znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 79/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Z. H., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice - okolie   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   11 C 44/01,   za účasti   Okresného   súdu Košice - okolie, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Z. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice - okolie   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice - okolie p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 C 44/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Z. H. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000 Sk   (slovom šesťdesiattisíc slovenských   korún),   ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Košice - okolie   j e   p o v i n n ý   uhradiť   Z.   H.   trovy   konania v sume   6 732   Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún)   na účet   jej právnej zástupkyne JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 79/08 z 28. februára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Z. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 13. februára 2001 okresnému súdu žalobu o vypratanie pozemku.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie vo veci právoplatne skončené.

V   sťažnosti   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadala, aby ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal   jej   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. V 159/08 doručeným ústavnému súdu 5. augusta 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Vec   napadla   na   tunajší   súd   dňa   13. 2. 2001   a predmetom   sporu   je   vypratanie pozemku...   vo   veci   sa   pravidelne   koná   a ak   aj   by   bolo   posúdené,   že   v konaní   vznikli prieťahy, tieto boli spôsobné ustanovením súdnych znalcov z dôvodu posúdenia a určenia úlohy   súdnym   znalcom,   vzhľadom   na   technickú   zložitosť   oporného   múra   medzi nehnuteľnosťami účastníkov konania.“

K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko sťažovateľka v podaní doručenom ústavnému súdu 16. septembra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Čo   sa   týka   vyjadrenia   OS   Košice - okolie,   v   tomto   vyjadrení   sa   rovnako   len konštatujú jednotlivé úkony a s nimi spojené dátumy a čo sa týka uvedenia skutočnosti, že prieťahy vznikli z dôvodu nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania, nakoľko sa jedná o technicky zložitý problém, uvádzame, že je pravdou, že bez takéhoto znaleckého posudku sa nedá ukončiť tento súdny spor, avšak domnievame sa, že aj v tomto prípade neboli využité všetky možnosti na zabezpečenie rýchleho konania vo veci samej.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 44/01 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 13. februára 2001 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáhala vypratania pozemku,

- 29. mája 2001   zákonná   sudkyňa   oznámila   podpredsedovi   okresného   súdu,   že vzhľadom   na   to,   že   jej   manžel   bol   v minulosti   poverený   sťažovateľkou   vyriešiť   spor mimosúdnou cestou, mohli by byť pochybnosti o jej nezaujatosti,

- 5. júna 2001 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby posúdil a rozhodol otázku zaujatosti zákonnej sudkyne,

- krajský súd uznesením sp. zn. 12 Nc 40/01 z 18. júna 2001 doručeným okresnému súdu 20. júna 2001 rozhodol, že zákonná sudkyňa je vylúčená z konania a rozhodovania vo veci,

- okresný súd 26. júna 2001 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený 20. júla 2001,

- pojednávanie   (nariadené   26. marca 2002)   uskutočnené   23. mája 2002   bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia termínu ohliadky na mieste samom,

- okresný   súd   16. augusta 2002   nariadil   vykonanie   ohliadky   na   mieste   samom na 20. september 2002, na ktorej bol prítomný odporca a manžel sťažovateľky; po vykonaní ohliadky bol prijatý záver, že bude potrebné v konaní ustanoviť súdneho znalca,

- 6. augusta 2003   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   3. november   2003;   toto pojednávanie bolo prerušené „podľa § 110 O. s. p.“ z dôvodu neúčasti sťažovateľky, jej právneho zástupcu a odporcu, ktorí mali predvolanie riadne vykázané,

- 4. novembra 2003 bolo zákonnej sudkyni predložené podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené okresnému súdu 31. októbra 2003 (s nesprávne označeným číslom konania),   v ktorom   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní   3. novembra 2003   z dôvodu   kolízie   s pojednávaním   na   Okresnom   súde Humenné,   žiadala   o   určenie   náhradného   termínu   pojednávania   a   zároveň   oznámila,   že „nebola   oboznámená   s termínom   pojednávania,   tento   jej   oznámila   navrhovateľka 30. októbra 2003“,

- 12. novembra 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 3. novembra 2003, ktorým bolo konanie prerušené,

