znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 78/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E.   K., B., zastúpenej advokátkou   JUDr. V. D., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 92/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   E.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. V.   D.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 92/04.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   sťažnosti   uviedla: „dňa   17. 10. 2002   som v zast. mojej   klientky   upresnila   časť   jej   návrhu   z   31. 5. 1995,   podaného   takmer pred 12 rokmi,   vedenom   na   OS   Ba I   pôv.   pod   sp.   zn.   19 Nc 43/95...   Táto   časť   bola uznesením už pod č. k. 19 Ct 15/03 zo dňa 20. 8. 2003 vylúčená na samostatné konanie... a pod   č.   k.   19 C 22/04   dňa   24. 3. 2004   odstúpená   na   ďalšie   konanie   vecne   a miestne príslušnému OS Ba III..., kde bola zaregistrovaná pod č. k. 20 C 92/04.

Ešte podaním zo dňa 6. 7. 2004 som súd upozornila na skutočnosť, že ide o návrh pôv. ešte z roku 1995..., súd je však vo veci úplne nečinný a dodnes nezaslal kópiu návrhu ani len na vyjadrenie odporcovi. Dňa 14. 2. 2007 som sa preto obrátila so sťažnosťou na prieťahy   v konaní   na   predsedu   OS   Ba   III...,   a pretože   nečinnosťou   súdu   došlo aj k porušeniu základného práva mojej klientky na spravodlivé súdne konanie a konanie bez zbytočných prieťahov, obraciam sa súčasne aj na ústavný súd.“

Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti rozhodol takto:„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 92/04 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať bez ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000 Sk...

4. Okresný súd   Bratislava III   je povinný   uhradiť   Ing.   E.   K.   trovy   tohto   konania na účet advokátky...“

Sťažovateľka k sťažnosti pripojila sťažnosť na prieťahy v konaní podanú predsedovi okresného súdu 14. februára 2007.

Na základe výzvy ústavného súdu okresný súd doručil kópiu odpovede na sťažnosť na prieťahy   z   19.   marca   2007   adresovanú   sťažovateľke,   v   ktorej   kvalifikuje   sťažnosť ako dôvodnú a uvádza „... Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne bude vo veci vytýčený termín pojednávania v mesiaci jún - júl 2007. Vzhľadom na zistené prieťahy v konaní, vec budem osobitne sledovať“.

Ústavný súd z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 20 C 92/04 zistil nasledovné: Dňa 31. mája 1995 sťažovateľka podala žalobu Okresnému súdu Bratislava I proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 19 Nc 43/95. Podaním zo 17. októbra 2002 sťažovateľka žalobu rozšírila aj na žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „SR - MS SR“). Na pojednávaní 4. júna 2003 sťažovateľka oznámila, že trvá na žalobnom   návrhu   zo   17. októbra 2002   smerujúcom   voči   SR   -   MS   SR   a vo   zvyšnej časti zobrala   svoju   žalobu   z   31. mája 1995   späť.   Okresný   súd   Bratislava   I   uznesením zo 4. júna 2003 pripustil vstup do konania SR - MS SR ako ďalšieho účastníka na strane žalovaného.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 20. augusta 2003, ktoré sa stalo právoplatným 19. februára 2004,   rozhodol   o   vylúčení   veci   v   časti   smerujúcej   voči   SR - MS   SR na samostatné   konanie.   Konanie   o vylúčenej   časti   žaloby   bolo   ďalej   vedené   Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19 C 22/04. Následne Okresný súd Bratislava I postúpil vec miestne príslušnému okresnému súdu, ktorému bol spis doručený 7. mája 2004 a je ním vedený pod sp. zn. 20 C 92/04.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 17. marca 2004 konanie o zostávajúcej časti žaloby   sťažovateľky   z   31. mája 1995   v   súlade   s   čiastočným   späťvzatím   žaloby na pojednávaní 4. júna 2003 zastavil.

Okresný   súd   vo   veci   sp.   zn.   20 C 92/04   začal   konať   7. mája 2004.   Uznesením zo 4. júna 2004 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov žaloby. Tie sťažovateľka odstraňovala   podaniami z 9. júna 2004 a   7. júla 2004.   Dňa   20.   júla   2004 okresný   súd na základe   žiadosti   sťažovateľky   pripojil   spis   sp.   zn.   6   C   24/91   a 11.   novembra   2004 pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19 Ct 15/03 (predtým sp. zn. 19 Nc 43/95).

Dňa   2. marca 2007   okresný   súd   zaslal   sťažovateľke   na   vyplnenie   potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov (ďalej   len   „potvrdenie“)   a vyzval   žalovaného,   aby   sa vyjadril   k žalobe.   Podaním   z   27. marca 2007 sťažovateľka rozšírila svoj žalobný návrh a 28. marca 2007 doručila vyplnené potvrdenie.   Okresný   súd   10. apríla 2007   opätovne   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril k žalobe   (v súvislosti   s podaním   sťažovateľky   z   27. marca 2007)   a   následne   zaslal   spis ústavnému súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62 zákona č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   14. februára 2007 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi z 19. marca 2007 uznal sťažnosť za dôvodnú.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľky   bola   ústavnému   súdu   doručená 19. februára 2007, päť dní po doručení sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky   iba   ako   formálny úkon,   ktorému   nemožno pripísať účinky,   ktoré   by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06).

Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky na základe týchto zistení   dospel   k záveru,   že   v   zmysle   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007