znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 79/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012, ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 269/2006 a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 296/2011, ako aj postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   CoE 253/2012 a jeho uznesením z 13. augusta 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE 179/2012 a jeho uznesením z 15. augusta 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13784/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. novembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F. P., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 269/2006 a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 296/2011, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 CoE 253/2012 a jeho uznesením z 13. augusta 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE 179/2012 (ďalej spolu   aj   „napadnuté   konania“)   a   jeho   uznesením   z 15.   augusta   2012   (ďalej   spolu   aj „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   Z   dôvodu   nesplnenia   povinností   zo   strany dlžníkov bola nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií   na podklade exekučných   titulov (notárska   zápisnica,   rozsudok   rozhodcovského súdu,   pozn.).   Prvostupňový   súd   poveril   súdneho   exekútora   vykonaním   exekúcií,   avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie uzneseniami sp. zn. 5 Er 269/2006 z 26.   marca   2012   a   sp.   zn.   4   Er   296/2011   zo   16.   apríla   2012   vyhlásil   za   neprípustné a zastavil ich. Na základe odvolania sťažovateľky boli uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 Er 269/2006 z 26. marca 2012 a sp. zn. 4 Er 296/2011 zo 16. apríla 2012 potvrdené uzneseniami   krajského   súdu   sp.   zn.   14   CoE   253/2012   z 13.   augusta   2012   a   sp.   zn. 17 CoE 179/2012 z 15. augusta 2012.

Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým   skutočnosť,   že   o   zastavení   uvedených   exekučných   konaní bolo rozhodnuté   bez   toho,   aby   bolo   predtým   prerušené   konanie,   resp.   rozhodnuté   o   návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“)   z   dôvodu potreby   podania   žiadosti   Súdnemu   dvoru   Európskej   únie   (ďalej   len   „Súdny   dvor“)   na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza:„Porušovateľ   v prvom   rade   a ani   porušovateľ   v druhom   rade   nerozhodli   do skončenia   konania   o návrhu   sťažovateľa   na   prerušenie   konania...   Práve   chýbajúca procesná   činnosť   porušovateľov   vecne   vyjadrená   vydaním   rozhodnutia   o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo   vzťahu   k nutnosti   súdu   konať   položením   prejudiciálnych   otázok   Súdnemu   dvoru Európskej únie, zásadným spôsobom porušila základné práva sťažovateľa...“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   a   postupom   a   uzneseniami   krajského   súdu v napadnutých konaniach, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu, „veci vráti tomuto súdu na ďalšie konanie“ a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že 2. novembra   2012,   teda   tri   dni   pred   podaním   sťažností   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 13784/2012   a   sp.   zn.   Rvp   13785/2012   boli   ústavnému   súdu   doručené   sťažnosti sťažovateľky   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   13655/2012   a   sp.   zn.   Rvp   13656/2012,   ktorými žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v prípade sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 ústavný súd vyslovil okrem iného aj porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   5   Er   269/2006 a sp. zn. 4 Er 296/2011, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 14   CoE   253/2012   a   sp.   zn.   17   CoE/179/2012,   zrušil   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn. 14 CoE 253/2012 z 13. augusta 2012 a sp. zn. 17 CoE 179/2012 z 15. augusta 2012, ktorými boli   potvrdené   uznesenia   okresného   súdu   o   zastavení   exekúcií   vedených   v   prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení krajského   súdu   v   súlade   s   §   52   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31 a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K dôvodu odmietnutia sťažností

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   13655/2012   a   sp.   zn. Rvp 13656/2012   a   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   13784/2012   a   sp.   zn. Rvp 13785/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých základných práv, priznať rovnakú výšku finančného zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 2. novembra 2012 vedených pod sp. zn. Rvp 13655/2012 a sp. zn. Rvp 13656/2012 navyše sťažovateľka žiada vysloviť aj porušenie ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 ústavnému súdu, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 5. novembra 2012, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod sp. zn. Rvp 13655/2012 a sp. zn. Rvp 13656/2012 konania začaté 2. novembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti   doručené   2.   novembra   2012   obsahujú   rozsiahlejšiu   argumentáciu,   ako   aj formuláciu   petitu   než   sťažnosti   doručené   ústavnému   súdu   5.   novembra   2012,   keďže sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 13784/2012 a sp. zn. Rvp 13785/2012 obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, resp.   postupom   krajského   súdu   a   obsahujú   návrh   na   zrušenie   totožných   rozhodnutí krajského   súdu,   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   úhrady   trov konania,   čoho   sa   sťažovateľka   domáhala   aj   v   sťažnostiach   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 13655/2012 a sp. zn. Rvp 13656/2012.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013