znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 81/07-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť Ľ. L., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 221/2004, za účasti Okresného súdu Košice I, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   221/2004 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 221/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ľ.   L. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30   000   Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť Ľ. L. trovy právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2007 doručená sťažnosť Ľ. L., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 221/2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 11. júna 2004 podal okresnému súdu žalobu proti Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (ďalej len „žalovaná“), v ktorej sa domáha   určenia,   že   splnil   podmienky   na   udelenie   kvalifikovaného   zápočtu,   a uloženia povinnosti   žalovanej   udeliť   sťažovateľovi   25   bodov   za   referát   a zápočet   z predmetu Ekológia   v stavebníctve.   Súčasne   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o oslobodenie   od platenia súdnych poplatkov. Vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. 9 C 221/2004.

Okresný   súd   uznesením   z   22.   júla   2004   sťažovateľovi   priznal   oslobodenie   od súdnych poplatkov a uznesením z 10. septembra 2004 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie vo veci,   čo   sťažovateľ   urobil   podaním   doručeným   okresnému   súdu   13.   októbra   2004.   Vo svojom   vyjadrení   okrem   iného   požiadal   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov, argumentujúc   potrebou   ochrany   svojich   záujmov.   Dňa   24.   februára   2005   okresný   súd vykonal informatívny výsluch sťažovateľa v jeho veci.

Sťažovateľ   uviedol,   že   napriek   oznámeniu   okresného   súdu   z   30.   marca   2005 o predpokladanom termíne pojednávania v prvom polroku 2006 k nariadeniu pojednávania v jeho veci do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nedošlo.

Sťažovateľ   sa   listom   z   20.   apríla   2005   obrátil   na   predsedu   okresného   súdu   so sťažnosťou na prieťahy v konaní a o zabezpečenie nápravy. Predseda okresného súdu mu listom z 9. mája 2005 oznámil, že v doterajšom postupe nezistil zbytočné prieťahy v konaní a jeho sťažnosť kvalifikoval ako nedôvodnú.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   221/2004,   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 221/2004 konal bez zbytočných prieťahov,   priznal   mu   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30   000   Sk   a náhradu   trov   jeho právneho zastúpenia v sume 6 300 Sk na účet jeho právnej zástupkyne.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   81/07-7 z 26. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je   rozhodujúci   prehľad   spisu,   nemožno   od   ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti listom   doručeným ústavnému súdu   25.   mája 2007.   Po   chronologickom   opísaní   vo veci vykonaných úkonov pripustil, že v predmetnom konaní sa vyskytli určité úseky nečinnosti (od 22. septembra 2004 do 30. marca 2007), ktoré boli spôsobené značnou zaťaženosťou vybavujúceho   sudcu   a tiež   personálnymi   zmenami.   Uviedol,   že   z pohľadu   ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sa sťažnosť javí ako dôvodná.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj vyslovenia porušenia svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné kritéria,   ktorými   sú   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 3/00, II. ÚS 813/00).

Z hľadiska   prvého   kritéria,   či   išlo   o zložitú   vec   po   právnej   a skutkovej   stránke, ústavný   súd   vychádzajúc   z uvedených   okolností   prípadu   konštatuje,   že   spor   o uloženie povinnosti žalovanej udeliť sťažovateľovi ako žalobcovi klasifikovaný zápočet z predmetu Ekológia v stavebníctve možno považovať za zložitejší skôr skutkovo ako právne, kladúci predovšetkým nároky na dokazovanie vedúce k objektívnemu zisťovaniu skutkového stavu veci. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd ale zistil, že okresný súd prakticky počas celého doterajšieho trvania súdneho konania (takmer 3 roky) vo veci nevykonal meritórny úkon (pojednávanie, dokazovanie), preto zložitosť veci (predmet, skutková a právna povaha sporu) nemohla mať žiadny vplyv na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľ   prispel   k zbytočným   prieťahom v konaní,   naopak,   sťažnosťou   na   prieťahy   v konaní   vyjadril   nespokojnosť   s rýchlosťou priebehu konania a domáhal sa účinnej ochrany svojich práv.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   použitím   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo správanie sa (postup) samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či   v dôsledku   postupu   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu okresného súdu v tejto veci nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia predsedu okresného súdu a hlavne   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   9   C   221/2004   zistil   nasledovný   priebeh   a stav konania:

Sťažovateľ   podal   11.   júna   2004   okresnému   súdu   žalobu   o uloženie   povinnosti žalovanej   udeliť   mu   ako   žalobcovi   klasifikovaný   zápočet   z predmetu   Ekológia v stavebníctve. Súčasne so žalobou sťažovateľ (ako študent žalovanej) požiadal okresný súd o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   za   podaný   návrh.   Vec   bola   okresným   súdom zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 221/2004.

