znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 78/2013-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   februára   2013 predbežne prerokoval sťažnosť O. S., Š., zastúpeného advokátom Mgr. M. C., T., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1, 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie neoznačeným postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   postupom   Okresnej   prokuratúry Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 815/11 a jej príkazom na vydanie počítačových údajov   z   22.   marca   2012,   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Trnave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 KPt 597/11 a jej prípismi z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012, ako aj postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 a jeho príkazom na domovú prehliadku z 13. novembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2012   doručená   sťažnosť   O.   S.,   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom Mgr. M. C., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1, 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   bližšie   neoznačeným postupom   Ministerstva vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   vnútra“),   postupom   Okresnej prokuratúry   Galanta   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Pv 815/11   a jej príkazom   na   vydanie   počítačových   údajov   z 22.   marca   2012   (ďalej aj „príkaz   na vydanie   počítačových   údajov“),   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 KPt 597/11 a jej prípismi z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012, ako aj postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   OS-GA-V-42-1/2011   a   jeho   príkazom na domovú prehliadku z 13. novembra 2011 (ďalej aj „príkaz na domovú prehliadku“). Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 3. septembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. novembra 2011 bola u sťažovateľa na adrese   jeho   trvalého   bydliska   vykonaná   domová   prehliadka   na   základe   príkazu na domovú prehliadku okresného súdu sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011 z 13. novembra 2011. V zmysle označeného príkazu výkonom domovej prehliadky mali byť zaistené veci dôležité pre   trestné   konanie,   a   to   videá,   obrazové   materiály   s   tematikou   detskej   pornografie, počítače, notebooky, pamäťové médiá, externé harddisky, USB kľúče, CD a DVD nosiče, routery a ďalšie podobné veci s uvedenou tematikou.

V rámci domovej prehliadky boli sťažovateľovi zaistené viaceré veci – notebooky, CD a DVD médiá a ďalšie.

Sťažovateľ považuje vykonanie domovej prehliadky 21. novembra 2011 z viacerých dôvodov za nezákonné, keďže

a)   príkaz   na   domovú   prehliadku   bol   podľa   jeho   tvrdenia   neurčitý   a neobsahoval všetky potrebné zákonné náležitosti,

b) počas vykonávania domovej   prehliadky   neboli dodržané príslušné ustanovenia Trestného poriadku o spôsobe vykonania domovej prehliadky,

c) v predmetnej   veci   nemal   byť   podľa   jeho   názoru   vydaný   príkaz   na   domovú prehliadku,   ale   príkaz   na   vydanie   počítačových   údajov,   keďže   išlo „práve   a   len o počítačové   údaje,   ktoré   mali   byť   za   účelom   objasnenia   prípadnej   trestnej   činnosti zaistené, čo jednoznačne vyplýva z dôkazov, ktoré boli súčasťou podnetu na začatie TS“.

V nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľ   poukazuje   na   skutočnosť,   že   okresná prokuratúra napokon aj vydala príkaz na vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1 písm.   b)   a   písm.   e)   Trestného   poriadku   sp.   zn.   1   Pv   815/11   z   22.   marca   2012,   teda až 4 mesiace   po   vykonaní   domovej   prehliadky.   Takýto   postup   považuje   sťažovateľ za neprípustný a nezákonný. Navyše, príkaz na vydanie počítačových údajov bol podľa názoru sťažovateľa vydaný nepríslušnej osobe – poverenej vyšetrovateľke Mgr. R. P.

