znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 77/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. Ž., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Žilina, ktorým zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008 zo 4. februára 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Ž. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2012 doručená sťažnosť R. Ž., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej   len   „okresný   súd“),   ktorým   zrušil   doložku   právoplatnosti   a   vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008 zo 4. februára 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vystavením vlastnej zmenky z 27. júna 2008 so zmenkovou sumou 1 300 000 Sk (43 152,09 €) sa A. J., O. (ďalej len „žalovaný“), zaviazal,   že   10.   septembra   2008   zaplatí   sťažovateľovi   zmenkovú   pohľadávku   v   sume 1 300 000 Sk (43 152,09 €) v mieste kancelárskych priestorov spoločnosti N., s. r. o., Ž.

Z   dôvodu,   že   žalovaný   zmenkovú   pohľadávku   sťažovateľovi   v   lehote   splatnosti neuhradil, sťažovateľ 2. októbra 2008 podal okresnému súdu návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Okresný súd zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 19 Zm 43/2008 zo   4.   februára   2009   zaviazal   žalovaného   zaplatiť   sťažovateľovi   zmenkovú   sumu 43 152,09 € s príslušenstvom, ktorý „nadobudol právoplatnosť dňa 17. 03. 2009 čo do zmenkovej pohľadávky, dňa 28. 03. 2009 čo do trov konania, a vykonateľnosť dňa 17. 03. 2009 čo do zmenkovej pohľadávky a dňa 28. 03. 2009 čo do trov konania“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: «vzhľadom k tomu, že p. J. si povinnosti mu   uložené   predmetným   zmenkovým   platobným   rozkazom   nesplnil,   podal   sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 23. 04. 2009 na Exekútorský úrad Mgr. B. J., so sídlom... Ž., v súčasnosti so sídlom... Ž., návrh na vykonanie exekúcie...

Dňa   04.   05.   2009   vydal   Okresný   súd   Žilina   súdnemu   exekútorovi   Mgr.   B.   J. poverenie č. 5511*050537 na vykonanie predmetnej exekúcie. Mgr. B. J. začal vykonávať exekúciu v predmetnej veci dňa 23. 04. 2009...

Dňa   18.   01.   2012   podal   p.   J.   ako   povinný   v   exekučnom   konaní   vedenom   na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20 Er 916/2009 návrh na zastavenie exekúcie Ex 219/09 vedenej   na   podklade   právoplatného   a   vykonateľného   exekučného   titulu   -   zmenkového platobného rozkazu, sp. zn. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009. Tento svoj návrh p. J. odôvodnil s odvolávaním sa na ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z... K návrhu povinného A. J. podal sťažovateľ vyjadrenie zo dňa 02. 02. 2012, ktorého prílohou bol okrem iného aj Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14 C/95/2010-71 zo dňa 02. 06. 2011...

Právny zástupca sťažovateľa sa preto obrátil dňa 13. 02. 2012 na Okresný súd Žilina so žiadosťou o poskytnutie informácie:

1. kto?

2. kedy?

3. na základe čoho? zrušil   doložku   právoplatnosti   a   vykonateľnosti   zmenkového   platobného   rozkazu, sp. zn. 19Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009...

Dňa 30. 04. 2012 bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená v predmetnej veci odpoveď, označená ako „Oznámenie“ zo dňa 13. 04. 2012. V predmetnom oznámení sa uvádza, že cit.: „V konaní o návrhu na obnovu konania, vedeného Okresným súdom Žilina pod   sp.   zn.   20   Cb   324/2009   bolo   preukázané,   že   žalovaný,   ktorému   bola   doručovaná zásielka obsahujúca zmenkový platobný rozkaz č. k. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009, sa v mieste doručenia tejto zásielky, t. j. na adrese... Ž., nezdržiaval, a teda doručenie zmenkového platobného rozkazu nebolo účinné. Na základe uvedeného súd prijal záver, že konanie   vedené   pod   sp.   zn.   19   Zm   43/2008   nie   je   právoplatne   skončené   a   vyznačená doložka právoplatnosti na zmenkovom platobnom rozkaze č. k. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009 nebola vyznačená správne. Preto bola táto vyznačená doložka právoplatnosti zrušená.“ Doručením oznámenia, t. j. dňom 30. 04. 2012 bol sťažovateľ upovedomený o inom zásahu (o postupe súdu), ktorým došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Dňa   07.   05.   2012   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu podnet   predsedovi   Okresného   súdu   Žilina   na   vykonanie   dohľadu   nad   činnosťou   vyššej súdnej úradníčky, v zmysle ktorého sa domáhal prešetrenia postupu vyššej súdnej úradníčky pri zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu... Písomným   podaním   zo   dňa   11.   06.   2012,   doručeným   právnemu   zástupcovi sťažovateľa dňa 15. 06. 2012, oznámil predseda Okresného súdu Žilina, že sťažnosť nie je dôvodná a napadnutý postup vyššej súdnej úradníčky je štandardným procesným postupom. Napokon, predseda súdu poukázal aj na skutočnosť, že proti rozhodnutiu vydanému vo veci návrhu na obnovu konania sp. zn. 20 Cb/324/2009 sa žiadna zo strán neodvolala, a preto nadobudlo právoplatnosť...

