znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 8/2013-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. v konkurze, K., obchodnej spoločnosti U. spol. s r. o., T., M. K., T., obchodnej spoločnosti S., s. r. o., Česká republika, obchodnej spoločnosti F. spol. s r. o., D., obchodnej spoločnosti P. s. r. o., T., obchodnej spoločnosti T., s. r. o., T., obchodnej spoločnosti I., s. r. o., K., obchodnej spoločnosti D. a. s., B., obchodnej spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, obchodnej spoločnosti K., s. r. o., Č., obchodnej spoločnosti Z. s. r. o., B., obchodnej spoločnosti S. a. s.,   B., obchodnej spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o.,   B.,   obchodnej   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   B.,   Ing. V.   Z.,   T., obchodnej   spoločnosti   B. s.   r.   o.,   B.,   obchodnej   spoločnosti   E.,   s.   r.   o.,   B.,   obchodnej spoločnosti A. a. s., B., obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B., obchodnej spoločnosti F., a. s., B., a obchodnej spoločnosti H. Seychellská republika, zastúpených advokátom Mgr. V. R., B., ktorou

a) obchodná spoločnosť S., a. s. v konkurze, K., obchodná spoločnosť U. spol. s r. o., T., M. K., T., obchodná spoločnosť S., s. r. o., Česká republika, obchodná spoločnosť F. spol. s r. o., D., obchodná spoločnosť P. s. r. o., T., obchodná spoločnosť T., s. r. o., T., obchodná spoločnosť I., s. r. o., K., obchodná spoločnosť D. a. s., B., obchodná spoločnosť A., s. r. o., Česká republika, obchodná spoločnosť K., s. r. o., Č., obchodná spoločnosť Z. s. r.   o.,   B.,   obchodná   spoločnosť   S.   a.   s.,   B.,   obchodná   spoločnosť   S.,   spol.   s   r.   o.,   B., obchodná spoločnosť T., s. r. o., B., Ing. V. Z., T., obchodná spoločnosť B. s. r. o., B., obchodná   spoločnosť   E.,   s.   r.   o.,   B.,   obchodná   spoločnosť   A.   a.   s.,   B.,   a   obchodná spoločnosť K., s. r. o., B., namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012 a

b)   obchodná   spoločnosť   F.,   a.   s.,   B.,   a   obchodná   spoločnosť   H.,   Seychellská republika,   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. v konkurze, obchodnej spoločnosti U. spol. s r. o., M. K., obchodnej spoločnosti S., s. r. o., obchodnej spoločnosti F. spol. s r. o., obchodnej spoločnosti P. s. r. o., obchodnej spoločnosti T., s. r. o., obchodnej spoločnosti I., s.   r.   o.,   obchodnej   spoločnosti   D.   a.   s.,   obchodnej   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   obchodnej spoločnosti K., s. r. o., obchodnej spoločnosti Z. s. r. o., obchodnej spoločnosti S. a. s., obchodnej   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o.,   obchodnej   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   Ing.   V.   Z., obchodnej spoločnosti B. s. r. o., obchodnej spoločnosti E., s. r. o., obchodnej spoločnosti A. a. s., obchodnej spoločnosti K., s. r. o., obchodnej spoločnosti F., a. s., a obchodnej spoločnosti H. p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Vykonateľnosť   uznesenia   Okresného   súdu   Trenčín   sp.   zn.   28   R   3/2012 z 25. septembra 2012 o d k l a d á   do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2012   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   S.,   a.   s.   v   konkurze,   K.   (ďalej   aj „sťažovateľka v 1. rade“), obchodnej spoločnosti U. spol. s r. o., T. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), M. K., T. (ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“), obchodnej spoločnosti S., s. r. o., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka vo 4. rade“), obchodnej spoločnosti F. spol. s r. o., D. (ďalej len „sťažovateľka v 5. rade“), obchodnej spoločnosti P. s. r. o., T. (ďalej len „sťažovateľka v 6. rade“), obchodnej spoločnosti T., s. r. o., T. (ďalej len „sťažovateľka v 7. rade“), obchodnej spoločnosti I., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka v 8. rade“), obchodnej spoločnosti D. a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka v 9. rade“), obchodnej spoločnosti A., s. r. o., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka v 10. rade“), obchodnej spoločnosti K., s. r. o., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 11. rade“), obchodnej spoločnosti Z. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 12. rade“), obchodnej spoločnosti S. a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka v 13. rade“), obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 14. rade“), obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 15. rade“), Ing. V. Z., T. (ďalej   len   „sťažovateľka   v   16.   rade“),   obchodnej   spoločnosti   B.   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka v 17. rade“), obchodnej spoločnosti E., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 18.   rade“),   obchodnej   spoločnosti   A.   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka   v   19.   rade“), obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 20. rade“), obchodnej spoločnosti F., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka v 21. rade“), a obchodnej spoločnosti H., Seychellská republika (ďalej len „sťažovateľka v 22. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom Mgr. V. R., B., ktorou

