znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 8/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2002 o späťvzatí sťažnosti E. K., bytom B. B., pre namietané porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   ustanoveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 7 C 80/00 takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti E. K.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2002 doručená   sťažnosť   E.   K.,   bytom,   B.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 7 C 80/00.

Sťažnosť sťažovateľky neobsahovala základné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ako   ani   ďalšie   osobitné   náležitosti vyžadované   pre   konanie   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   podľa §   50   zákona   o ústavnom   súde.   K sťažnosti   nebolo   taktiež   pripojené   splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľku   výzvou   zo   7.   augusta   2002 na   odstránenie   nedostatkov   jej   sťažnosti.   Reagujúc   na   uvedenú   výzvu   oznámila sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 28. augusta 2002, „že svoje podanie zo 16. 07. 2002 proti Okresnému súdu Ban. Bystrici beriem späť“. Sťažovateľka tento krok zdôvodnila predovšetkým tým, že „krátko po mojom podaní na ÚS SR, dňa 31. 07. 2002 nariadil Okresný súd v Banskej Bystrici na 14. 08. 2002 nové pojednávanie, na ktorom rozhodol, že odporca, firma F. s. r. o. je mi povinná zaplatiť sumu 33.706 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania“.

Sťažovateľka   svoje   podanie   na   ústavný   súd   zo 16.   júla   2002   výslovne   v záhlaví označila ako sťažnosť. Rovnako ho ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy posudzujúc podľa jeho obsahu kvalifikoval aj ústavný súd. Podľa uvedeného článku ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podrobnejšia úprava konania o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb pred ústavným súdom je obsiahnutá v šiestom oddiele druhej hlavy (§ 49 a nasl.) zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   54   zákona   o ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom   porušujú   základné   práva   alebo   slobody sťažovateľa.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   vzala   podaním   z 26.   augusta   2002   (z ktorého jednoznačne   vyplývalo,   že   už   nemá   záujem,   aby   bolo   o jej   sťažnosti   ústavným   súdom meritórne rozhodnuté) svoju sťažnosť späť a ústavný súd z obsahu jej sťažnosti nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti tohto jej procesného úkonu, konanie o sťažnosti zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2002