znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 8/2012-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojich   bližšie neoznačených   základných   práv   a   slobôd   postupom   Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 77/2009 a jeho rozsudkom zo 14. decembra 2009 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 50/2010 a jeho uznesením z 27. januára 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. decembra 2011   doručené   podanie   J.   K.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť   proti   rozhodnutiu“.   Ústavný   súd   podľa   obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť   podľa   čl. 127 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich   bližšie   neoznačených základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 77/2009 a jeho rozsudkom zo 14. decembra 2009 (ďalej aj „namietaný rozsudok“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 50/2010 a jeho uznesením z 27. januára 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 5. decembra 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený (za spáchanie bližšie nešpecifikovanej trestnej činnosti a na bližšie nešpecifikovaný nepodmienečný trest odňatia slobody) rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 77/2009 zo 14. decembra 2009. Odvolanie sťažovateľa   proti   označenému   rozsudku   okresného   súdu   krajský   súd   uznesením   sp.   zn. 2 To 50/2010   z   27.   januára   2011   v   zmysle   §   319   Trestného   poriadku   zamietol   ako nedôvodné.

Sťažovateľ   považuje   namietaný   rozsudok   okresného   súdu   a namietané   uznesenie krajského súdu za nezákonné a za „hrubé porušenie mojich práv, jak Ústavných, tak aj Trestno právnych...“, a to najmä s poukazom na podľa neho nezákonné vykonanie dôkazu – výsluchu   poškodenej   V.   V.,   ktorej   výpoveď   podaná   v   prípravnom   konaní   ešte   pred vznesením obvinenia sťažovateľovi mala byť prečítaná v rámci dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní, pričom nijaká iná výpoveď poškodenej z prípravného konania ani z konania pred súdom neexistuje.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1.   K   namietanému   postupu   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 T 77/2009 a jeho rozsudku zo 14. decembra 2009

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m.   m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému postupu a rozsudku okresného súdu odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2.   K   namietanému   postupu   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 To 50/2010 a jeho uzneseniu z 27. januára 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   namietané   uznesenie   krajského   súdu v spojení s namietaným rozsudkom okresného súdu nadobudli právoplatnosť 27. januára 2011. Zo zistení ústavného súdu taktiež vyplýva, že namietané uznesenie krajského súdu bolo   sťažovateľovi   doručené   5.   augusta   2011   a   obhajkyni   sťažovateľa   JUDr.   V.   K.   4. augusta 2011, pričom sťažovateľ podal svoju sťažnosť na poštovú prepravu 5. decembra 2011 a ústavnému súdu bola doručená až 9. decembra 2011.

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   sťažnosť   bola   podaná   zjavne   po   uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012