znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 81/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., bytom B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 2154/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô vo d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2003 doručená   sťažnosť   Ing.   V.   M.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 2154/02. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu, ako aj postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod č. k. Nc 953/02-39.

Sťažovateľka chronologicky popisuje postup v konaní vo veci, v ktorej bol 26. apríla 2002   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktorý   bol neskôr uznesením okresného súdu č. k. Nc 953/02-39 z 12. augusta 2002 zamietnutý. Proti citovanému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie na krajský súd, kde bola vec vedená v konaní pod sp. zn. 15 Co 2154/02. Prieťahy v týchto konaniach podrobne špecifikuje v bodoch II a III svojej sťažnosti.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Co 2154/02 spôsobil prieťahy   v konaní na   základe   čoho   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na spravodlivý   proces   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

Sťažovateľ žiada o primerané finančné zadosťučinenie.Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   tohto konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde”) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Ústavný   súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   zistil,   že   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   15 Co   2154/02 z 29. novembra   2002,   ktorým   podľa   sťažovateľky   došlo   k   porušeniu   ňou   namietaného práva, bolo sťažovateľke doručené 10. februára 2003, keď nadobudlo i právoplatnosť.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 96/02) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušenie   práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) trvalo alebo ešte pretrváva. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu namietaného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy sťažnosťou doručenou ústavnému súdu   8.   apríla   2003.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že vec   bola   právoplatne   skončená 10. februára 2003, z čoho je zjavné, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie práv sťažovateľky už netrvalo.

Tento   skutkový   stav   bol   so   zreteľom   na   obsah   sťažnosti,   ako   aj   s prihliadnutím na zmysel   a účel   ustanovenia čl. 48 ods.   2 ústavy   základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáha jej priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2003