znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 806/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   18.   decembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   R.   a D.   R.,   obaja   bytom   H.,   ktorou   namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 83/2010 a jeho rozsudkom č. k. 9 C 83/2010-81 z 20. januára 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14 CoE 144/2011-131 z 12. júna 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. R. a D. R. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra 2013 doručená sťažnosť A. R. a D. R., obaja bytom H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 83/2010 a jeho rozsudkom č. k. 9 C 83/2010-81 z 20. januára 2011 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 CoE 144/2011-131 z 12. júna 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia   boli   účastníkmi   konania o uloženie   povinnosti   uzavrieť   zmluvu   o prevode   vlastníctva   bytu   vedeného   okresným súdom pod sp. zn. 9 C 83/2010 v procesnom postavení navrhovateľov. Okresný súd ich návrh   napadnutým   rozsudkom   zamietol.   Sťažovatelia   podali   v zákonnej   lehote   proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 14 CoE 144/2011-131 z 12. júna 2012 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdil.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „Okresný súd v Žiari nad Hronom prejednával vec   zmätočne všetko v   prospech   odporcu nesprávne   vyhodnotil   dokazovanie,   nebral   na vedomie že všetky byty sú v podlahovej ploche rovnaké, že sa nezhodujú rozmery miestností podľa nájomnej zmluvy proti rozmerom ktoré mal k dispozícii žalovaný (A. a. s.) ako aj skutočnosť,   že   sme   zásobáreň   špecifikovali   ako   príslušenstvo   bytu,   a   nie   ako   nebytový priestor.   Hlavným   dôvodom   zamietnutia   nášho   návrhu   bola   skutočnosť,   že   sme   podľa názoru   súdu   nesprávne   uviedli   v   návrhu   zmluvy   o   prevode   vlastníctva   bytu   veľkosť miestností   (ako   v   nájomnej   zmluve)   veľkosť   spoluvlastníckeho   podielu   na   spoločných častiach   a   zariadeniach   domu   9149/36388,   potom   by   sa   veľkosť   nezhodovala zo skutočnosťou (9097/36388) ako aj skutočnosť, že sme zásobáreň (garáž) špecifikovali ako príslušenstvo bytu.

Pri určovaní týchto náležitostí zmluvy sme vychádzali ako sme uviedli, z náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad príslušný katastrálny úrad povolil. Podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu je rovnaký z dôvodu, že náš byt je veľkosťou zhodný s bytom ktorý bol predmetom prevodu v tejto zmluve.

Garáž   je   aj   v   tejto   zmluve   označená   ako   príslušenstvo   bytu   a   je   do   celkovej podlahovej plochy bytu započítaná. Zápis o vlastníctve bytu č. 4 a nebytového priestoru - zásobáreň (garáž) absentuje aj na liste vlastníctva č. 1461 vedenom pre k. ú. H., kde pod por. č. 4 je v prospech vlastníka bytu - A. a. s. H. zápis s označením: byt č. 0 podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 1/4% -ina.

Povinnosťou súdu bolo podľa nášho názoru zaoberať sa okrem náležitostí zmluvy aj zápisom obsiahnutým na označenom liste vlastníctva č. 1461. Vlastník nemôže previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú nemá zapísanú na platnom liste vlastníctva res. nemôže predať nehnuteľnosti inak označené, než je zápis na LV.

Pokiaľ   skutkový   stav   nezodpovedá   stavu   právnemu   je   vlastník   povinný   zjednať nápravu. Bolo teda povinnosťou vlastníka (tomto prípade žalovaného) požiadať o zápis zmeny na LV č. 1461. Touto otázkou sa súd nezaoberal. Súdy potom schybili, keď vydali rozhodnutie vo veci samej s odôvodnením, že v dôsledku nesprávne označených náležitostí zmluvy nebolo možné návrhu vyhovieť.

Z uvedených skutočností vyplýva, že súdy nesprávne vyhodnotili nami predložené dôkazy v dôsledku čoho potom nesprávne rozhodli vo veci samej, ktorá skutočnosť vyplýva aj z odôvodenia namietaných rozsudkov.“.

Sťažovatelia na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľov 1 a 2 na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 46 a násl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v konaní na Okresnom súde 9 C 83/2010 v Žiari nad Hronom porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ruší rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom 9 C 83/2010 v spojení s rozsudkom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   14   Co/144/2011.   Vec   vracia   na   ďalšie   konanie Okresnému súdu v Žiari nad Hronom a zároveň mu prikazuje, aby upustil od ďalšieho porušovania práva.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom 1 a 2 primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3. Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Pri   skúmaní   príloh   k   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   na   kópii napadnutého rozsudku okresného súdu vyznačili, že im bol doručený 21. februára 2011, a na kópii napadnutého rozsudku krajského súdu, že im bol doručený 18. júna 2012.

V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd následne zisťoval aj prostredníctvom okresného súdu, či deň doručenia napadnutého rozsudku krajského súdu je identický s dňom nadobudnutia právoplatnosti napadnutých rozsudkov okresného súdu a krajského súdu. Na základe tohto postupu ústavný súd zistil a ustálil, že napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 18. júna 2012, pričom sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 30. októbra 2013, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2013