znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 83/08-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P., zastúpenej konateľom I., s. r. o., K.,   advokátom   Mgr.   I.   I.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 166/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   K.,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu   Bratislava II   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 18 C 166/03 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e,   aby vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 166/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti   K., s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 8 011 Sk (slovom osemtisícjedenásť slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu I., s. r. o., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2008   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   K.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej konateľom I., s. r. o., K., advokátom Mgr. I. I., v ktorej namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 166/03.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   návrhom   doručeným   okresnému   súdu 22. decembra   2003   domáha   ochrany   dobrej   povesti   a bezplatného   uverejnenia   opravy a ospravedlnenia v denníku NOVÝ ČAS proti jeho vydavateľovi, spoločnosti RINGIER SLOVAKIA, a. s., ako odporcovi v 1. rade a proti jeho vtedajšiemu šéfredaktorovi V. M. ako odporcovi v 2. rade. Okresný súd urobil prvý úkon vo veci 12. septembra 2006, keď vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a po   jeho   zaplatení   nariadil pojednávanie   na   13.   december   2006.   Ďalší   úkon   urobil   17.   mája   2007,   keď   dožiadal Okresný   súd   Prešov   o   vykonanie   výsluchu   sťažovateľky   a v nasledujúcom   období uskutočnil tri pojednávania (10. októbra 2007, 26. novembra 2007 a 28. januára 2008). Podľa názoru sťažovateľky je postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi, a preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné   právo sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo   porušené   v konaní   Okresného   súdu Bratislava II sp. zn. 18 C 166/03. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 18 C 166/03 konal bez zbytočných prieťahov. Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a nahradiť sťažovateľovi trovy súdneho konania s tým, že trovy konania uhradí priamo na účet právneho zástupcu sťažovateľa číslo (...) vedený v (...), všetko do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   83/08-11 zo 6. marca 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky   a predsedníčka   okresného   súdu   oznámili,   že   netrvajú   na   konaní   ústneho pojednávania. Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) upustil   od   ústneho   pojednávania,   ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedla: „Po oboznámení sa s jej obsahom, ako aj obsahom predmetného spisu navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľke ňou žiadané finančné odškodnenie. V prejednávanej   veci   aj   keď   nejde   o právne   zložitú   vec,   ide   o žalobu   ktorou   sa domáha navrhovateľ ochrany dobrej povesti podľa § 19b Občianskeho zákonníka a súčasne o bezplatné   zverejnenie   opravy   podľa   Zákona   č.   81/1966   Zb.   o periodickej   tlači.   Dĺžka konania je ovplyvnená aj skutočnosťou, že zabezpečenie a vykonanie dôkazov sa realizuje aj cestou dožiadaných súdov, ako to vyplýva z pripojeného spisu.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 166/03 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:

Sťažovateľka   doručila   žalobu   o ochranu   dobrej   povesti   a o bezplatné   uverejnenie opravy v denníku NOVÝ ČAS faxom 22. decembra 2003, originál žaloby bol okresnému súdu doručený 29. decembra 2003.

Okresný súd listom z 12. septembra 2006 vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k žalobe a sťažovateľku vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Prípisom z 3. októbra 2006 okresný súd urgoval vyjadrenie odporcov. Na prvé pojednávanie uskutočnené 13. decembra 2006 sa účastníci   nedostavili,   neprítomnosť   sťažovateľky   ospravedlnil   jej   právny   zástupca z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.

Prípisom   z 30. januára 2007 okresný súd urgoval zaslanie písomného stanoviska podľa   obsahu   zápisnice   z   pojednávania   a   predloženie   návrhov   na   dokazovanie a od právneho   zástupcu   sťažovateľky   aj   predloženie   originálu   výtlačku   novín.   Prípisom z 3. apríla   2007   okresný   súd   urgoval   splnenie   predošlej   výzvy   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej   pokuty.   Podaním   z   19.   apríla   2007   právny   zástupca   sťažovateľky   navrhol, aby boli   konatelia   sťažovateľky   vypočutí   prostredníctvom   Okresného   súdu   Prešov. Na základe dožiadania okresného súdu zo 17. mája 2007 Okresný súd Prešov predvolal konateľa   sťažovateľky na výsluch   na 11.   jún 2007,   právny zástupca   sťažovateľky však požiadal o jeho odročenie, a preto sa výsluch uskutočnil 14. júna 2007, na ktorom konateľ sťažovateľky nebol prítomný a na otázky odpovedal jej právny zástupca. Na základe návrhu sťažovateľky Okresný súd Prešov vypočul 28. júna 2007 svedkyňu. Po vybavení dožiadania okresný súd nariadil pojednávanie na 10. október 2007, na ktorom sa napriek predvolaniu nezúčastnila ani sťažovateľka ani jej právny zástupca. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 26. novembra 2007.

