znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 83/05-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   Z.   P.,   bytom   M.,   zastúpeného advokátom JUDr. B. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. V-2- 9 C 274/92 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   V-2-9   C   274/92 p o r u š i l   základné právo Ing. Z. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-9 C 274/92 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Z. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   Z.   P. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   9 340   Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho advokáta JUDr.   B.   P.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 23. marca 2005 č. k. IV. ÚS 83/05-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Ing.   Z.   P.,   bytom   M.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   B.   P.,   B., ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-9 C 274/92.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   konanie,   v   ktorom   sťažovateľ   vystupuje   v procesnom postavení žalovaného, sa začalo podaním žaloby Okresnému súdu Bratislava - vidiek (ďalej aj „okresný súd 1“) 11. marca 1992. Predmetnou žalobu sa žalobcovia – J. L. (ďalej len „žalobca   v I.   rade“),   J.   L.   (ďalej   len   „žalobca   v II.   rade“)   a D.   M.   (ďalej   len „žalobca v III. rade“;   spolu   ďalej   len „žalobcovia“)   domáhali   vyslovenia   neplatnosti   zmluvy o zriadení práva osobného užívania k nehnuteľnostiam (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) registrovanej na Štátnom notárstve B. pod sp. zn. R III 223/67 a súčasne vydania sporných nehnuteľností žalovanými - sťažovateľom, Ľ. P. (ďalej len „žalovaná v II. rade“), F. E. (ďalej len „žalovaný v III. rade“) a A. E. (ďalej len „žalovaná v IV. rade“, spolu ďalej len „sťažovateľ a spol.“), ktoré boli vyvlastnené nebohej manželke žalobcu v I. rade (M. L.) a prerozdelené medzi sťažovateľa a spol. Po tom, ako žalobcovia 7. januára 1993 prehlásili, že   netrvajú   na   žalobnom   návrhu   v časti   vyslovenia   neplatnosti   zmluvy   a o tejto   časti žalobného návrhu žiadali konanie zastaviť a následne 12. októbra 1993 zmenili petit žaloby tak, že žiadali o určenie ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam – nezastavaným plochám, okresný súd 1 na pojednávaní 3. mája 1995 uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu žalobcov z 12. októbra 1993 a 7. júna 1995 rozsudkom žalobnému návrhu sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti konanie zastavil. Na základe odvolania sťažovateľa a spol. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudok okresného súdu 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa tvrdenia sťažovateľa konanie okresného súdu, ktorý po zániku Okresného súdu Bratislava - vidiek pokračoval v predmetnom spore, je poznačené zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje doba jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že: „Vzhľadom na to, že tento právny spor trvá už 12 rokov, predstavuje pre mňa, ako i pre moju rodinu značné psychické i finančné zaťaženie. Moja manželka, odporkyňa v 2.) rade, ktorá sa nedokázala zmieriť s pocitom, že je voči nej vedený   súdny   spor,   takéto   psychické   zaťaženie   znášala   veľmi   ťažko,   čo   spôsobovalo zhoršenie jej, i tak zlého, zdravotného stavu, následkom čoho dňa 24. 5. 2003 zomrela. (...) Z   tohto   popisu   skutkového   stavu   konania   sp.   zn.   V-2-9   C   274/92   je   zjavné, že Okresný súd Bratislava III. svojím postupom porušil moje i manželkine ústavné práva. I napriek mojej žiadosti o vytýčenie pojednávania sa dodnes vo veci nerozhodlo a nebola zjednaná žiadna náprava. (...)

Som toho názoru, že Okresný súd Bratislava III. sa v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-9 C 274/92 citovanými zákonnými ustanoveniami neriadil a konal v rozpore s Ústavou Slovenskej   republiky ako aj medzinárodnými   zmluvami,   ktorými je Slovenská   republika viazaná.

K   porušeniu   mojich   ústavných   práv   došlo   najmä   tým,   že   Okresný   súd Bratislava III. nekonal v zmysle § 6 OSP tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi sporné sa spoľahlivo zistili.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v danej veci takto rozhodol:

„Základné právo Ing. Z. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa   č.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava III., sp. zn. V-2-9 C 274/92 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   III.   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. V-2-9 C 274/92 konal bez zbytočných prieťahov.