Okresný   súd   následne   uznesením   sp.   zn.   9   C   221/2004   z   22.   júla   2004   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením z 10. septembra 2004 mu uložil,   aby   sa   v lehote   30   dní   vyjadril,   či   súhlasí   s rozhodnutím   o   veci   bez   nariadenia pojednávania.   Zároveň   uznesením   z toho   istého   dňa   uložil   žalovanej   v lehote   30 dní písomne sa vyjadriť k zaslanému žalobnému návrhu.

Sťažovateľ v písomnom vyjadrení z 13. októbra 2004 požiadal okresný súd zároveň o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov   v konaní   o jeho   veci.   Vyjadrenie   žalovanej k žalobe sťažovateľa bolo doručené okresnému súdu 27. októbra 2004.

Okresný súd 24. januára 2005 predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch, ktorý sa   uskutočnil   24.   februára   2005.   Listom   z   30.   marca   2005   okresný   súd   oznámil sťažovateľovi,   že   v uvedenej   právnej   veci   bude   predpokladaný   termín   pojednávania v prvom polroku roku 2006.

Po tom, ako bola z dôvodu personálnych zmien pridelená vec inému vybavujúcemu sudcovi   (8.   februára   2007),   okresný   súd   až   30.   marca   2007   vydal   uznesenie   sp.   zn. 9 C 221/2004, ktorým ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu   v predmetnom konaní. Ostatným   úkonom   okresného   súdu   bolo   nariadenie   prvého   pojednávania   vo   veci sťažovateľa 14. mája 2007 na 22. jún 2007.

Ústavný   súd   na   základe   predloženého   spisu   zistil,   že   okresný   súd   bol   bez relevantného dôvodu nepretržite nečinný v období od 24. februára 2005 do 30. marca 2007, čím vznikli zbytočné prieťahy v konaní v trvaní 25 mesiacov.

Ústavný   súd   v okolnostiach   prípadu   nemohol   prijať   argument   okresného   súdu o dôvodoch   nečinnosti spôsobenej „značnou   zaťaženosťou   vybavujúceho   sudcu a personálnymi   zmenami“. V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (I.   ÚS   28/01, I. ÚS 108/02,   I.   ÚS   38/03,   I.   ÚS   145/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí,   v ktorých   sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   okresný   súd   v občianskom   súdnom   konaní   sp.   zn. 9 C 221/2004   nepostupoval   spôsobom,   ktorý   by   viedol   k odstráneniu   právnej   neistoty sťažovateľa, keď z doterajšej trojročnej dĺžky súdneho konania zbytočné prieťahy v konaní spôsobené úplnou nečinnosťou okresného súdu tvorili viac ako dva roky

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 221/2004 konal bez zbytočných prieťahov. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Tento účel možno dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím.

Sťažovateľ ďalej žiadal, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume   30   000   Sk.   Uplatňovanú   sumu   odôvodnil   vysokou   mierou   právnej   neistoty spôsobenej nečinnosťou okresného súdu.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   ESĽP,   keď   priznáva   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce porušenie dotknutých práv (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov v konaní a predmet sporu), ústavný súd uznal za odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   ním   požadované   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30 000 Sk.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním   advokátkou   JUDr.   D.   S.   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd vychádzajúc z návrhu právnej zástupkyne sťažovateľa ich vyčíslil sumou 6 296 Sk, a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“).   Táto   suma   bola   vypočítaná   zo   základu   priemernej mesačnej mzdy   zamestnanca hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom   polroku   2006, ktorá bola 17 822 Sk, t. j. 2-krát po 2 970 Sk a 2-krát po 178 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Vzhľadom   na to,   že trovy   konania vyčíslené advokátkou neprekračovali sumu podľa vyhlášky, ústavný súd ich priznal v sume ňou požadovanej. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku tohto rozhodnutia.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“ uvedenou   vo výroku tohto nálezu rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007