Okresný súd 15. januára 2008 na návrh sťažovateľky dožiadal Mesto P., Stavebný úrad,   o poskytnutie   informácií   ohľadne   kontroly   týkajúcej   sa   sťažovateľky.   Ostatné pojednávanie sa uskutočnilo 28. januára 2008, na ktorom právna zástupkyňa sťažovateľky predložila návrh na pripustenie zámeny odporcu v 2. rade a na zmenu žalobného návrhu. Prípisom z 5. marca 2008 okresný súd žiadal právneho zástupcu odporcov o vyjadrenie, či odporcovia súhlasia s navrhovanou zámenou.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 17/08) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje ústavný   súd   aj   povahu   prerokovávanej   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   posudzovaného   konania   je   žaloba   na   ochranu   dobrej   povesti právnickej   osoby.   Takéto   konanie   nemožno   hodnotiť   ako   právne   zložité,   čo   potvrdila aj predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti.   Z konkrétnych   okolností   veci nevyplýva ani mimoriadna skutková zložitosť, a preto ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka súdneho konania nebola ovplyvnená jeho zložitosťou. Povaha prerokovávanej veci si pritom vyžaduje osobitnú rýchlosť konania (I. ÚS 141/05).

2. Ďalším kritériom pri vyhodnocovaní, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom,   bolo   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   súdneho   konania.   Ústavný   súd zistil, že sťažovateľka prispela k namietanej dĺžke súdneho konania, keď včas (pri podaní návrhu) nezaplatila súdny poplatok, nezúčastnila sa na prvom pojednávaní (13. decembra 2006), na ďalšie pojednávanie (10. októbra 2007) sa nedostavil ani jej právny zástupca a sťažovateľka si nesplnila povinnosť uloženú na prvom pojednávaní, aby predložila návrh na vykonanie dokazovania, keď na výzvu odpovedala až po druhej urgencii pod hrozbou uloženia poriadkovej   pokuty. Na tieto okolnosti   ústavný súd prihliadol   pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia.

3. Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

Dosiaľ   trvá   súdne   konanie   takmer   štyri   roky   a štyri   mesiace   a väčšia   časť   tohto obdobia, a to dva roky a deväť mesiacov (od začatia konania do realizácie prvých úkonov okresného   súdu,   ktorými   boli   výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a   zaslanie   návrhu odporcom),   je   poznačená   nečinnosťou   okresného   súdu,   keď   bez   akejkoľvek   zákonnej prekážky nevykonával vo veci sťažovateľky žiadne procesné úkony.

V nasledujúcej   etape   konania   už   ústavný   súd   nezistil   nečinnosť   okresného   súdu, pričom akceptoval jeho vysvetlenie, že dĺžka konania je ovplyvnená aj tým, že zabezpečenie a vykonanie   dôkazov   sa   realizuje   prostredníctvom   dožiadaného   súdu,   a to   na   návrh sťažovateľky.

Vzhľadom na to, že povaha veci si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania, ústavný súd dospel k záveru, že zistená nečinnosť okresného súdu má povahu zbytočných prieťahov, a preto rozhodol, že okresný súd svojím postupom porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietané   konanie   nebolo   do   času   rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti skončené, a preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 166/03 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka   žiada,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   100   000   Sk s poukazom   na   dĺžku   konania   a skutočnosť,   že   jej   nebola   poskytnutá   rýchla   a účinná ochrana jej práv.

Pretože   ústavný   súd   nepovažoval   za   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľky, rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   o sume   finančného   zadosťučinenia   sa   riadil   zásadami spravodlivosti   a zohľadnil   dĺžku   posudzovaného   konania,   zistené   obdobie   zbytočných prieťahov, ale aj podiel sťažovateľky na predĺžení konania a dospel k záveru, že v danom prípade   bude   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   sťažovateľke   finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk.

Napokon   ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli   v   súvislosti   s   právnym   zastúpením   v   konaní   pred   ústavným   súdom.   Právny zástupca   ich   náhradu   uplatnil   za   dva   úkony   právnej   pomoci   vrátane   dane   z pridanej hodnoty, spolu v sume 8 011 Sk (slovom osemtisícjedenásť slovenských korún). Ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v uplatnenej sume, t. j. 8 011 Sk, za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku), tak ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008