Ing.   Z.   P.   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   200.000,-   Sk   (slovom Dvestotisíc korún slovenských), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III. povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III. je povinný nahradiť Ing. Z. P. trovy konania vo výške 9.340,- Sk (2 x úkon á 4.534,- Sk plus režijný paušál 136,- Sk ku každému úkonu) na účet advokáta JUDr. B. P., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   JUDr.   B.   T.   listami   sp.   zn.   Spr.   3025/05 z 28. februára   2005   a   zo   7.   júla   2005   a   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom z 12. augusta 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojich vyjadreniach okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom konaní od prevzatia veci Okresným súdom Bratislava III uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„Žaloba žalobcu I. J. L., II. J. L., III. D. M. proti žalovaným (...) napadla na Okresný   súd   Bratislava   vidiek   dňa   11. 3. 1992.   Tunajší   súd   prevzal   vec   ako   likvidátor Okresného súdu Bratislava vidiek dňa 22. 11. 1996. (...)

V danom prípade sa jedná o právne i skutkovo zložitú vec. Žalobný návrh súvisí s vyvlastnením nehnuteľností   na   ktoré bolo   následne zriadené právo osobného   užívania pozemku,   ktoré   sa   inštitucionálne   prevtelilo   do   práva   vlastníckeho.   Žalobca   napáda neexistenciu   dôvodov   vyvlastnenia.   Skutkové   zistenia   komplikuje   uplynutie   času a nedostatok   resp.   zložité   zabezpečovanie   dôkazných   materiálov   ale   i   následné   úmrtia účastníkov konania, kedy v priebehu tohto konania zomreli traja účastníci konania, pričom v   súčasnosti   je   nevyhnutné   zabezpečiť   okruh   dedičov   pre   právne   nástupníctvo účastníkov konania.

Prieťahy   v   konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III   by   som   neoznačil za zbytočné, nakoľko priamo súvisia s možnosťami súdu, ale i účastníkov konania, ktorí označujú dôkazy ale tieto nedokážu zabezpečiť. Pod dĺžku konania sa podpísala i zmena osôb sudcov, ktorí vec preberali a následne boli nútení predmetný materiál naštudovať.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného súdu uviedol:

„Právny   spor   prejednávaný   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III.   podľa   môjho názoru nie je právne zložitý, pričom tento môj názor podporuje i odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu Bratislava v tejto veci, sp. zn. 13 Co 183/96 zo dňa 31. 7. 1996, z ktorého je úplne zrejmé, čím sa Okresný súd Bratislava III. mal zaoberať, t. j. tým, či k nadobudnutiu veci   došlo   v   rozpore   s   právnymi   predpismi   platnými   v   čase   nadobudnutia, resp. či k nadobudnutiu veci došlo na základe protiprávneho zvýhodnenia odporcov. Zmeny osôb sudcov sú podľa môjho názoru internou záležitosťou príslušného súdu, táto skutočnosť pochopiteľne môže predĺžiť konanie, avšak v žiadnom prípade nie natoľko, aby konanie k dnešnému dňu trvalo viac ako 13 rokov (žalobný návrh bol podaný dňa 11. 3. 1992).

Ďalším   problémom   sú   úmrtia   účastníkov   konania.   V   tejto   súvislosti   musím konštatovať, že pokiaľ by predmetné konanie prebehlo bez prieťahov, bolo by s veľkou pravdepodobnosťou ukončené dávno pred týmito úmrtiami.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   -   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde (pôvodne Okresný súd Bratislava - vidiek) pod sp. zn. V-2-9 C 274/92 najmä po 15. februári 1993, pretože ústavný súd chráni ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje ústava a zákon o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať o porušení práv fyzickej osoby alebo právnickej   osoby,   ku   ktorému   došlo   pred   15. februárom   1993   (napr.   I.   ÚS   81/03, I. ÚS 242/04).

