znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 83/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.,   spol.   s r.   o.,   B.,   zastúpenej advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 Zm 143/2008-38 zo 4. augusta 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.,   spol.   s r.   o.,   o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2008   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.,   spol.   s r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 Zm 143/2008-38 zo 4. augusta 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: „Dňa 04. 08. 2008 vydal Okresný súd v Bratislave V. zmenkový platobný rozkaz sp. zn.   3   Zm   143/2008-38,   ktorým   súd   uložil   sťažovateľovi   ako   odporcovi   v 1)   rade a odporcovi v 2) rade, aby do 3 dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 10.000.000,- Sk so 6 %- ným úrokom od 1. 9. 2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 33.333,.- Sk a náhradu trov konania   601.998,-   Sk   z titulu   súdneho   poplatku   za   návrh   na   vydanie   zmenkového platobného rozkazu alebo aby v tej istej lehote podali na tunajšom súde námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú.

V čase doručovania zmenkového platobného rozkazu, konateľ sťažovateľa ako jediná osoba   oprávnená   preberať   za   spoločnosť   zásielky,   bol   odcestovaný   na   dovolenke, v dôsledku   čoho   sa   o doručovaní   zásielky   nedozvedel,   túto   neprevzal,   čím   uvedený zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k sťažovateľovi s poukazom na úpravu doručovania právnickým osobám uvedeného v § 48 O. s. p. nadobudol právoplatnosť. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre prijatie tejto sťažnosti je popísaný v článku V. tejto sťažnosti. Odporca   v 2)   rade (M.   B.,   pozn.) podal   proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu námietky dňa 13. 10. 2008... s poukazom na odôvodnenie zmenkového platobného rozkazu, podľa ktorého každý z odporcov má procesné postavenie samostatného účastníka konania, a teda   podľa   tohto   odôvodnenia   mal   zmenkový   platobný   rozkaz   voči   sťažovateľovi nadobudnúť   právoplatnosť,   máme   zato,   že   je   namieste   z opatrnosti   dovolávanie   sa porušenia práva podľa tejto sťažnosti.“

Sťažovateľka v sťažnosti namieta právne a vecné chyby, ktoré predchádzali vydaniu označeného zmenkového platobného rozkazu, pričom sama uvádza, že na ich odstránenie nevyužila účinné právne prostriedky, ktoré mala podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   v systéme   všeobecných   súdov   k   dispozícii   (podanie   námietok   proti zmenkovému   platobnému   rozkazu   do   troch   dní   od   jeho   doručenia);   ich   nevyužitie „ospravedlňuje“ odcestovaním konateľa sťažovateľky na dovolenku, čo označuje ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ďalej konštatuje:„Vzhľadom   k tomu,   že   v dobe   doručovania   zmenkového   platobného   rozkazu   bol konateľ   sťažovateľa   ako   jediná   osoba   oprávnená   preberať   za   sťažovateľa   zásielky   na dovolenke   mimo   územia   Slovenskej   republiky,   pričom   tento   sa   o doručovaní   zásielky nemohol   nijakým   spôsobom   dozvedieť,   nastali   účinky   doručenia   a lehota   na   podanie námietok proti zmenkového platobnému rozkazu začala plynúť.

Vzhľadom   k tomu,   že o doručovaní   zmenkového   platobného   rozkazu a následkoch s tým spojených sa sťažovateľ dozvedel až s časovým odstupom po viac ako 30 dňoch, kedy lehota   na   podanie   námietok   proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu   už   uplynula a nepripadala do úvahy ani žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, nemohol sa sťažovateľ proti zmenkovému platobnému rozkazu účinne brániť. V opačnom prípade by sťažovateľ hájil   svoje   práva   a preukázal   neopodstatnenosť   navrhovateľom   uplatneného   nároku podanými námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Na základe uvedeného máme za to, že skutočnosť, že osoba oprávnená preberať zásielky za sťažovateľa nebola v dobe doručovania prítomná na území Slovenskej republiky, pričom bez svojho zavinenia nemohla riadne prebrať zásielku tak, aby svoje záujmy mohla formou opravného prostriedku hájiť, predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa a preto by   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   i napriek   nevyčerpaniu   všetkých   opravných prostriedkov mal sťažnosť a v nej namietané porušenie základného práva preskúmať.“

Navyše   sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že   sťažnosť   podáva   ústavnému   súdu „z opatrnosti“ vedomá   si   sama   nedostatku,   ktorý   sťažnosť   doručená   ústavnému   súdu vykazuje.

Sťažovateľka požiadala ústavný súd aj o vydanie dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože 18. októbra 2008 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu č. k. 3 Zm   143/2008-38   zo   4.   augusta   1008,   ktorý   sa   stal   právoplatným   a vykonateľným 5. septembra 2008, argumentujúc pritom vznikom škody veľkého rozsahu vedúcej k zániku sťažovateľky,   a s poukazom   na   skutočnosť,   že   podľa   sťažovateľky   jej   záväzok   uhradiť zmenkou sumu zanikol už 16. augusta 2007.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:„Zmenkovým   platobným   rozkazom   Okresného   súdu   Bratislava   V.   sp.   zn. 3 Zm 143/2008-38   zo   dňa   04.   08.   2008   boli   porušené   nasledovné   ústavné   právo sťažovateľa:

Podľa   článku   46   ods.   1)   Ústavy   Slovenskej   republiky,   každý   sa   môže   domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Zmenkový   platobný   rozkaz   sp.   zn.   3   Zm   143/2008-38   zo   dňa   04.   08.   2008   sa zrušuje.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať aj odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva zmenkovým platobným rozkazom   č.   k.   3   Zm   143/2008-38   zo   4.   augusta   2008,   ktorý   sa   stal   právoplatným a vykonateľným   5.   septembra   2008,   pričom   sama   nespochybňuje   nevyužitie   účinných právnych prostriedkov podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odôvodňujúc tento stav pobytom   konateľa   sťažovateľky   na   dovolenke   v zahraničí   v trvaní   viac   ako   30   dní a nemožnosťou mu doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu. Hoci túto skutočnosť nepreukazuje nijakými dôkazmi tak, ako to vyžaduje § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, konštatuje, že ide o dôvody ustanovené v § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Základným ústavným predpokladom podľa citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy na vznik právomoci   ústavného   súdu   v konaní   o sťažnostiach   je   to,   aby   o ochrane   namietaného porušenia základného práva alebo slobody nerozhodoval iný súd. Ak existuje taký súd, ústavný súd zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, pretože tomu bráni ústavný princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy.

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka nesplnila zákonom ustanovenú   podmienku   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   a   nepreukázala ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ústavný súd nemusel na splnenie podmienky podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde v súlade s § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde prihliadať a nesplnenie tejto podmienky odpustiť. Argumenty, ktoré sťažovateľka uvádza, nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi, navyše nekorešpondujú s argumentmi, ktoré uviedol konateľ   sťažovateľky   ako   fyzická   osoba   a odporca   v druhom   rade   v konaní   sp.   zn. 3 Zm 143/2008 vo svojich námietkach z 13. októbra 2008 proti zmenkovému platobnému rozkazu, pre ktoré si prevzal označený platobný rozkaz až 10. októbra 2008.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na to, že neboli naplnené dôvody ustanovené   v   §   53   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   by   mohli   preklenúť   princíp subsidiarity   ustanovený   v čl.   127   ods.   1   ústavy   a založiť   právomoc   ústavného   súdu, sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   o ďalších   požiadavkách sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2009