znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 82/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   H.,   H.,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojich   bližšie neoznačených základných práv a slobôd uzneseniami Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pn 2215/06-4 z 24. júla 2006 a sp. zn. Pn 2215/06-33 z 15. februára 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. marca 2007 doručené   podanie   I.   H.,   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť   vo   veci porušovania   ústavných   práv   v zmysle   čl.   149   Ústavy   SR...“. Podanie   sťažovateľa v predloženom znení neobsahovalo náležitosti kvalifikovanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ustanovené   v   §   20   a v   §   59   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby v určenej lehote doplnil svoje podanie o chýbajúce náležitosti a zároveň ho poučil, že ak v určenej   lehote   na   výzvu   ústavného   súdu   nezareaguje   a neodstráni   nedostatky   svojho podania, ústavný súd jeho sťažnosť odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ svoje podanie doplnil listom doručeným ústavnému súdu 2. apríla 2007.

Z podania   sťažovateľa,   jeho   doplnenia   a priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   bližšie   neoznačených   základných   práv   a slobôd (sťažovateľ vo svojom podaní používa slovné spojenie „ústavných práv v zmysle čl. 149 Ústavy SR“) uzneseniami Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pn 2215/06-4 z 24. júla 2006 a č. k. Pn 2215/06-33 z 15. februára 2007. Označenými uzneseniami   okresnej   prokuratúry   boli   zamietnuté   ako   nedôvodné   jeho   sťažnosti   proti uzneseniam   povereného   príslušníka   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove (ďalej len „orgán policajného zboru“) sp. zn. ORP-787/OSV-BJ-2006 z 29. júna 2006 a sp. zn. ORP-1237/OSV-BJ-2006 z 26. decembra 2006.   Označenými   uzneseniami   orgánu   policajného   zboru   boli   odmietnuté   trestné oznámenia   sťažovateľa   o tom,   že   JUDr.   M.   Z.,   K.,   okr. S.   (ďalej   len   „svedok“),   mal v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 5 C 325/02 podať ako svedok krivú   výpoveď.   V oboch   prípadoch   boli   sťažnosti   sťažovateľa   okresnou   prokuratúrou zamietnuté s odôvodnením, že išlo o výpoveď svedka v občianskom súdnom konaní, na ktorú   podľa   právneho   názoru   okresnej   prokuratúry   nemožno   použiť   ustanovenia   §   175 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov).

Sťažovateľ   s uvedeným   právnym   názorom   okresnej   prokuratúry   nesúhlasí,   keďže „Týmto konaním, postupom sú NECHRÁNENÉ moje ústavné práva podľa čl. 149, ktorý mi zaručuje   právo   na   ochranu   a zákonom   chránené   moje   záujmy“, a preto   navrhuje,   aby ústavný súd zrušil všetky dotknuté rozhodnutia a vec vrátil okresnej prokuratúre na nové konanie a rozhodnutie a zároveň „zakázal pokračovať v porušovaní, prikáže obnoviť stav pred   porušovaním,   poučí,   aby   ďalšie   vydané   rozhodnutie   bolo   v súlade   so   zámerom zákonodarcu,   že   tr.   činu   krivej   výpovede   sa   svedok...   atd.   dopustí   sa   aj   pred   súdom v občianskoprávnom   konaní“. Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o ustanovenie   právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom s poukazom na svoje sociálne pomery.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že podanie sťažovateľa popri ďalších nedostatkoch ani po doplnení neobsahuje označenie, ktoré (konkrétne) základné práva   a slobody   sťažovateľa   mali   byť   napadnutými   uzneseniami   okresnej   prokuratúry porušené, tak ako vyplýva z § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, a to napriek tomu, že ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby nedostatky svojho podania v určenej lehote odstránil a zároveň ho poučil, že ak nedostatky svojho podania neodstráni, ústavný súd jeho podanie odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   čl.   149   ústavy   prokuratúra   Slovenskej   republiky   chráni   práva   a   zákonom chránené   záujmy   fyzických   a   právnických   osôb   a   štátu.   Ústavný   súd   v súvislosti s citovaným   ustanovením   ústavy   považuje   za   potrebné   zdôrazniť,   že   účelom   tohto ústavného ustanovenia je vymedziť ústavné postavenie prokuratúry Slovenskej republiky, pričom   z jeho textu   zjavne vyplýva, že   neobsahuje odkaz na konkrétne základné práva a slobody. Za týchto okolností odkaz na ustanovenie čl. 149 ústavy, ktorý je obsiahnutý v podaní sťažovateľa v žiadnom prípade nemožno považovať za označenie základných práv a slobôd,   ktoré   mali   byť   napadnutými   uzneseniami   prokuratúry   porušené,   tak   ako   to vyplýva z § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Na   základe   toho   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podanie sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

Po   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľa   už   bolo   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že podanie sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv uznesením okresnej prokuratúry z 24. júla 2006, by bolo možné odmietnuť aj z dôvodu, že bolo podané oneskorene, keďže ústavnému súdu bolo doručené po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007