1. Priebeh konania do 15. februára 1993 :

- 11. marec 1992 - žalobcovia sa žalobou podanou okresnému súdu 1 domáhali vyslovenia neplatnosti   zmluvy   o zriadení   práva   osobného   užívania   sťažovateľa   a spol.   k sporným nehnuteľnostiam registrovanej Štátnym notárstvom B. pod sp. zn. R III 223/67 a vydania týchto   nehnuteľností   (zastavané   aj   nezastavané   plochy),   ktoré   boli   štátom   vyvlastnené nebohej manželke žalobcu v I. rade (M. L.)   a následne prerozdelené medzi sťažovateľa a spol.;

- 12. november 1992 - okresný súd 1 nariadil pojednávanie na 27. november 1992;

- 17. november 1992 - žalobcovia žiadali o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa sťažovateľovi a spol. zakázalo disponovať s predmetom sporu až do jeho právoplatného skončenia;

- 25. november 1992 - sťažovateľ sa vyjadril k žalobe;

- 27. november 1992 - pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 9. december 1992   z dôvodu   vyžiadania dedičského spisu   po   M.   L.   a predloženia listinných   dôkazov účastníkmi;

- 29. november 1992 - žalobcovia navrhli okresnému súdu 1 dôkazy;

- 9. december 1992 - pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   odročené   na   15. január 1993 z dôvodu predvolania svedkov a okresný súd 1 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal sťažovateľovi a spol. nakladať so spornými nehnuteľnosťami;

- 7. január 1993 - žalobcovia   zobrali   späť   žalobný   návrh   v časti   vyslovenia   neplatnosti zmluvy a v tejto časti   žiadali konanie zastaviť s tým, že vo zvyšnej časti zotrvávajú na žalobnom návrhu;

- 15. január 1993 - pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 12. február 1993 z dôvodu   vyžiadania   spisov,   na   základe   ktorých   sťažovateľ   a spol.   nadobudli   sporné nehnuteľnosti, a z dôvodu predvolania svedka;

- 29. január 1993 - sťažovateľ a žalovaná v II. rade sa odvolali proti predbežnému opatreniu z 9. decembra 1992 a vzniesli námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi;

- 12. február 1993 - pojednávanie   bolo   z dôvodu   vznesenia   námietky   zaujatosti   proti zákonnému sudcovi odročené na neurčito.

2. Priebeh konania po 15. februári 1993 :

- 1. marec 1993 - spis bol predložený krajskému súdu;

- 31. marec 1993 - krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 72/93 zmenil predbežné opatrenie okresného súdu tak, že vo vzťahu k sťažovateľovi a žalovanej v II. rade návrh na nariadenie predbežného   opatrenia   zamietol   (predbežné   opatrenie   ostalo   účinné   len   vo   vzťahu k žalovaným v III. a IV. rade) a súčasne rozhodol, že zákonný sudca okresného súdu nie je vylúčený z prejednávania veci;

- 4. máj 1993 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 1;

- 21. september 1993 - okresný súd 1 nariadil pojednávanie na 13. október 1993;

- 12. október 1993 - žalobcovia   žiadali   pripustiť   zmenu   žalobného   petitu   tak,   že   sporné nehnuteľnosti – nezastavané plochy (záhrady) sú ich vlastníctvom (žaloba o určenie), vo zvyšnej časti (vydanie zastavaných častí sporných nehnuteľností) vzali žalobu späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť;

- 13. október 1993 - pojednávanie bolo po   vypočutí   účastníkov   odročené   na 1. december 1993   z dôvodu   vyžiadania   ďalších   listinných   dôkazov   (identifikácia   spornej   parcely, dedičské rozhodnutie po právnom predchodcovi sťažovateľa);

- 1. december 1993 - pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu odročené na neurčito;

- 20. január 1994 - okresný súd 1 nariadil pojednávanie na 7. február 1994;

- 7. február 1994 - pojednávanie   bolo   z dôvodu   ďalšieho   dokazovania   (identifikácia posledného   pozemkovo-knižného   vlastníka   -   právneho   predchodcu   M.   L.)   odročené na 2. marec 1994;

- 21. február 1994 - sťažovateľ a spol. si ustanovili právneho zástupcu;

- 2.   marec 1994 - pojednávanie bolo   z dôvodu   potreby   vypočutia   žalovaného v III.   rade, ktorý sa pre zlý zdravotný stav nezúčastňoval pojednávaní, odročené na neurčito;

- 24. marec 1994 - v mieste   svojho   bydliska   bol   za   prítomnosti   účastníkov   vypočutý žalovaný v III. rade;

- 6. apríl 1994 - žalobcovia   navrhli   nariadiť   znalecké   dokazovanie   a súčasne   navrhli vyžiadať vyvlastňovací spis;

- 17. máj 1994 - okresný súd 1 žiadal zo Štátneho oblastného archívu Š. (ďalej len „archív“) vyvlastňovací spis;

