znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 81/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 20/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. U. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2009   doručená   sťažnosť   A.   U.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. B. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Pezinok   (ďalej   len   „okresný   súd“) pod sp. zn. 9 C 20/2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 209/07 z 18. marca 2008, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 28/01 bolo porušené, a Okresnému súdu Bratislava III prikázal, aby v tejto veci konal bez zbytočných prieťahov. Označená vec prešla od 1. januára 2008 na okresný súd, kde je konanie vedené pod sp. zn. 9 C 20/2008.   Sťažovateľ   uviedol: „Uvedený   súd   vytýčil   pojednávanie   prostredníctvom internetu,   konanie   pod   sp.   zn.   9   C   20/08   na   17.   12.   2008   bez   doručenia   predvolania na konanie   pred   súdom.   Nový   termín   pojednávania   pred   súdom   bol   stanovený na 16. januára 2009.“

Podľa názoru sťažovateľa došlo v konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu postupom okresného súdu v neodôvodneným prieťahom, a preto navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 20/08 porušil právo A. U.,   aby   sa jeho vec prerokovala bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   v čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. A. U. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 11.950 € (360.000,- Sk), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. B. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní na Ústavnom súde SR, ktoré si uplatňujem za 2 meritórne úkony   v zmysle   Vyhl.   MS   SR   č.   644/04   Z.   z.   ktoré   je   Okresný   súd   Pezinok   povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   poskytuje   ochranu   základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva mohlo ešte dochádzať alebo porušenie v tomto čase mohlo ešte trvať. Právoplatnosťou konečného rozhodnutia všeobecného súdu dochádza podľa názoru ústavného súdu k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, a preto považuje sťažnosť doručenú ústavnému súdu po právoplatnom skončení   veci   za   zjavne   neopodstatnenú   (I.   ÚS   116/02,   IV.   ÚS   61/02,   II.   ÚS   208/04, II. ÚS 128/06).

Podľa   zistení   ústavného   súdu   bol   nález sp.   zn.   II.   ÚS   209/07   z   18. marca   2008 Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručený   25.   apríla   2008.   Okresnému   súdu   bol   spis odovzdaný   15. októbra   2008.   Dňa 23.   októbra   2008 okresný   súd   nariadil   pojednávanie na 17.   december   2008,   na   ktoré   v dôsledku   chyby   okresného   súdu   neboli   predvolaní účastníci konania. Ďalší termín pojednávania bol určený na 16. január 2009, na ktorom sa sťažovateľ   zúčastnil.   Na   tomto   pojednávaní okresný   súd   rozhodol   o veci   rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. februára 2009. Sťažnosť bola ústavnému súdu podaná 12. februára 2009.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súdnom konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu, ktorým ústavný súd prikázal konať   v tejto   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Vzhľadom   na   dobu,   ktorá   uplynula od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 209/07 z 18. marca 2008, následný priebeh konania a hlavne skutočnosť, že okresný súd postupoval v konaní plynulo, o veci rozhodol   a jeho   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   ešte   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   zjavne neopodstatnená.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2009