Sťažovateľ sa domáhal odstránenia dôsledkov ním namietaného postupu okresnej prokuratúry   prostredníctvom   podnetu,   opakovaného   podnetu   a   ďalšieho   opakovaného podnetu   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Na podnet sťažovateľa reagovala okresná prokuratúra prípisom sp. zn. 1 Pv 815/11 z 22.   marca   2012,   ktorý   považuje   sťažovateľ   za   absolútne   nepreskúmateľný   a neurčitý, „nakoľko   použité   slovné   formulácie   na   seba   nijako   logicky   nenadväzujú“.   Opakovaný podnet sťažovateľa vybavila krajská prokuratúra prípisom sp. zn. 3 KPt 597/11 z 25. mája 2012 tak, že ho vyhodnotila ako neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že „Okresná prokuratúra Galanta a Krajská prokuratúra Trnava svojim postupom spočívajúcim v (ne)vybavení jeho podnetov, závažným spôsobom zasiahla do   ústavou   zaručených   práv   a   slobôd   sťažovateľa.   O   podnetoch   sťažovateľa   nebolo rozhodnuté zákonným spôsobom.“.

Na   ďalší   opakovaný   podnet   reagovala   krajská   prokuratúra   prípisom   sp.   zn. 3 KPt 597/11   zo   7.   augusta   2012,   v ktorom   oznámila   sťažovateľovi,   že   jeho   ďalší opakovaný   podnet   z 8. júla   2012   nebude   v   zmysle   §   34   ods.   2   zákona   o   prokuratúre vybavovaný,   keďže   neobsahuje   nové   skutočnosti.   Sťažovateľ   s týmto   záverom   krajskej prokuratúry   nesúhlasí   a tvrdí,   že   jeho ďalší   opakovaný podnet   z   8.   júla   2012   obsahuje viacero nových skutočností, z ktorých v sťažnosti poukazuje konkrétne na novú skutočnosť, že došlo ku skopírovaniu celého obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek, ktoré s predmetnou trestnou vecou nesúvisia.

K   porušeniu   v sťažnosti   označených   práv   postupom   policajného   orgánu   došlo postupom „spočívajúcim   v   nezákonnom   vykonaní   domovej   prehliadky   a   v   následnej nečinnosti   poverenej   vyšetrovateľky   PZ   a   nezákonnom   zadržiavaní   jeho   (ako   aj   tretích osôb) vecí, ktoré trvá do dnešného dňa bez akéhokoľvek zákonného podkladu“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné práva O. S... zaručené čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 22 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   8   ods.   1   a   ods.   2   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd, postupom   Ministerstva   vnútra   SR,   postupom   Okresnej   prokuratúry   Galanta,   postupom Krajskej prokuratúry Trnava a postupom Okresného súdu Galanta, porušené boli.

2. Zrušuje sa príkaz Okresného súdu Galanta na domovú prehliadku zo dňa 13. 11. 2011 sp. zn. OS-GA-V-42-1/2011.

3. Zrušuje sa príkaz Okresnej prokuratúry Galanta na vydanie počítačových údajov zo dňa 22. 03. 2012 sp. zn. 1 Pv 815/11-16.

4. Ministerstvu vnútra SR – Policajnému zboru SR, Okresnej prokuratúre Galanta, Krajskej prokuratúre Trnava a Okresnému súdu Galanta sa prikazuje, aby bol obnovený stav pred porušením základných práv a slobôd sťažovateľa.

5. O. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,- €.

6.   Ministerstvo   vnútra   SR,   Okresná   prokuratúra   Galanta,   Okresný   súd   Galanta sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť O. S. náhradu trov konania v sume 269,58 € k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. M. C., Advokátska kancelária T.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu   subjektu,   ktorého   označil   za   porušovateľa   svojich   práv.   Platí   to   predovšetkým v situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). To zvlášť platí, ak je sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Z petitu vyplýva, že za porušovateľov v ňom označených základných práv podľa ústavy   a   práv   podľa   dohovoru   sťažovateľ   označuje   ministerstvo   vnútra,   okresnú prokuratúru, krajskú prokuratúru a okresný súd.

1. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru postupom ministerstva vnútra

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že k porušeniu v sťažnosti označených základných práv   podľa   ústavy   a práv   podľa   dohovoru   došlo   postupom   ministerstva   vnútra „spočívajúcim   v   nezákonnom   vykonaní   domovej   prehliadky   a   v   následnej   nečinnosti poverenej vyšetrovateľky PZ a nezákonnom zadržiavaní jeho (ako aj tretích osôb) vecí, ktoré trvá do dnešného dňa bez akéhokoľvek zákonného podkladu“.

Predmetná   domová   prehliadka   bola   nariadená   a   vykonaná   v   rámci   vyšetrovania v trestnej   veci   vedenej   Úradom   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odborom   B., oddelením   vyšetrovania   pod   sp.   zn.   ČVS:   SKIS-542/OISZ-V-2011.   Domová   prehliadka bola   vykonaná   na   základe   príkazu   okresného   súdu   na   domovú   prehliadku   vydaného okresným   súdom   sp.   zn. OS-GA-V-42-1/2011 z 13.   novembra   2011.   Z   príloh   sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nemá v označenej trestnej veci postavenie obvineného ani nie je inou stranou trestného konania, pričom v rámci nej nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej konkrétnej   osobe.   Dozor   nad   označenou   trestnou   vecou   vykonáva   okresná   prokuratúra pod sp. zn. 1 Pv 815/11.

Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v požadovanom petite svojej sťažnosti výslovne označil za porušovateľa svojich základných práv podľa ústavy a práv   podľa   dohovoru   ministerstvo   vnútra,   navyše   bez   toho,   aby   namietaný   postup ministerstva   vnútra   bližšie   označil   (v   petite   absentuje   akákoľvek   spisová   značka, príp. iná identifikácia namietaného postupu).

Ministerstvo   vnútra ako ústredný orgán štátnej správy v predmetnej trestnej veci nijakým spôsobom nekoná ani nerozhoduje. Napokon, ani z príloh sťažnosti nevyplýva, že by v predmetnej trestnej veci bolo ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy činné.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   konštatoval,   že   medzi   sťažovateľom označenými   základnými   právami   podľa   ústavy   a právami   podľa   dohovoru   a   postupom ministerstva vnútra neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   uviesť,   že   v   prípade, ak by aj   sťažovateľ   správne   označil   v petite   sťažnosti   ako   porušovateľa   svojich   práv príslušný orgán Policajného zboru, ktorý domovú prehliadku vykonal, bol by ústavný súd nútený túto časť sťažnosti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti s poukazom na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

2. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy   a   práv   podľa   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   OS-GA-V-42-1/2011   a   jeho   príkazom   na   domovú   prehliadku z 13. novembra 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona   o   ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   sťažovateľovi   bol   doručený   príkaz na domovú   prehliadku   21.   novembra   2011.   Z tohto   zistenia   vyplýva,   že   zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti smerujúcej proti namietanému postupu okresného súdu a proti jeho príkazu na domovú prehliadku sťažovateľovi uplynula 21. januára 2012, pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 5. septembra 2012.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

3. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 815/11 a jej príkazom na vydanie počítačových údajov z 22. marca 2012

V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné poukázať na ustanovenia   §   31   a nasl.   zákona   o prokuratúre,   ktoré   upravujú   spôsob   vybavovania podnetov príslušnými orgánmi prokuratúry.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor   zistí,   že podnet   je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc   z obsahu   uvedených   ustanovení   zákona   o prokuratúre   ústavný   súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje podnet, opakovaný podnet, ako aj ďalší opakovaný   podnet   podľa   zákona   o prokuratúre   za   právne   prostriedky,   ktoré   zákon sťažovateľom   na   ochranu   ich   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje, a to aj vo vzťahu   k tým   právam, ktorých   porušenie   sťažovateľ namieta   touto   sťažnosťou (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).