- 24. jún 1994 - okresnému   súdu   1   bolo   oznámené,   že   archív   neeviduje   žiadaný vyvlastňovací spis;

- 3. marec 1995 - okresný súd 1 nariadil pojednávanie na 5. apríl 1995;

-17. marec 1995 - sťažovateľ a spol. žiadali o odklad nariadeného pojednávania na neurčito z dôvodu choroby ich právneho zástupcu;

- 5. apríl 1995 - pojednávanie bolo odročené   na   3. máj 1995   s tým,   že   sťažovateľ   a spol. mali možnosť ustanoviť si nového právneho zástupcu;

- 3. máj 1995 - okresný   súd   1   na   pojednávaní   (po   upozornení   žalobcami,   že   súd   ešte nerozhodol   o pripustení   požadovanej   zmeny   žalobného   petitu   z 12. októbra 1993   a po vyhlásení sťažovateľa a spol., že súhlasia so späťvzatím žaloby v časti vydania sporných nehnuteľností - zastavané plochy) uznesením pripustil zmenu petitu a pojednávanie odročil na   7. jún 1995   z dôvodu   predloženia   listín,   ako   aj   návrhov   na   ďalšie   dokazovanie účastníkmi;

- 7. jún 1995 - okresný súd 1 na pojednávaní rozsudkom sčasti vyhovel žalobnému návrhu tak, že na žalobcov prechádza vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam – nezastavaným plochám,   a vo   zvyšnej   časti   žalobného   petitu   o   vydanie   zastavanej   plochy   sporných nehnuteľností konanie zastavil;

- 10. júl 1995 - zákonná sudkyňa žiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku;

- 3. august 1995 - sťažovateľ a spol. sa odvolali proti tej časti rozsudku zo 7. júna 1995, ktorou   okresný   súd   1   žalobnému   návrhu   vyhovel,   a odvolanie   doplnili   podaniami   zo 7. septembra 1995 a 14. septembra 1995;

- 18. august 1995 - okresný súd 1 vyzval sťažovateľa a spol. na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a súčasne vyzval žalobcov na vyjadrenie k odvolaniu;

- 7. september 1995 -   sťažovateľ   a spol.   sa   odvolali   proti   uzneseniu,   ktorým   sa   uložilo zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie;

- 24. október 1995 - spis bol predložený krajskému súdu;

- 10. január 1996 - spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu 1 bez vybavenia ako predčasne predložený (krajský súd upozornil okresný súd 1, že sťažovateľ sa odvolal aj proti uzneseniu o súdnom poplatku, ktoré nebolo súdom vypracované);

- 6. marec 1996 - okresný súd 1 vyzval sťažovateľa a spol. na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie;

- 28. marec 1996 - sťažovateľ a spol. zaplatili súdny poplatok za odvolanie;

- 3. jún 1996 - spis bol opätovne predložený krajskému súdu;

- 31. júl 1996 - krajský súd uznesením sp. zn. 13 Co 183/96 zrušil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolanie sťažovateľa a spol. proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku vrátil bez vybavenia okresnému súdu 1, pretože súdny poplatok bol už zaplatený;

- 5. november 1996 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 1;

- 22. november 1996 - po zániku okresného súdu 1 spis prevzal okresný súd;

- 1. júl 1997 a 10. december 1997 - okresný   súd   vyzval   žalobcov   na   predloženie právoplatného   dedičského   rozhodnutia   po   J.   K.   (poručiteľovi,   po   ktorom   na   základe testamentu zdedila sporné nehnuteľnosti M. L., ktorej boli vyvlastnené);

- 23. marec 1998 - okresný súd nariadil pojednávanie na 16. apríl 1998;

- 16. apríl 1998 - pojednávanie, na ktorom sťažovateľ a spol. oznámili okresnému súdu, že žalovaní   v III.   a IV.   rade   darovali   spornú   nehnuteľnosť   a z toho   titulu   žiadali   zámenu účastníka,   bolo   pre   neprítomnosť   žalobcov   (nebolo   im   doručené   predvolanie   na pojednávanie) odročené na 30. apríl 1998;

- 27. apríl 1998   -   žalobcovia   zaslali   okresnému   súdu   vyžiadané   právoplatné   dedičské rozhodnutie   po   J.   K.   a súčasne   rozšírili   žalobný   petit   tak,   že   požadovali   vyhlásenie neplatnosti   darovacej   zmluvy,   ktorou   žalovaní   v III.   a IV.   rade   darovali   spornú nehnuteľnosť, a návrhom na vydanie predbežného opatrenia žiadali uložiť sťažovateľovi a spol. povinnosť nenakladať so spornými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia sporu;