a) sťažovatelia v 1. až 20. rade namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012 a

b) sťažovateľky v 21. a v 22. rade namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 28 R 3/2012 zo 16. mája 2012 povolil reštrukturalizáciu dlžníka S., a. s., K. (sťažovateľky v 1. rade). Do funkcie reštrukturalizačného správcu bol ustanovený Mgr. M. B., T., značka správcu S1265 (ďalej len „správca“).

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   28   R   3/2012   z   25.   septembra   2012   zastavil reštrukturalizačné   konanie proti   sťažovateľke   v   1.   rade   ako   dlžníkovi,   začal   konkurzné konanie   proti   sťažovateľke   v   1.   rade   ako   úpadcovi,   vyhlásil   konkurz   na   majetok sťažovateľky v 1. rade ako úpadcu a do funkcie správcu ustanovil Mgr. J. A., M., značka správcu S1504.

Okresný   súd   zároveň   označeným   uznesením   uložil   ustanovenej   správkyni vypracovať a predložiť v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku sťažovateľky v 1. rade a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach, pričom jej tiež uložil   bez   zbytočného   odkladu   informovať   známych   veriteľov   sťažovateľky   v   1.   rade so sídlom   v   iných   členských   štátoch   Európskej   únie   ako   v   Slovenskej   republike   podľa článku 40   Nariadenia   Rady   (ES)   č.   1346/2000 z 29.   mája 2000   o konkurznom   konaní prostredníctvom   individuálneho oznamu o   vyhlásení   konkurzu   na majetok sťažovateľky v 1. rade a preukázať splnenie tejto povinnosti v podrobných písomných správach, vyzval veriteľov sťažovateľky v 1. rade, aby si v zákonom ustanovenej lehote 45 dní prihlásili do konkurzného   konania   svoje   pohľadávky,   a   dal   veriteľom   poučenie   podľa   príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

Uznesenie okresného súdu sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 1. októbra 2012 a právoplatnosť nadobudlo 2. októbra 2012. Sťažovatelia   v   2. až 20.   rade   uvádzajú, že „sú veriteľmi   Sťažovateľa   1,   ktorí   si v reštrukturalizácii Sťažovateľa 1 ako dlžníka riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky, alebo   ktorých   pohľadávky   voči   Sťažovateľovi   1   ako   dlžníkovi   vznikli   počas reštrukturalizácie ako prednostné pohľadávky podľa § 120 odsek 2 ZKR. Ich postavenie veriteľov,   a   teda   aj   osôb   dotknutých   Napadnutým   uznesením   na   svojich   základných právach, preukazuje zoznam veriteľov dlžníka vypracovaný Správcom...“. Ďalej uvádzajú, že „sú   podľa   §   119   odsek   1   zákona   č.   7/2005   Z.   z...   účastníkmi   reštrukturalizačného konania. Napadnuté uznesenie sa ich priamo týka a priamo porušuje ich práva účastníkov konania...“.