Z petitu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   ním označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru aj postupom okresnej prokuratúry v bližšie neoznačenom konaní, pričom sa zároveň domáha aj zrušenia príkazu okresnej prokuratúry na vydanie počítačových údajov sp. zn. 1 Pv 815/11 z 22. marca 2012.

Z textu sťažnosti na s. 10 možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta tiež postup okresnej prokuratúry   spočívajúci   v   podaní   návrhu   na   vykonanie   domovej   prehliadky,   ako   aj   jej následnú nečinnosť spočívajúcu v nevybavení podnetu sťažovateľa a napokon aj jej príkaz na vydanie počítačových údajov.

Sťažovateľove námietky proti postupu okresnej prokuratúry spočívajúcemu v podaní návrhu na vykonanie domovej prehliadky považuje ústavný súd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej   veci   za   zjavne   neodôvodnené.   Samotným   podaním   návrhu   na   vykonanie domovej prehliadky okresnou prokuratúrou totiž ešte nemohlo dôjsť k zásahu do ústavou a dohovorom garantovaných práv sťažovateľa, keďže reálne by k takémuto zásahu mohlo dôjsť až na základe príkazu okresného súdu, ktorý návrhu okresnej prokuratúry vyhovel a domovú prehliadku nariadil.

Námietku   nečinnosti   okresnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   podnetu   sťažovateľa ústavný súd považuje taktiež za nedôvodnú, keďže jeho podnet (označený ako sťažnosť na postup orgánov činných v trestnom konaní, pozn.) z 29. februára 2012 bol okresnou prokuratúrou   vybavený   prípisom   22. marca   2012,   t.   j.   v lehote   zodpovedajúcej   zákonu (pozri   §   33   ods.   1   zákona   o prokuratúre).   Z uvedeného   dôvodu   je   námietka   nečinnosti okresnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   podnetu   sťažovateľa   zjavne neodôvodnená.   Pokiaľ sťažovateľ   namietal   nedôsledné   vybavenie   svojho   podnetu,   mal   možnosť   namietať opakovaným   podnetom   postup   prokurátora   okresnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   svojho podnetu (čo aj urobil), ktorý bola povinná vybaviť krajská prokuratúra, čo zakladá dôvod na odmietnutie   tejto   časti   jeho   argumentácie   ako   neprípustnej   (§   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde).

Pokiaľ   ide   o   príkaz   na   vydanie   počítačových   údajov,   ústavný   súd   poukazuje na skutočnosť, že o existencii tohto príkazu sa sťažovateľ po prvýkrát dozvedel z prípisu okresnej prokuratúry z 22. marca 2012, ktorým táto vybavila jeho podnet z 29. februára 2012.   Príkaz   prokurátora   okresnej   prokuratúry   podľa   §   90   ods.   1   písm.   b)   a písm.   e) Trestného   poriadku   z   22.   marca   2012   bol   doručovaný   osobne   30.   marca   2012 vyšetrovateľovi, v držbe ktorého sa počítačové údaje nachádzali. Keďže zariadenia zaistené od sťažovateľa pri domovej prehliadke 21. novembra 2011, na ktoré sa príkaz podľa § 90 a nasl.   Trestného   poriadku   vzťahoval,   boli   22.   marca   2012   v   držbe   vyšetrovateľa, sťažovateľovi tento príkaz doručovaný nebol, a to s poukazom na ustanovenie § 90 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe   alebo   pod   jej   kontrolou   sa   nachádzajú   také   údaje,   alebo   poskytovateľovi   takých služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.

