znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 8/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 85/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50 C 103/2007, ktoré je vedené krajským súdom pod sp. zn. 10 Co 85/2008.

Sťažovateľ uviedol, že odvolanie podal 23. septembra 2008, krajskému súdu bolo zaslané 9. októbra 2008, pričom sa krajský súd dosiaľ jeho vecou meritórne nezaoberal. K priebehu konania uviedol, že „Krajský súd 6 mesiacov ustanováva zákonný senát, čo sú zjavné prieťahy v konaní“, a zatiaľ posledný úkon v jeho veci bol vykonaný 6. apríla 2009.

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 85/2008 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal krajskému súdu konať bez ďalších prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 5 000 € a prikázal krajskému súdu písomne sa ospravedlniť za zbytočné prieťahy.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   tohto základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr.   I.   ÚS   7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).

Ústavný   súd   z   príloh   sťažnosti,   ako   aj   dopytom   na   krajskom   súde   zistil,   že predmetom odvolacieho konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 10 Co 85/2008 je rozhodovanie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50 C 103/2007 z 27. júna 2008 v právnej veci o ochranu osobnosti. Spis bol predložený krajskému   súdu   14.   októbra   2008.   Sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   proti predsedníčke   senátu,   ktorej   bola   jeho   vec   pridelená,   o   ktorej   rozhodol   Najvyšší   súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Nc 3/2009 z 23. februára 2009 tak, že namietanú predsedníčku senátu vylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci. Na základe opatrenia predsedníčky krajského súdu zo 6. marca 2009 bol vo veci sťažovateľa určený iný predseda senátu.   K   ďalšej   zmene   v   zložení   senátu   došlo   11.   marca   2009.   Dňa   25.   marca   2009 oznámila dôvody na vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania o veci sťažovateľa členka senátu,   preto   bola   6.   apríla   2009   na   základe   opatrenia   predsedníčky   krajského   súdu nahradená iným sudcom. Z dôvodu odchodu jedného z členov senátu z krajského súdu bol opäť na základe opatrenia predsedníčky krajského súdu z 18. decembra 2009 určený nový člen senátu. O odvolaní sťažovateľa dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že postup krajského súdu v odvolacom konaní je poznačený prieťahom v trvaní 9 mesiacov (nečinnosť od apríla 2009). Dovtedy krajský súd nemohol   o   veci   sťažovateľa   konať,   pretože   boli   dané   dôvody   na   vylúčenie   viacerých sudcov, ktorí sa mali podieľať na rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa. Riadne zloženie senátu ako podmienka nestrannosti súdu je jednou zo záruk spravodlivého súdneho konania, a preto nemožno rozhodovanie o vylúčení sudcov a následných zmenách v zložení senátu považovať za postup, ktorým by dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.

Ústavný   súd   nepovažuje doterajšiu   dobu   konania krajského súdu   za   neprimerane dlhú   predmetu   a   povahe   odvolacieho   konania.   Zistená   niekoľkomesačná   nečinnosť   v postupe krajského súdu nedosahuje intenzitu zbytočných prieťahov, ktoré by boli dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Dosiaľ trvá konanie o veci sťažovateľa na dvoch stupňoch súdnictva dva roky a sedem mesiacov (sťažovateľ podal žalobu Okresnému súdu Bratislava II 1. júna 2007), čo je doba, ktorá podľa judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva nepresiahla dĺžku konania primeranú povahe veci.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal v tejto veci sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 30.   novembra   2009,   ktorú   vybavil   podpredseda   krajského   súdu   prípisom   sp.   zn. Spr. 2229/2009 zo 16. decembra 2009, v ktorom uznal sťažnosť za dôvodnú s tým, že jej vybavenie bude pravidelne sledovať.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu na poštovú prepravu 14. decembra 2009, ešte predtým, ako bola vybavená jeho sťažnosť podpredsedom krajského súdu, a teda bez toho, aby poskytol krajskému súdu možnosť v primeranej lehote prijať opatrenia, ktoré by viedli k zefektívneniu postupu v jeho veci. Takéto podanie sťažnosti považuje ústavný súd len   za   formálny   úkon,   ktorým   sťažovateľ   nesledoval   odstránenie   namietanej   nečinnosti krajského súdu a nepovažuje ho za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (podobne II. ÚS 101/06, IV. ÚS 48/06).

Všetky uvedené zistenia viedli ústavný súd k záveru, že priebeh a stav odvolacieho konania   vedeného   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   10   Co   85/2008   nepripúšťajú   možnosť vysloviť vo veci sťažovateľa porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a   preto   sťažnosť   odmietol   po   jej   predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   na   predbežnom   prerokovaní,   nebol   už   dôvod zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2010