Sťažovateľky v 21. a 22. rade uvádzajú, že „sú akcionármi Sťažovateľa 1... a sú osobami podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov..., ktorých   vlastnícke   práva   a   právo   na   majetok   sú   priamo   porušené   Napadnutým uznesením...“.

Podľa   názoru   sťažovateľov   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   je „v   rozpore s Ústavou a odporuje ústavne zakotveným princípom súdneho konania, pretože

- nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme...

- nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany...

- je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia záverov, o ktoré je opreté...

-   obsahuje   svojvoľnú   aplikáciu   a   výklad   ZKR,   pretože   sa   odchýlil   od   znení príslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam...

- je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho prijatiu...“.

Sťažovatelia   podrobne   opisujú   udalosti,   ktoré   predchádzali   podaniu   ich   sťažnosti ústavnému súdu v ich právnej veci, pričom v tejto súvislosti najmä uvádzajú:

«Okresný   súd   Trenčín   Napadnutým   uznesením   zastavil   reštrukturalizáciu Sťažovateľa 1 podľa § 131 odsek 2 písmeno a) ZKR. Jedným z dôvodov bolo, že „Správca v zákonnej lehote nepredložil zoznam pohľadávok zostavený v súlade s ustanoveniami zák. č. 7/2005 Z. z. a vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Zoznam pohľadávok predložený v zákonnej lehote neobsahoval vôbec zabezpečených veriteľov a ich jednotlivé prihlásené pohľadávky s popisom   ich   zabezpečenia.   Kompletný   zoznam   pohľadávok   vyhotovený   v   súlade so zákonom správca doručil až dňa 19. 07. 2012 (teda až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho predloženie, keďže táto uplynula dňa 03. 07. 2012), aj to až na výzvu súdu“... Zo správcovského aj súdneho spisu je zrejmé, že Správca v súlade s § 36 odsek 1 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   č.   665/2005   Z.   z.,   ktorou   sa   vykonávajú   niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z... podal na Okresný súd Trenčín zoznam pohľadávok v rozsahu   vyžadovanom   ZKR   a   vykonávacími   predpismi   v   elektronickej   podobe   vo formáte.xls, ktorý je jedným z predpísaných formátov, a na uzavretom nosiči elektronických dát. Uvedený zoznam bol jednoznačne kompletný a obsahoval všetky právom vyžadované informácie   a   údaje   vrátane   zoznamu   zabezpečených   veriteľov   s   ich   prihlásenými pohľadávkami   vrátane   popisu   ich   zabezpečenia.   Vyžadované   údaje   sa   v   zozname nachádzali   v   jednotlivých   záložkách,   ktoré   sa   nachádzajú   v   spodnej   časti   daného elektronického dokumentu (na každú záložku je potrebné kliknúť, aby sa jej obsah otvoril a sprístupnil)...

Súd v samotnom Napadnutom uznesení uvádza, že zoznam pohľadávok bol doručený na súd v zákonnej lehote. V tomto prípade nesprávne posúdenie a spracovanie Správcom predloženého   zoznamu   pohľadávok   nepochybne   súvisí   s   počítačovou   negramotnosťou a nedostatkom technickej zručnosti príslušných zamestnancov súdu, ktorí neboli schopní prečítať   správny   a   úplný   zoznam   pohľadávok,   ktorý   Správca   súdu   doručil   v   jednej z predpísaných foriem. Ak by zamestnanci súdu vedeli, že elektronický dokument vo formáte.xls obsahuje v spodnej časti záložky, na ktoré stačí kliknúť, aby sa sprístupnil ich obsah, alebo si dali celý dokument vytlačiť vrátane obsahu všetkých záložiek, tak by k takejto situácii nemohlo dôjsť.