Pokiaľ   sťažovateľ   nesúhlasil   s   postupom   okresnej   prokuratúry   spočívajúcim vo vydaní príkazu z 22. marca 2012 na vydanie počítačových údajov, mohol tento postup namietať   prostredníctvom   podnetu,   resp.   opakovaného   podnetu   v   zmysle   príslušných ustanovení   zákona   o   prokuratúre,   na   vybavenie   ktorých   bola   príslušná   nadriadená prokuratúra   (čo   sťažovateľ   aj   urobil);   aj   v tejto   časti   je   sťažnosť   na   postup   okresnej prokuratúry   vzhľadom   na   možnosť   sťažovateľa   podať   opakovaný   podnet   podľa   názoru ústavného súdu neprípustná.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   časti   smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

4. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy   a   práv   podľa   dohovoru   postupom   krajskej   prokuratúry   v   konaní   sp. zn. 3 KPt 597/11 a jej prípismi z 25. mája 2012 a zo 7. augusta 2012

Z odôvodnenia sťažnosti (s. 10) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti označených   základných   práv   podľa   ústavy   a práv   podľa   dohovoru   postupom   krajskej prokuratúry „spočívajúcim v nevybavení podnetu podľa § 34 ods. 1 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre“.

Sťažovateľ   v   opakovanom   podnete   z   10.   apríla   2012   k   príkazu   na   vydanie počítačových údajov uviedol, že „Následné dodatočné vydanie príkazov nemôže zhojiť ich nedostatok, keďže neboli vydané v čase vykonania domovej prehliadky a zaistenia vecí.“.

V prípise krajskej prokuratúry sp. zn. 3 KPt 597/11 z 25. mája 2012 sa vo vzťahu k námietkam   sťažovateľa   smerujúcim   k   príkazu   na   vydanie   počítačových   údajov z 22. marca 2012 uvádza:

„Prokurátor prvostupňovej prokuratúry... vykonal osobne dňa 22. 03. 2012 príkaz podľa § 90 odsek 1 písmeno b/ a písmeno e/ Trestného poriadku na vydanie počítačových údajov zo zariadení, ktoré boli pri domovej prehliadke zaistené. Umožnenie vyhotovenia a ponechania si kópií týchto údajov sú dôležité pre účely zmieneného a t. č. prebiehajúceho trestného   konania.   Následne   bol   týmto   prokurátorom   uvedeného   dňa   podaný   i   návrh na vydanie   príkazu   na   zistenie   obsahových   údajov   alebo   prevádzkových   údajov prenášaných   prostredníctvom   počítačového   systému   z   osobných   údajov,   počítačov   a   zo všetkých druhov záznamových zariadení a nosičov elektronických informácií a to v súlade s ustanovením § 116 odsek 4 Trestného poriadku. Následne sudca pre prípravné konanie Okresného   súdu   v Trnave   dňa   03.   04.   2012   na   základe   podaného   návrhu   Okresnej prokuratúry Galanta vydal príkaz podľa § 116 odsek 2 Trestného poriadku s tým, že z doposiaľ   zabezpečeného   spisového   materiálu   vyplynulo,   že   na   odhalenie   a   usvedčenie páchateľa závažnej trestnej činnosti, t. j. na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie   je   potrebné   zistiť   obsahové   údaje   alebo   prevádzkové   údaje   prenášané prostredníctvom počítačového systému.

V   súčasnej   dobe   na   základe   rozhodnutia   vyšetrovateľa   PPZ   o   pribratí   znalca v zmysle   §   142   odsek   1   Trestného   poriadku   z   odboru   elektroniky,   výpočtovej   techniky a počítačových programov prebieha v tomto smere nevyhnutné znalecké dokazovanie. Podľa súčasného vyjadrenia znalca Ing. J. M. má byť znalecký posudok vypracovaný v   mesiaci   máj   2012.   Následne   po   zistení   výsledku   znaleckého   dokazovania   bude bezodkladne   vydané   uznesenie   o   vrátení   veci   podľa   §   97   odsek   1   Trestného   poriadku, resp. veci budú vrátené.“

Na   základe   citovaného   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   krajská   prokuratúra sa opakovaným podnetom zákonom   ustanoveným spôsobom   riadne zaoberala a vybavila ho postupom zodpovedajúcim zákonu. Ak mal sťažovateľ výhrady voči spôsobu vybavenia svojho opakovaného podnetu, mohol sa domáhať ochrany svojich práv ďalším opakovaným podnetom (čo aj urobil).