- 30. apríl 1998 - okresný   súd   na   pojednávaní   uznesením   pribral   do   konania   na   strane sťažovateľa a spol. (žalovaní) obdarovanú žalovanými v III. a IV. rade (ďalej len „žalovaná v V. rade“) a tiež uznesením pripustil doplnenie žalobného petitu podľa návrhu žalobcov z 27. apríla 1998 a pojednávanie odročil na 21. máj 1998;

- 7. máj 1998 - sťažovateľ a spol. zaslali okresnému súdu vyjadrenie k sporu;

- 12. máj 1998 - sťažovateľ   a spol.   sa   odvolali   proti   uzneseniu   o rozšírení   okruhu žalovaných o žalovanú v V. rade, ako aj proti predbežnému opatreniu (okresný súd ho vydal až 18. mája 1998);

- 18. máj 1998 - okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým sťažovateľovi a žalovaným v II. a V. rade zakázal nakladať so spornými nehnuteľnosťami;

- 21. máj 1998   - pojednávanie   bolo   z dôvodu   potreby   predloženia   spisu   krajskému   súdu odročené na neurčito;

- 25. máj 1998 - sťažovateľ a spol. doplnili odvolanie proti predbežnému opatreniu;

- 29. október 1998 - spis bol predložený krajskému súdu;

- 9. marec 1999 - spis   bol   krajským   súdom   vrátený   okresnému   súdu   bez   vybavenia   ako predčasne   predložený,   pretože   uznesenie   vyhlásené   okresným   súdom   na   pojednávaní 30. apríla   1998   o pribratí   žalovanej   v V.   rade   do   konania   nebolo   doručené   účastníkom konania;

- 15. jún 2000 - sťažovateľ a spol. zaslali okresnému súdu vyjadrenie k sporu;

- 5. február 2001 - žalobca v I. rade žiadal o informáciu o stave konania;

- 6. február 2001 - okresný   súd   vypracoval   uznesenie   (vyhlásené   na   pojednávaní 30. apríla 1998) o pribratí žalovanej v V. rade do konania a doručoval ho obom právnym zástupcom a žalovanej v V. rade;

- 16. február 2001 - právny zástupca žalobcov urgoval konanie vo veci;

- 20. február 2001 - žalovaná   v V.   rade   sa   odvolala   proti   predbežnému   opatreniu z 18. mája 1998   a sťažovateľ   a spol.   (žalovaní   v I.   -   IV.   rade)   doplnili   svoje   odvolanie z 12. mája 1998 proti predbežnému opatreniu;

- 2. apríl 2001 - spis bol opätovne predložený krajskému súdu;

- 29. jún 2001 - krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 138/01, sp. zn. 14 Co 278/01 potvrdil odvolaním napadnuté predbežné opatrenie okresného súdu a odvolanie sťažovateľa a spol. proti uzneseniu o rozšírení okruhu žalovaných o žalovanú v V. rade odmietol;

- 14. september 2001- spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 29. október 2001 - právny zástupca žalobcov urgoval konanie vo veci;

- 28. november 2001 - žalobca v I.   rade   oznámil   okresnému   súdu,   že   žalovaní v III. a IV. rade zomreli;

- 20. december 2001 - okresný   súd   zisťoval   spisové   značky   dedičských   konaní po žalovaných v III. a IV. rade;

- 14. január 2002 - žalobca   v I.   rade   oznámil   okresnému   súdu,   že   sporné   nehnuteľnosti nebudú   predmetom   dedičských   konaní po   žalovaných   v III.   a IV.   rade,   pretože   títo   ich za života   darovali   žalovanej   v V.   rade,   a   doložil   listinné   dôkazy   (výpisy   z katastra nehnuteľností);

- 24. január 2002 - okresný súd zisťoval spisovú značku dedičského konania po žalovanom v III. rade (odpoveď zaslaná okresnému súdu 1. februára 2002);

- 14. február 2002 - okresný súd žiadal súdneho komisára o oznámenie okruhu dedičov po zomrelých žalovaných v III. a IV. rade;

