znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 83/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. B. P., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 Ntr 1/2003 zo 6. apríla 2004   v spojení   s opravným   uznesením   sp.   zn.   3   Ntr   1/2003   zo   16.   septembra   2004 a konaním, ktoré im predchádzalo, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2007 doručená sťažnosť M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. B. P., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Krajského   súdu   v Nitre (ďalej len „krajský   súd“)   sp.   zn. 3 Ntr 1/2003 zo 6. apríla 2004 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 3 Ntr 1/2003 zo 16. septembra 2004 a konaním, ktoré im predchádzalo.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že „je právoplatným držiteľom devízových vkladných knižiek na doručiteľa založených v roku 1993 v S., pobočka N. Uvedené vkladné knižky sťažovateľ   nadobudol   legálnym   spôsobom,   a teda   je   ich   legálnym   držiteľom.   Uvedené vkladné knižky pán D. T. C. v zmysle potvrdenia zo dňa 1. 4. 2004 dobrovoľne odovzdal na vybavenie v slovenskej banke sťažovateľovi. S. v Bratislave - Ústredie listom oznámila, že žiadosti   o výplatu   zrušených   anonymných   vkladov   nemôže   vyhovieť,   a to   z dôvodu,   že peňažné prostriedky na anonymných vkladných knižkách boli uznesením Krajského súdu v Nitre   č.   3   Ntr   1/2003   zo   6.   4.   2003,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   6.   4.   2003 zhabané v trestnom konaní vedenom voči nebohej M. C. pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej   činnosti   podľa   § 252   ods.   1   písm.   a),   b),   ods.   5   Tr.   zákona.   Z odôvodnenia rozhodnutia   vyplýva,   že   trestné   stíhanie   voči   obžalovanej   bolo   zastavené   z dôvodu   jej úmrtia, pričom peňažné prostriedky uvedené v rozhodnutí neboli predmetom dedičského konania po nebohej.

V právnej veci vedenej na Krajskom súde Nitra sp. zn. 3 Ntr 1/2003 o zhabaní veci sťažovateľ mal byť účastníkom konania v postavení zúčastnenej osoby, nakoľko išlo o vec, ktorú   nadobudol   od   kolumbijského   občana   D.   T.   C.   a vec   nepatrila   obžalovanej   neb. M. C.“.

Sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že   finančné   prostriedky   na   devízových   vkladných knižkách,   ktoré   boli   zhabané,   nepochádzajú   z trestnej   činnosti,   nijakým   spôsobom   mu nebola táto skutočnosť známa a nebol daný ani žiadny iný dôvod na zhabanie veci. Podľa sťažovateľa išlo o legálne nadobudnuté finančné prostriedky.

Sťažovateľ namieta, že ako vlastník zhabanej veci nebol v konaní o zhabaní veci účastníkom   konania   v postavení   zúčastnenej   osoby   a nemohol   sa   teda   k veci   nijakým spôsobom vyjadriť, predkladať dôkazy, nazerať do spisov, zúčastniť sa trestného konania a v neposlednom rade ani podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam krajského súdu v uvedenej veci. Podľa jeho tvrdenia mu napadnuté uznesenia krajského súdu neboli nikdy doručené.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   zastáva   názor,   že   postupom   a rozhodnutím krajského súdu v označenom konaní boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

Keďže sťažovateľ je toho názoru, že postup krajského súdu v označenom konaní bol neústavný, domáha sa, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho základných práv podľa čl. 46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   ústavy   konaním   krajského   súdu   vedeným   pod   sp.   zn. 3 Ntr 1/2003,   zrušil   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   3   Ntr   1/2003   zo   6.   apríla   2004 v spojení s opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Ntr 1/2003 zo 16. septembra 2004 a vec vrátil na ďalšie konanie, zakázal v konaní vedenom   krajským súdom   pod sp.   zn. 3 Ntr 1/2003 pokračovať v porušovaní základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal mu   finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk   a trovy   konania   v zatiaľ   nevyčíslenej výške.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu v konaní o zhabaní veci (peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na zaistených devízových účtoch na devízových   vkladných   knižkách   na doručiteľa   a heslo)   sp.   zn. 3   Ntr   1/2003,   ako aj uznesením sp.   zn. 3 Ntr   1/2003 zo 6. apríla 2004 v spojení s opravným uznesením   zo 16. septembra 2004 boli porušené jeho základné práva podľa označených článkov ústavy.

Ako   vyplýva   z pripojených   rozhodnutí   krajského   súdu,   uznesenie   sp.   zn. 3 Ntr 1/2003   zo   6.   apríla   2004   o zhabaní   veci   nadobudlo   právoplatnosť   6.   apríla   2004 a opravné uznesenie sp. zn. 3 Ntr 1/2003 zo 16. septembra 2004 nadobudlo právoplatnosť 27. septembra 2004.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Sťažovateľ napadol postup krajského súdu v konaní, ktoré bolo právoplatne skončené 27. septembra 2004, pričom sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 19. marca 2007 a ústavnému súdu bola doručená 21. marca 2007. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   S.,   a.   s.,   v zmysle   potvrdenia   z 1.   apríla   2004 o odovzdaní vkladných knižiek na vybavenie, mu listom oznámila, že žiadosti o výplatu vkladov na anonymných vkladných knižkách nemôže vyhovieť, pretože predmetné peňažné prostriedky boli právoplatným uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Ntr 1/2003 zo 6. apríla 2004 zhabané. Z toho vyplýva, že sťažovateľ už v tom čase (v roku 2004) mal vedomosť o napadnutom uznesení krajského súdu a jeho obsahu.

Na   základe   toho   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Za týchto okolností bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa opodstatnenosťou   námietok sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007