do rozhodnutia o proteste prokurátora.

Skutočnosť, že sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vychádzal z odôvodnenej obavy nakladania s nehnuteľnosťami sťažovateľkou ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej, nesignalizuje sama osebe možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd si bol pritom vedomý, a to aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ide o dočasnú úpravu pomerov účastníkom, čo mu umožňuje menej   formalizovaný   postup   určený   na   dokazovanie   a zisťovanie   všetkých   skutočností potrebných   pre   vydanie   rozhodnutia   vo   veci   samej.   Postup   krajského   súdu   preto nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, čo bolo dôvodom na odmietnutie tejto časti sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

V danom prípade k porušeniu ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo a sťažnosť z tohto dôvodu bola odmietnutá už pri jej predbežnom   prerokovaní.   Pretože   ide   o rozhodnutia   o predbežnom   opatrení,   vylučuje   to možnosť vysloviť namietané porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým   uznesením   krajského   súdu   č.   k. 9 Co   226/2007-448   z 28. augusta   2008 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 4 C/110/2006-417 z 20. septembra 2008. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. V nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie čl. 1 ústavy.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   už nebol právny   dôvod   zaoberať sa   ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. priznaním finančného zadosťučinenia, úhradou trov konania alebo zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2009