- 27. február 2002 a 14. marec 2002 - okresnému súdu bolo oznámené, že ako dedička po žalovaných v III. a IV. rade prichádza do úvahy ich dcéra, t. j. žalovaná v V. rade;

- 6. máj 2002 - okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   26. jún 2002   (predvolanie   nebolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý zomrel);

- 26. jún 2002 - pojednávanie   bolo   na   žiadosť   sťažovateľa   odročené   na   9. október 2002 z dôvodu, že jeho nový právny zástupca sa ešte neoboznámil s vecou;

- 8. júl 2002 - okresný súd žiadal Mestský úrad Š. o zapožičanie vyvlastňovacieho spisu;

- 17. júl 2002 - okresnému   súdu   bolo   Mestským   úradom   Š.   oznámené,   že   žiadaný vyvlastňovací spis sa nachádza v Štátnom okresnom archíve Š. (ďalej len „okresný archív“);

- 24. júl 2002 - okresný súd žiadal okresný archív o zapožičanie vyvlastňovacieho spisu;

- 9. október 2002 - pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov (právny zástupca sťažovateľa a spol. predložil listiny, že žalobcovia si uplatnili reštitučný nárok na finančnú náhradu   za   vyvlastnené   sporné   pozemky)   odročené   na   25. november 2002   z dôvodu doplnenia dokazovania (vyžiadanie vyvlastňovacieho spisu z okresného archívu);

- 29. október 2002 -   okresný   súd   žiadal   okresný   archív   o zapožičanie   vyvlastňovacieho spisu   a súčasne   vyzval   Okresný   úrad   S.,   aby   oznámil,   ako   bolo   rozhodnuté   vo   veci reštitučných nárokov žalobcov;

- 15. november 2002 - Okresný   úrad   S.   oznámil,   že   o reštitučnom   nároku   žalobcov   ešte nerozhodol a konanie bolo z dôvodu súdneho sporu prerušené;

- 18. november 2002 - okresný archív zaslal okresnému súdu kópiu rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu „o výkupe“ sporných nehnuteľností;

- 25. november 2002 - pojednávanie   bolo   z dôvodu   ďalšieho   dokazovania   odročené na 22. január 2003;

- 10. december 2002 - okresný   súd   žiadal   okresný   archív   o   zapožičanie   celého vyvlastňovacieho spisu (okresný archív 3. januára 2003 oznámil, že spis ohľadne výkupu sporných nehnuteľností nemá k dispozícii, iba rozhodnutie, ktoré už bolo súdu zaslané);

- 23. december 2002 - okresný   súd   oznámil   účastníkom,   že   pojednávanie   nariadené na 22. január 2003 sa z dôvodu zmeny rozvrhu práce odročuje na neurčito;

- 11. marec 2003 - právny zástupca sťažovateľa žiadal informáciu o stave konania;

- 16. jún 2004 - okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2004;

- 29. september 2004 - pojednávanie bolo po zistení, že žalovaná v II. rade zomrela, pričom dedičské   konanie   bolo   právoplatne   skončené   (dedičom   bol   sťažovateľ),   odročené   na neurčito z dôvodu zapožičania spisu ústavnému súdu;

- 13. december   2004 - právny   zástupca   žalobcov   oznámil   okresnému   súdu,   že   žalobca v I. rade zomrel;

- v júli 2005 - okresný súd zisťoval stav dedičského konania po nebohom žalobcovi v I. rade (dedičské konanie vedené pod sp. zn. 38 D 97/05 bolo skončené osvedčením o dedičstve 3. mája 2005, ktoré sa týmto dňom stalo aj právoplatným).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   ne   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o   vyslovenie   neplatnosti   zmluvy   o zriadení   práva   osobného   užívania k nehnuteľnostiam, resp. o vydanie sporných nehnuteľností vedenom pod sp. zn. V-2-9 C 274/92, v ktorom je sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyslovenie   neplatnosti   zmluvy   o zriadení   práva   osobného   užívania   a   o vydanie nehnuteľností v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň právnej a faktickej zložitosti   súvisiaci   s ustálením   skutkového   stavu   najmä   pre „zložité   zabezpečovanie dôkazných materiálov“, tak ako to uviedol aj predseda okresného súdu. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania, ktoré začalo v roku 1992 a nie je dosiaľ po viac ako trinástich rokoch ukončené, však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub právnej, resp. faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu (pôvodne okresného súdu   1)   a   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 24. júna 1994 - okresnému súdu 1 bola doručená odpoveď na jeho výzvu - do 3. marca 1995 - okresný súd 1 nariadil pojednávanie, t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 7. septembra 1995 - okresnému súdu 1 bolo doručené odvolanie sťažovateľa a spol. proti uzneseniu ukladajúcemu zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku - do 3.   júna   1996   -   spis   bol   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaniach sťažovateľa   a spol.,   t.   j.   spis   bol   predložený   krajskému   súdu   po   viac ako 8   mesiacoch (okresný   súd   1   síce   24.   októbra   1995   predložil   spis   na   rozhodnutie   o predmetných odvolaniach krajskému súdu, avšak spis mu bol bez vybavenia vrátený, pretože uznesenie ukladajúce   zaplatenie   súdneho   poplatku,   ktoré   bolo   sťažovateľom   a spol.   napádané odvolaním, nebolo vypracované v písomnej forme);