Záver Napadnutého uznesenia o nesplnení povinnosti Správcu predložiť v zákonom stanovenej lehote úplný zoznam pohľadávok je teda založený na nesprávnom spracovaní riadneho   a   včas   podaného   podania   Správcu   v   zákonom   predpísanom   elektronickom formáte...

Okresný   súd   Trenčín   v   Napadnutom   uznesení   ďalej   skonštatoval,   že   Správca porušením vyššie uvedených povinností „neumožnil veriteľom riadne vykonať a uplatniť svoje   práva“.   Podľa   Napadnutého   uznesenia   Správca   údajne   „v   súdom   určenej   lehote nereagoval ani na výzvu súdu, ktorou ho tento vyzval na vyjadrenie sa k podanej sťažnosti.“ Súd z tejto skutočnosti vyvodil záver, že „Správca teda nekomunikuje nielen s účastníkmi konania, ale ani s dozorujúcim súdom.“

Veriteľ   M.   K...   podal   22.   augusta   2012   súdu   sťažnosť   proti   Správcovi,   v ktorej namietal   porušenie   povinností   na   strane   Správcu,   pretože   sa   nemohol   podľa   vlastného tvrdenia opakovane dostať do kancelárie Správcu za účelom nahliadnutia do správcovského spisu. Okresný súd Trenčín v Napadnutom uznesení uvádza, že sťažnosť M. K. odoslal Správcovi 30. augusta 2012, aby sa k nej Správca vyjadril v lehote 10 dní, pričom Správca si ju prevzal 11. septembra 2012. Posledným dňom lehoty na vyjadrenie pre Správcu bol teda 21. september 2012.

Správca podal vyjadrenie k sťažnosti M. K. s názvom „Odpoveď na podanú sťažnosť a výzvu na zaplatenie“... 21. septembra 2012 na pošte... t. j. v lehote určenej súdom na vyjadrenie.   Vyjadrenie   k   sťažnosti   bolo   poštou   doručené   Okresnému   súdu   Trenčín   25. septembra 2012, t. j. presne v deň, keď súd prijal Napadnuté uznesenie.

Poukazujeme, že Napadnuté uznesenie bolo zo súdu odosielané až 27. septembra 2012, t. j. v čase, keď mal súd v spise už 2 dni Vyjadrenie k sťažnosti. Napadnuté uznesenie bolo na zverejnenie do Obchodného vestníka taktiež odosielané až 27. septembra 2012, pričom zverejnené v Obchodnom vestníku bolo až 1. októbra 2012, t. j. až 6 dní po tom, ako bolo súdu v stanovenej lehote doručené Vyjadrenie k sťažnosti...

Okresný   súd   v   Trenčíne   napriek   tomu   v   Napadnutom   uznesení   protiústavným spôsobom skonštatoval, že Správca požadované vyjadrenie k sťažnosti súdu nepodal, a to aj napriek skutočnosti, že toto vyjadrenie bolo podané včas a reálne bolo súdu doručené v deň, kedy súd vydal Napadnuté uznesenie. Súd si mal nechať dostatočnú časovú rezervu, aby mohol spracovať všetky podania, ktoré by boli podané v posledný deň lehoty, pričom tak   z nepochopiteľných   príčin   neurobil.   Nedočkavosť   súdu   pri   vydávaní   Napadnutého rozhodnutia tak poškodila všetkých účastníkov reštrukturalizácie.

Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že veriteľ M. K. svoju sťažnosť vzal podaním z 20. septembra   2012   v   celom   rozsahu   späť.   Tento   krok   M.   K.   potvrdil   tvrdenia,   ktoré   sú obsiahnuté v Správcovom Vyjadrení k sťažnosti.   Z tohto kroku je zrejmé,   že na strane veriteľa M. K. išlo iba o nedorozumenie, ktoré bolo následne vyriešené komunikáciou medzi Správcom a M. K. v priebehu augusta a septembra 2012, ako to potvrdzuje aj e-mailová komunikácia medzi nimi...