- 19. novembra 2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky, v ktorom   žiadala, „aby   jej   podanie   z 12. novembra 2003   súd   považoval   iba   za   žiadosť o pokračovanie   vo   vyššie   uvedenom   konaní   a nie   za   odvolanie   proti   uzneseniu   zo   dňa 3. 11. 2003“,

- 24. novembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. február 2004, ktoré sa neuskutočnilo, pretože prítomná bola iba právna zástupkyňa sťažovateľky; okresný súd pojednávanie odročil „na deň 31. 3. 2004 o 9:30 na mieste samom“,

- 20. apríla 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. jún 2004; uvedený termín pojednávania bol z dôvodu práceneschopnosti sudkyne „preročený“ na 21. september 2004,

- pojednávanie uskutočnené 21. septembra 2004 bolo odročené na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru pozemných stavieb – statiky,

- uznesením   z 21. septembra 2004   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie znalcom   z odboru   stavebníctva – statiky   a   určil   predložiť   znalecký   posudok „v lehote 60 dní   od   právoplatnosti   uznesenia   pod   následkami   poriadkových   opatrení   podľa   § 53 OSP“,

- ustanovený súdny znalec podaním doručeným okresnému súdu 1. októbra 2004 oznámil, že nie je oprávnený vypracovať požadovaný znalecký posudok, pretože nie je znalcom   z odvetvia   statiky,   a že   podľa   jeho   názoru   vo   veci   by   mal   byť   vypracovaný znalecký posudok znalcom z odvetvia statiky stavebných konštrukcií,

- 8. októbra 2004   sťažovateľka   zaplatila   zálohu   5 000 Sk   na   vypracovanie požadovaného znaleckého posudku,

- okresný súd uznesením z 9. marca 2005 zrušil ustanovenie pôvodného súdneho znalca   a ustanovil   nového súdneho znalca, ktorému   ponechal pôvodnú   60-dňovú   lehotu na vypracovanie znaleckého posudku pod následkami poriadkových opatrení podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),

- 2. júna 2005 súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok č. 14/2005 spolu s vyúčtovaním za jeho vypracovanie,

- okresný súd uznesením z 1. augusta 2005 priznal súdnemu znalcovi odmenu, ako aj náhradu   hotových   výdavkov   a náhradu   za   stratu   času   v súvislosti   s   predloženým znaleckým posudkom,

- okresný   súd   1. augusta   2005   dal   pokyn   na   doručenie   znaleckého   posudku účastníkom   konania   s tým,   aby   sa   k nemu   v lehote   15   dní   písomne   vyjadrili   a v lehote 20 dní označili dôkazy, ktoré treba vykonať,

- 21. augusta 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. október 2005,

- 14. októbra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateľky,   v ktorom   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 17. október   2005   z dôvodu   kolízie   s pojednávaním   nariadeným   na   Okresnom   súde Spišská Nová Ves,

- na pojednávanie uskutočnené 17. októbra 2005 sa nedostavila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa napriek tomu, že predvolanie bolo riadne vykázané (právna zástupkyňa prevzala zásielku 5. augusta 2005); okresný súd pojednávanie odročil na 14. február 2006 s tým,   že „opätovne   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   a predvedenia   bude   predvolaná právna   zástupkyňa   žalobkyne (sťažovateľky,   pozn.) so   žiadosťou   o zabezpečenie   účasti navrhovateľky“ a ďalej bude predvolaný súdny znalec,

- pojednávanie   nariadené   na   14.   február   2006   okresný   súd   odročil   na   neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudkyne,

- 15.   marca   2006   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   4.   september   2006, na ktorom bol vypočutý ustanovený súdny znalec; okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito s tým, že na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky bude vo veci nariadené ďalšie znalecké dokazovanie,

- podaniami doručenými okresnému súdu 24. januára 2007 a 12. marca 2007 sa sťažovateľka domáhala doručenia uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v zmysle záverov z pojednávania uskutočneného 4. septembra 2006,

- okresný súd uznesením zo 7. mája 2007 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva – projektovanie nehnuteľností; na predloženie znaleckého posudku určil lehotu 60 dní od doručenia spisového materiálu,