Dňa 13. 02. 2012 podal p. J. prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Žilina Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 19 Zm 43 2008-13 zo dňa 04. 02. 2009, ktorými sa domáha toho, aby Okresný súd Žilina nariadil na prejednanie týchto námietok pojednávanie a aby rozsudkom zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a zaviazal sťažovateľa na náhradu trov konania a právneho zastúpenia...

Dňa 30. 04. 2012 bola sťažovateľovi doručená výzva Okresného súdu Žilina, aby sa bez   zbytočného   odkladu   k   podaným   námietkam   p.   J.   vyjadril   a   súčasne,   aby   predložil originál (prvopis) zmenky, z ktorej sa sťažovateľ domáhal priznania plnenia voči p. J...»

Podľa   názoru   sťažovateľa «doložka   právoplatnosti   a   vykonateľnosti   zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009 bola zo strany Okresného súdu Žilina zrušená bezdôvodne a nezákonne.

V konaní o obnovu konania, sp. zn. 20 Cb 324/2009 žalovaný A. J. vôbec netvrdil, že by sa na adrese... Ž., nezdržiaval. Táto skutočnosť tak nemohla byť v konaní o obnovu konania ani preukázaná. Naopak svoj návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 14. 09. 2009 žalovaný A. J. odôvodnil tým, že údajne: „nebol riadne upovedomený o doručovanom zmenkovom platobnom rozkaze na adresu... Ž., pretože neboli splnené podmienky podľa § 47 ods. 2 O. s. p. pre náhradné doručovanie, nakoľko nebol dodržaný zákonný postup - poštová   doručovateľka   žalovaného   neupovedomila   o   doručení   zásielky   a   do   poštovej schránky mu nebol vložený lístok o uložení zásielky, teda sa o doručovaní zmenkového platobného rozkazu nikdy nedozvedel a hlavne poukazuje na tú skutočnosť, že pochybila aj S., a. s., pretože od 06. 03. 2009 požiadal o doposielanie zásielok na adresu O. s tým poukazom, že doporučená zásielka bola uložená na pošte do 10. 03. 2009 a teda S., a. s. si nesplnila povinnosť doposielania poštových zásielok, pričom od 06. 03. 2009 túto povinnosť v   zmysle   žiadosti   doručenú   mala.“   Z   uvedeného   je   možné   práve   naopak,   jednoznačne vyvodiť   záver o tom,   že žalovaný A.   J.   sa v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu zdržiaval v mieste doručovania na adrese... Ž...

Návrh žalovaného A. J. na obnovu konania Okresný súd Žilina zamietol uznesením, sp. zn. 20Cb 324/2009-24 zo dňa 29. 11. 2011. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že: „Navrhovateľ A. J. predložením potvrdenia pošty (č. l. 4) preukázal, že požiadal, aby zásielky, ktoré sú mu adresované, boli doposielané na inú adresu ako je adresa jeho trvalého pobytu. Napriek tejto žiadosti, zásielka, obsahom ktorej bol aj zmenkový platobný rozkaz, bola uložená na pošte po neúspešnom pokuse o jej doručenie do 10. 03. 2009 a následne vrátená odosielateľovi - Okresnému súdu Žilina s vyznačením dôvodu nedoručenia adresátovi - neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom k tomu, že konanie, obnovy ktorého sa navrhovateľ A. J. domáha, nie je právoplatne skončené, a teda nie je splnený základný predpoklad na povolenie obnovy v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, súd návrh na obnovu   konania   zamietol.“   Z   uvedeného   je   však   zrejmé,   že   žalovaný   A.   J.   požiadal   o doposielanie zásielok na inú adresu ako je adresa jeho trvalého pobytu až následne po tom, čo bola na pošte uložená zásielka, obsahujúca zmenkový platobný rozkaz, a takáto zásielka, uložená na pošte pred podaním žiadosti o doposielanie zásielok sa už nepreposiela na inú adresu, ale S., a. s. doposiela na inú adresu až listové zásielky, doručené na poštu po podaní žiadosti o doposielanie listových zásielok. Sťažovateľ má za to, že žalovaný A. J. sa týmto postupom snažil zmariť doručenie zmenkového platobného rozkazu, o ktorého vydaní mal v čase uloženia zásielky na pošte vedomosť...

Vzhľadom k vyššie uvedenému, tvrdenie Okresného súdu Žilina v oznámení zo dňa 13.   04.   2012,   že   v   konaní   o   návrhu   na   obnovu   konania,   sp.   zn.   20Cb   324/2009   bolo preukázané, že žalovaný A. J. sa nezdržiaval v mieste doručenia zásielky na adrese... Ž., v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009, považuje sťažovateľ za zavádzajúce a vykonštruované.».