Späťvzatie sťažnosti M. K. bolo podané na Okresný súd Trenčín 25. septembra 2012, t. j. v deň, keď súd rozhodoval o vydaní Napadnutého uznesenia, a predtým, ako súd zaslal Napadnuté uznesenie Správcovi a na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Aj napriek tomu sa Okresný súd Trenčín protiprávne touto skutočnosťou v Napadnutom uznesení nezaoberal a nevyhodnotil príčiny, ktoré viedli alebo mohli viesť veriteľa M. K. k tomu, aby svoju sťažnosť   vzal   v   plnom   rozsahu   späť.   Poukazujeme   na   to,   že   dokonca   aj   M.   K.   sa   cíti poškodený Napadnutým uznesením a podáva túto Sťažnosť ako Sťažovateľ 3.»

Sťažovatelia   tiež   poukazujú   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   ako   ďalší   dôvod zastavenia   reštrukturalizačného   konania   podľa   §   131   ods.   1   písm.   a)   ZKR   uviedol,   že „správca sa v dňoch 31. 07. 2012, 01. 08. 2012, 02. 08. 2012, 03. 08. 2012, 07. 08. 2012, 08. 08. 2012, 10. 08. 2012, 13. 08. 2012 a 21. 08. 2012 nezdržiaval v kancelárii v úradných hodinách   ani   nezabezpečil   riadne   vykonávanie   správcovskej   činnosti   ním   poverenými osobami, čím závažne porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 7 zák. č. 8/2005 Z. z. Uvedené porušenie povinnosti súd zistil z oznámenia veriteľa M. K., o pravdivosti ktorého súd nemal dôvod pochybovať, nakoľko o uzamknutí a nedostupnosti kancelárie správcu v úradných hodinách predložil súdu aj notárske osvedčenie. Súd takisto poukazuje na skutočnosť, že dňa 04. 07. 2012 sa márne pokúšal v úradných hodinách telefonicky spojiť so správcom. Takisto pravdivosti tvrdenia vyššie uvedeného veriteľa nasvedčuje aj to, že písomná zásielka doručovaná správcovi do sídla jeho kancelárie, ktorá bola odoslaná zo súdu dňa 30. 08. 2012, bola správcom prevzatá až dňa 11. 09. 2012, čo znamená že v uvedených dňoch sa v kancelárii správca nezdržiaval a ani nemá v kancelárii zriadenú verejne dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň (§ 7 ods. 4 zák. č. 8/2005 Z. z.).“.

V tejto súvislosti sťažovatelia namietajú, že okresný súd svoj záver o pravdivosti tvrdení obsiahnutých v sťažnosti M. K. oprel „výlučne len o (i) notársku zápisnicu NZ 29888/2012, ktorá sa týka iba jediného prípadu a vôbec nezohľadnil Správcovo Vyjadrenie k sťažnosti a dokonca ani späťvzatie samotnej sťažnosti urobené sťažujúcim sa veriteľom a o (ii) vyššie uvedené zjavne nelogické závery. Súd týmto postupom nesplnil svoju povinnosť vyhodnotiť   dôkazy   ústavne   konformným   spôsobom,   t.   j.   postupovať   podľa   §132   OSP   a hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko, čo účastníci konania   uviedli,   a   čo   vyšlo počas konania najavo,   a takisto   porušil   zákonnú povinnosť vyjadrenú v § 157 odsek 2 v spojení s § 167 odsek 2 OSP stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vzhľadom na to je Napadnuté rozhodnutie v   časti   odôvodnenia   porušovania   povinností   Správcu   jednoznačne   arbitrárne,   pretože neobsahuje   logické,   jasné   a   zrozumiteľné   vysvetlenie   porušovania   povinností   zo   strany Správcu“.