- záznamom z kontroly spisu vykonanej 15. mája 2007 podpredsedníčka okresného súdu upozornila zákonnú sudkyňu na prieťahy v období od 4. septembra 2006 do 7. mája 2007 s tým, „aby sa ďalej vo veci konalo bez prieťahu“,

- 17. mája 2007   sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu   žiadosť   o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že je nezamestnaná a od 3. novembra 2006 je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,

- 3. júla 2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   v lehote   10   dní   predložila požadované doklady v súvislosti s podanou žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 3. augusta 2007   sťažovateľka   zaplatila   zálohu   6 000 Sk   na   vypracovanie požadovaného znaleckého posudku,

- okresný   súd   uznesením   z 22. augusta 2007   nepriznal   sťažovateľke   oslobodenie od súdnych poplatkov,

- spis   bol   2. októbra 2007   zaslaný   ustanovenému   súdnemu   znalcovi,   ktorý   ho 15. októbra 2007 vrátil s odôvodnením: „vzhľadom na to, že v súčasnosti som trvale mimo Košíc, nemôžem v predmetnej veci spracovať znalecký posudok, a preto spis vraciam OS Košice - okolie“,

- okresný súd uznesením zo 17. októbra 2007 ustanovil vo veci ďalšieho súdneho znalca z odboru stavebníctva – projektovanie stavieb,

- sťažovateľka   podaním   doručeným   okresnému   súdu   24. januára 2008   žiadala informáciu, „či znalec požiadal o predĺženie lehoty, resp. v akej lehote môžeme očakávať znalecký posudok“,

- okresný   súd   prípisom   z 11. februára 2008   zaslal   predmetný   spis   ustanovenému súdnemu znalcovi, ktorý podaním doručeným okresnému súdu 27. februára 2008 požiadal o súhlas s prizvaním konzultanta na riešenie parciálnych problémov statiky; okresný súd so žiadosťou znalca súhlasil,

- súdny znalec 7. mája 2008 doručil okresnému súdu znalecký posudok č. 5/2008 spolu s vyúčtovaním,

- okresný   súd   uznesením   zo   7. mája 2008   priznal   znalcovi   odmenu   a náhrady hotových výdavkov a strateného času za predložený znalecký posudok,

- 9. mája 2008 okresný súd zaslal účastníkom konania znalecký posudok s tým, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 20 dní, a zároveň nariadil pojednávanie na 10. jún 2008,

- pojednávanie   uskutočnené   10. júna 2008   okresný   súd   odročil   na   12. september 2008   s tým,   že   zaviazal   sťažovateľku,   aby   v lehote   30   dní   od   pojednávania   doručila v písomnej forme „presné znenie žalobného petitu tak, aby ho bolo možné žalovanému v dostatočnom časovom predstihu aj fyzicky doručiť“,

- podaním doručeným okresnému súdu 10. júla 2008 sťažovateľka predložila návrh na pripustenie zmeny žaloby „v zmysle novej formulácie“ jej petitu.

Ústavný   súd   na okresnom   súde   zistil,   že   12.   septembra   2008   sa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. november 2008. Okresný súd na pojednávaní rozhodol   uznesením   o zmene   v osobe   žalovaného,   ktoré   sa   v súčasnosti   doručuje účastníkom konania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vyplýva   z § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu   základného práva podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy   ústavný súd   v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania prebiehajúceho na okresnom súde je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky   o vypratanie   pozemku,   ktorá   bola   v priebehu   konania   najmä   na   základe predložených znaleckých posudkov zmenená tak, že sťažovateľka sa napokon po vyslovení súhlasu   okresného   súdu   domáha   vybudovania   opornej   steny   na   pôvodnej   hranici so susedným pozemkom.