- od 22. novembra 1996 - po zániku okresného súdu 1 prevzal konanie v predmetnej veci okresný súd - do 23. marca 1998 - okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. okresný súd od prevzatia spisu začal vo veci konať po viac ako 1 roku a 4 mesiacoch, pričom v tomto období okresný súd len vyzval žalobcov na predloženie listinného dôkazu;

- od 21. mája 1998 - pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby predloženia spisu   krajskému   súdu   na   odvolacie   konanie   -   do   2.   apríla   2001   -   spis   bol   opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa s pol. podaného 12. mája 1998, t. j. viac ako 2 roky a 10 mesiacov. Pre úplnosť je potrebné dodať, že toto obdobie pričítal   ústavný   súd   na   ťarchu   okresného   súdu,   pretože   okresný   súd   síce   odvolanie sťažovateľa a spol. podané 12. mája 1998 predložil krajskému súdu ešte 29. októbra 1998, avšak   toto   bolo   bez   vybavenia   9.   marca   1999   vrátené   okresnému   súdu   z dôvodu,   že odvolaním napadnuté uznesenie nebolo okresným súdom písomne vypracované a nebolo ani doručené   účastníkom   konania.   Následne   po   tom,   ako   okresný   súd   6.   februára   2001 vypracoval predmetné uznesenie (vyhlásené na pojednávaní 30. apríla 1998) a doručil ho účastníkom, opätovne 2. apríla 2001 predložil spis krajskému súdu;

- od 23. decembra 2002 - okresný súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené na 22. január   2003   sa   odročuje   na   neurčito   -   do   16.   júna   2004   -   okresný   súd   nariadil pojednávanie, t. j. viac ako 1 rok a 5 mesiacov.

Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom je takmer 7 rokov.

Obranné tvrdenie predsedu okresného súdu, že „Prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava III by som neoznačil za zbytočné, nakoľko priamo súvisia s možnosťami súdu   (...)   Pod   dĺžku   konania   sa   podpísala   i   zmena   osôb   sudcov,   ktorí   vec   preberali a následne boli nútení predmetný materiál naštudovať“, nemožno akceptovať.

Uvedenú   dobu   nečinnosti,   ktorá   nebola   závislá   od   zložitosti   veci   a   ani   nebola vyvolaná   správaním   sťažovateľa,   bolo   potrebné   v súlade   s konštantnou   judikatúrou ústavného súdu (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 108/02) považovať za „zbytočný prieťah“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento prieťah nebolo možné ospravedlniť skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení predsedu okresného súdu, pretože – tak ako to už bolo uvedené v cit. judikatúre ústavného súdu - nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote   (I.   ÚS   156/02,   I.   ÚS   65/04). Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie takýchto opatrení.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   tak   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na dlhodobú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané vo výške 70 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 9 340 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby v roku 2004 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 21. decembra 2004) a jeden úkon právnej služby za rok 2005 (vyjadrenie z 12. augusta 2005). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2004 patrí odmena vo výške 9 070 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 272 Sk v zmysle § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety,   §   16   ods.   1   písm.   a)   a c)   a § 25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (platnej do 31. decembra 2004).

Za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 patrí odmena vo výške 2 501 Sk v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (platnej od 1. januára 2005) a režijný paušál 150 Sk.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil náhradu trov len vo výške 9 340 Sk a keďže   to   nie   je   v rozpore   s platnými   súvisiacimi   predpismi,   ústavný   súd   priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2005