Záver   okresného   súdu   o   zastavení   reštrukturalizačného   konania   vedeného   proti sťažovateľke   v   1.   rade   (ako   dlžníkovi)   a   vyhlásení   konkurzu   na   jej   majetok   považujú sťažovatelia za arbitrárny a v tejto súvislosti uvádzajú:

„Okresný súd Trenčín aj napriek výslovnému zneniu § 131 odsek 2 písmeno a) ZKR odôvodnil   konverziu   reštrukturalizácie   na   konkurz   údajným   neplnením   všeobecných povinností, ktoré Správcovi ukladá Zákon o správcoch (teda iný zákon ako ZKR), a ktorý upravuje   všeobecné   administratívne   povinnosti   Správcu   pri   vedení   svojej   kancelárie vo vzťahu ku všetkým konkurzom a reštrukturalizáciám, v ktorých správca vykonáva funkciu správcu. Súd sa tak dopustil neprípustnej svojvôle pri aplikácii § 131 odsek 2 písmeno a), keď   svoje   rozhodnutie   o   konverzii   reštrukturalizácie   na   konkurz   oprel   o   porušenie povinností podľa Zákona o správcoch a nie o porušenie povinností podľa ZKR, ako to ZKR výslovne vyžaduje.

Súd tak Napadnutým uznesením poprel účel a význam § 131 odsek 2 písmeno c) ZKR, ktorého   účelom   je   postihnutie   nečinnosti   Správcu   len   v   konkrétnej   reštrukturalizácii z dôvodu neplnenia konkrétnych povinností ustanovených priamo ZKR iba vo vzťahu k tejto konkrétnej reštrukturalizácii (napr. zvolávanie schôdzí veriteľov, predkladanie zoznamov súdu,   dohľad   nad dlžníkom   a sledovanie   jeho   obchodnej   a finančnej situácie,   kontrola a schvaľovanie dlžníkových úkonov a pod.).“

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti argumentujú tým, že napadnuté uznesenie zásadným spôsobom mení právny status sťažovateľky v 1. rade, pričom tento nový stav znamená pre ňu   ako   úpadcu   nezvratný   následok   v   podobe   faktického   ukončenia   jej   existencie a podnikateľskej činnosti, a teda má likvidačný charakter. V súvislosti s týmto tvrdením uvádzajú:

„Reálna hrozba pre jeho ďalšiu existenciu a podnikateľskú činnosť vyplýva z toho, že primárnym účelom konkurzu nie je ozdravenie dlžníka a pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti   ale   iba   pomerné   uspokojenie   veriteľov,   pričom   ďalšia   existencia   dlžníka   ako samostatného subjektu práv je iba podružná a z povahy konkurzu ako definitívneho riešenia úpadku aj prakticky vylúčená. Táto zásadná a nezvratná zmena znamená aj pre ostatných sťažovateľov   ako   akcionárov   alebo   veriteľov   ekonomické   škody   v   podobe   nižšieho uspokojenia ich pohľadávok v konkurze, než by získali v reštrukturalizácii, rovnako ako aj v strate možnosti ďalšej potenciálnej spolupráce so Sťažovateľom 1 po jeho ozdravení... Sťažovatelia a ostatní veritelia sú týmto postupom súdu postihnutí spôsobom, ktorý je extrémne neprimeraný vo vzťahu k vytýkanému údajnému porušeniu povinností zo strany Správcu, pretože sa tak výrazne znižuje možnosť uspokojenia ich pohľadávok, narastú tak náklady spojené so správou majetku Sťažovateľa 1 a pre Sťažovateľa 1 ide o jeho samotnú existenciu.“

Podľa sťažovateľov uznesením okresného súdu sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012 došlo aj k porušeniu čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu. V tejto súvislosti argumentujú   tým,   že „...   napadnuté   uznesenie   svojimi   likvidačnými   následkami znehodnocuje majetok Sťažovateľov 21 a 22 v podobe majetkových účastí v Sťažovateľovi 1 tým, že znižuje ich hodnotu prakticky na nulu... Vo vzťahu k Sťažovateľom 2 až 20 ako veriteľom Sťažovateľa 1 vzniká významná majetková škoda v podobe ukrátenia výnosu z ich pohľadávok v konkurze oproti plánovanému uspokojeniu v reštrukturalizácii.“.

