znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 79/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť G. H., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 320/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. H.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára 2004 doručená sťažnosť G. H., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej tvrdí, že postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Rob 320/99 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Ústavný súd požiadal Okresný súd Košice I o oznámenie účastníkov konania vo veci sp. zn. 1 Rob 320/99. Z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice I vyplýva, že vo veci sp. zn. 1 Rob 320/99 sú účastníkmi konania Technia, spol. s r. o., N. Z. ako žalobca a MTH Renova, spol. s r. o., K. ako žalovaná.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   sťažnosť   zjavne   neopodstatnená   aj v takom prípade, ak je podaná proti orgánu verejnej moci, ktorý v danom prípade vo veci sťažovateľa   nekoná,   prípadne   ani   nekonal,   a preto   medzi   jeho   postupom   a namietaným porušením základného práva nie je žiadna príčinná súvislosť.

Sťažovateľka tvrdí, že porušovateľom jej základného práva je okresný súd. Ústavný súd   pred   predbežným   prerokovaním   jej   sťažnosti   však   zistil,   že   označený   okresný   súd nemôže byť porušovateľom týchto práv sťažovateľky, lebo vo veci sťažovateľky, ktorá je uvedená v sťažnosti (v úvodnej časti, v odôvodnení aj v návrhu na rozhodnutie vo veci samej), okresný súd nekoná.

Preto ústavný súd už po predbežnom prerokovaní sťažnosti ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.