V prípise krajskej prokuratúry sp. zn. 3 KPt 597/11 zo 7. augusta 2012 sa uvádza, že ďalší   opakovaný   podnet   z   8.   júla   2012   nebude   krajskou   prokuratúrou   s   poukazom na ustanovenie   §   34   ods.   2   zákona   o   prokuratúre   vybavovaný,   keďže   neobsahuje nové skutočnosti.

Sťažovateľ tvrdí, že vo svojom ďalšom opakovanom podnete z 8. júla 2012 poukázal „predovšetkým na tú novú skutočnosť, že podľa jeho názoru došlo k skopírovaniu celého obsahu zaistených počítačov vrátane súborov a zložiek, ktoré s uvedenou trestnou vecou žiadnym   spôsobom   nesúvisia.   Uvedený   postup   nemožno   považovať   za   ústavný,   nakoľko uvedeným   postupom   bolo   neprimeraným   spôsobom   zasiahnuté   do   práva   na   súkromie sťažovateľa. Uvedené okolnosti sťažovateľ namietal v ďalšom opakovanom podnete, pričom ako dôkaz priložil aj výpis z denníka udalostí na zaistených počítačoch.“, pričom vzhľadom na túto skutočnosť bolo podľa jeho tvrdenia povinnosťou krajskej prokuratúry zaoberať sa jeho ďalším opakovaným podnetom a tento meritórne vybaviť.

Sťažovateľom   označenú   „novú   okolnosť“   spočívajúcu   v   jeho   tvrdení,   že   došlo ku skopírovaniu   celého   obsahu   zaistených   počítačov   vrátane   súborov   a   zložiek,   ktoré s uvedenou   trestnou   vecou   nesúvisia,   krajská   prokuratúra   vo   svojom   prípise   sp.   zn. 3 KPt 597/11   zo   7.   augusta   2012   nevyhodnotila   ako   „novú   skutočnosť“,   keďže   podľa jej záveru nesmeruje k zákonnosti príkazu na vydanie počítačových   údajov z 22. marca 2012   podľa   §   90   Trestného   poriadku   (zrušenia   tohto   príkazu   sa   sťažovateľ   domáha aj v petite   sťažnosti   posudzovanej   ústavným   súdom,   pozn.),   a preto   mu   s   poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre oznámila, že jeho ďalší opakovaný podnet nebude vybavovaný, keďže neobsahuje nové skutočnosti. Tento záver krajskej prokuratúry ústavný   súd   v konkrétnych   okolnostiach   posudzovaného   prípadu   považuje   z ústavného hľadiska za akceptovateľný.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že z právneho záveru krajskej prokuratúry vyjadreného v prípise zo 7. augusta 2012 zároveň vyplýva, že sťažovateľ môže svoje námietky proti skopírovaniu celého obsahu zistených počítačov, ku ktorému malo dôjsť   v predmetnej   trestnej   veci,   uplatňovať   samostatným   podnetom   (a   následne príp. aj opakovaným   podnetom   a   ďalším   opakovaným   podnetom)   podľa   príslušných ustanovení zákona o prokuratúre, t. j. v tejto časti je sťažnosť predčasne podaná, keďže v tomto štádiu konania má sťažovateľ ešte k dispozícii právne prostriedky nápravy podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že časť sťažnosti   sťažovateľa   smerujúca   proti   krajskej   prokuratúre   je   vzhľadom   na   jeho argumentáciu   vo   vzťahu   k prípisu   z   25.   mája   2012   neprípustná   a   vo   vzťahu   k prípisu zo 7. augusta   2012   tak   neprípustná,   ako   aj   zjavne   neopodstatnená,   a preto   ju   z týchto dôvodov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   bolo   bez   právneho   dôvodu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013