Tým, že namietané uznesenie „porušuje spoločný záujem veriteľov na čo najvyššom možnom uspokojení, ktorý je možné dosiahnuť len v reštrukturalizácii a nie v likvidačnom konkurze“,   ako   aj   tým,   že   okresný   súd „vôbec   nezohľadnil   princíp   primeranosti   pri hodnotení   porušenia   povinností   zo   strany   Správcu   vo   vzťahu   k   následkom   vyhlásenia konkurzu a k právom predpokladaným záujmom majiteľov dlžníka a jeho veriteľov, ktorí sú účastníkmi   reštrukturalizačného   konania,   na   čo   najvyššom   výnose   a   uspokojení   ich majetkových práv“, sťažovatelia v 1. až 20. rade namietajú aj porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„a) Základné práva spoločnosti S., a. s. v konkurze..., spoločnosti U. spol. s r. o..., p. M. K..., T..., spoločnosti S., s. r. o..., spoločnosti F. spol. s r. o..., spoločnosti P. s. r. o..., spoločnosti T., s. r. o..., spoločnosti I., s. r. o..., spoločnosti D. a. s..., spoločnosti A., s. r. o..., spoločnosti K., s. r. o..., spoločnosti Z. s. r. o..., spoločnosti S. a. s..., spoločnosti S., spol. s r. o..., spoločnosti T., s. r. o..., Ing. V. Z..., T..., spoločnosti B. s. r. o..., spoločnosti E., s. r. o..., spoločnosti K., s. r. o..., a spoločnosti A. a. s..., na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s ich základným právom   na   rovnosť   účastníkov   v   konaní   podľa   článku   47   odsek   3   Ústavy   Slovenskej republiky a ich práva vlastniť majetok podľa článku 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky v   spojení   s   ich   právom   na   majetok   podľa   článku   1   odsek   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   boli   porušené   uznesením Okresného súdu Trenčín z 25. septembra 2012, spis. zn. 28 R 3/2012-350, 3112207922.

b) Základné práva spoločnosti F., a. s..., a spoločnosti H..., vlastniť majetok podľa článku 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s ich právom na majetok podľa článku   1   odsek   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd boli porušené uznesením Okresného súdu Trenčín z 25. septembra 2012, spis. zn. 28 R 3/2012-350, 3112207922.

c)   Uznesenie   Okresného   súdu   Trenčín   z   25.   septembra   2012,   spis.   zn. 28 R 3/2012-350, 3112207922 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

d) Každému zo Sťažovateľov sa priznáva v súlade s ustanoveniami § 36 odsek 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a § 11 odsek 2 v spojení s § 13 odsek   2   a   §   16   odsek   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov náhrada trov právneho zastúpenia   za   dva úkony   právnej   služby   (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, ústavná sťažnosť) vo výške 215,68 EUR, t. j. spoločne 4.744,96 EUR (215,68 x 22). Okresný súd Trenčín... je povinný zaplatiť uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu Sťažovateľov na účet vedený v...“

Podľa   § 52 ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovatelia tiež navrhujú, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

II.1 K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť spĺňa ústavou a zákonom o ústavnom súde ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, že sťažnosť prijal na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K návrhu na vydanie dočasného opatrenia

Sťažovatelia   sa   tiež   domáhajú,   aby   ústavný   súd   dočasným   opatrením   odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012 na účely zabránenia   súčasnej   správkyni   vo   vykonávaní   nezvratných   úkonov,   najmä   nakladaniu s majetkom sťažovateľky v 1. rade, ktorých reálnym dôsledkom je poškodenie majetkových práv všetkých sťažovateľov.

Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom   a   ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

Podľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Ústavný   súd   preskúmal   návrh   sťažovateľov   na   odloženie   vykonateľnosti právoplatného uznesenia okresného súdu sp. zn. 28 R 3/2012 z 25. septembra 2012 a dospel k záveru, že tento návrh nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013