Z právneho   hľadiska   nejde   o zložitú   vec,   avšak   vzhľadom   na   nutnosť   posúdenia podmienok technickej realizácie oporného múra na hranici pozemkov účastníkov konania, ktorá vyvolala potrebu vypracovania znaleckých posudkov pred samotným rozhodnutím, treba priznať prerokúvanej veci určitú mieru skutkovej zložitosti. Týmto konštatovaním však podľa názoru ústavného súdu nie je možné ospravedlniť obdobia nečinnosti okresného súdu vyhodnotené na inom miesto tohto nálezu.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania.Hoci   okresný súd v prípade dvoch   pojednávaní (3. novembra 2003 a 17. októbra 2005)   z dôvodu   neospravedlnenej   neúčasti   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   v prvom prípade konanie prerušil a v druhom konanie odročil, z predloženého spisu okresného súdu vyplýva,   že   v oboch   prípadoch   zákonná   sudkyňa   nemala   na   pojednávaní   k dispozícii písomné ospravedlnenia neúčasti právnej zástupkyne na pojednávaniach, aj keď tieto boli okresnému   súdu   doručené   ešte   pred   uskutočnením   pojednávaní   (v   prvom   prípade   bolo na ospravedlnení uvedené nesprávne číslo konania).

Ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s prieťahmi v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/01, pričom vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.

V doterajšom   priebehu   konania   ústavný   súd   zistil   viaceré   obdobia   nečinnosti okresného súdu v trvaní niekoľkých mesiacov. Išlo o tieto obdobia:

- od 20. júla 2001 (bol zaplatený súdny poplatok) do 26. marca 2002 (okresný súd nariadil termín pojednávania),

- od 20. septembra 2002 (uskutočnila sa ohliadka na mieste samom) do 6. augusta 2003 (okresný súd nariadil termín pojednávania),

- od 1. októbra 2004 (oznámenie súdneho znalca, že nie je oprávnený vypracovať znalecký posudok) do 9. marca 2005 (ustanovenie nového súdneho znalca),

- od 4. septembra 2006 (pojednávanie bolo odročené za účelom ustanovenia súdneho znalca) do 7. mája 2007 (okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca).   Na   nečinnosť   v   konaní   v tomto   období   zákonnú   sudkyňu   písomne   upozornila aj podpredsedníčka okresného súdu.

Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   v doterajšom   priebehu   napadnutého konania predstavuje takmer tri roky.

Ústavný súd však na základe oboznámenia sa so súvisiacim súdnym spisom zistil, že napadnuté   konanie   je   poznačené   predovšetkým   nesústredenosťou   a neefektívnosťou postupu okresného súdu v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Uvedené konštatovanie vyplýva najmä z toho, že okresný súd už 20. septembra 2002 po uskutočnenej ohliadke na mieste samom vyslovil, že „bude potrebné ustanoviť znalca“, ale k samotnej realizácii tohto kroku pristúpil 21. septembra 2004, teda až po dvoch rokoch.

V ďalšom priebehu konania okresný súd ustanovil znalca uznesením zo 17. októbra 2007, avšak až po doručení žiadosti sťažovateľky z 24. januára 2008 smerujúcej k zisteniu, či   znalec požiadal o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku, okresný súd 11. februára 2008 zaslal znalcovi súdny spis za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Uvedené   svedčí   o tom,   že   okresný   súd   pri   znaleckom   dokazovaní   nepostupoval dostatočne sústredene a efektívne a nevyužil poriadkové opatrenia v zmysle § 53 OSP.

Na tieto skutočnosti poukázala aj sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že: „Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP), aj vo vzťahu k súdnemu   znalcovi.   Všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť aj za zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku.“ (napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 44/01 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000   Sk   z dôvodov,   ktoré   uviedla   v   sťažnosti.   Okrem   iného   poukázala   na   to, „že v súčasnosti už uplynulo skoro 7 rokov od podania jej žaloby na súd, pričom do dnešného dňa vo veci nebolo rozhodnuté a reálny stav na pozemku je naďalej zhoršujúci sa, brániaci riadnemu a nerušenému výkonu vlastníckeho práva“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 11 C 44/01 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 60 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   v konaní   vednom   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. Ľ. V. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk. Úhradu priznal za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a spísanie   sťažnosti   a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) v sume   3 176 Sk   (za   jeden   úkon   právnej   služby)   a 2 x 190 Sk   režijný   paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 6 732 Sk.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008