Sťažovateľ tvrdí, že k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu okresného súdu sp. zn. 19 Zm 43/2008 zo 4. februára 2009 okresným súdom došlo bez relevantných dôvodov, „nakoľko zrušením tejto doložky právoplatnosti a vykonateľnosti došlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný   súd   Žilina   svojím   postupom,   ktorým   zrušil   doložku   právoplatnosti vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ú stavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Iný   zásah   Okresného   súdu   Žilina,   spočívajúci   v   zrušení   doložky   právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009, sa zrušuje a Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby obnovil stav pred porušením základného   práva   alebo   slobody   sťažovateľa   vyznačením   doložky   právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 04. 02. 2009, a to tak, že zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17. 03. 2009 čo do zmenkovej pohľadávky, dňa 28. 03. 2009 čo do trov konania, a vykonateľnosť dňa 17. 03. 2009 čo do zmenkovej pohľadávky a dňa 28. 03. 2009 čo do trov konania.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,-EUR.

Okresný súd Žilina je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 323,50- EUR (2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd á 127,16- EUR + 20 % DPH + 2 x paušálna náhrada nákladov á 7,63- EUR + 20 % DPH) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Zm 43/2008. Podstatou jeho námietok je tvrdenie, že okresný súd svojvoľne a bez logického odôvodnenia zrušil po viac ako 3 rokoch od jej vyznačenia doložku právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu okresného súdu č. k. 19 Zm 43/2008-13 zo 4. februára 2009, a to z dôvodu neúčinného doručovania označeného zmenkového platobného rozkazu žalovanému.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd na účely preskúmania námietok sťažovateľa vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 19 Zm 43/2008, z ktorého   zistil   tieto   skutočnosti   relevantné   na   posúdenie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa:

Návrhom doručeným okresnému súdu 2. októbra 2008 sa sťažovateľ domáhal proti dlžníkovi   vydania   zmenkového   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   zmenkovej   sumy 1 300 000 Sk s príslušenstvom. V intenciách žalobného návrhu okresný súd 4. februára 2009   vydal   zmenkový   platobný   rozkaz,   na   prvopise   ktorého   vyššia   súdna   úradníčka 17. apríla   2009   vyznačila   doložku   právoplatnosti   a   vykonateľnosti   predmetného rozhodnutia.

Žalovaný sa návrhom zo 14. septembra 2009 domáhal na okresnom súde povolenia obnovy konania vedeného pod sp. zn. 19 Zm 43/2008, pričom argumentoval, že nebol riadne upovedomený o doručovanom zmenkovom platobnom rozkaze.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   20   Cb   324/2009   z   29.   novembra   2011   návrh žalovaného na obnovu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 19 Zm 43/2008 zamietol. Podľa právneho záveru okresného súdu konanie, ktorého obnovy sa žalovaný domáhal,   nie   je   právoplatne   skončené,   pretože   žalovaný   predložením   potvrdenia   pošty preukázal, že požiadal, aby zásielky, ktoré sú mu adresované, boli „doposielané“ na inú adresu, ako je adresa jeho trvalého pobytu.

Na   základe   skutočností,   ktoré   vyšli   najavo   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 Cb 324/2009,   okresný   súd   pristúpil   k   doručeniu   zmenkového   platobného   rozkazu žalovanému na adresu O., pričom žalovaný 8. februára 2012 podal proti nemu námietky. Konanie o zaplatenie sumy 43 152,09 € s príslušenstvom okresný súd ďalej viedol pod sp. zn. 19 Cb Zm 3/2012.

Súčasne žalovaný 13. januára 2012 podal okresnému súdu aj návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je na návrh sťažovateľa vedená na Exekútorskom úrade Mgr. M. Z., M., pod sp. zn. Ex 1066/2011.

Na základe písomnej žiadosti z 13. februára 2012 okresný súd prípisom z 13. apríla 2012 oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa, že „v konaní o návrhu na obnovu konania, vedeného   tunajším   súdom   pod   sp.   zn.   20   Cb   324/2009,   bolo   preukázané,   že   žalovaný, ktorému   bola   doručovaná   zásielka   obsahujúca   zmenkový   platobný   rozkaz č. k. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 4. 2. 2009, sa v mieste doručenia tejto zásielky, t. j. na adrese... Ž., nezdržiaval, a teda doručenie zmenkového platobného rozkazu nebolo účinné. Na základe uvedeného súd prijal záver, že konanie vedené pod sp. zn. 19 Zm 43/2008 nie je právoplatne   skončené   a   vyznačená   doložka   právoplatnosti   na   zmenkovom   platobnom rozkaze č. k. 19 Zm 43/2008-13 zo dňa 4. 2. 2009 nebola vyznačená správne. Preto bola nesprávne   vyznačená   doložka   právoplatnosti   zrušená.   Skutočnosť,   či   a kedy   požiadal žalovaný o doposielanie zásielok, nie je v tomto prípade relevantná, keďže fikcia doručenia fyzickej osobe – nepodnikateľovi môže nastať iba v prípade splnenia všetkých podmienok náhradného   doručenia   stanoveným   ustanovením   §   47   ods.   2   OSP,   pričom   v   konaní   o obnove   konania   vyšlo   najavo,   že   tomu   tak   nebolo   (žalovaný   sa   v   mieste   doručenia nezdržiaval).“.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že potom, ako okresný súd v súvislosti s rozhodovaním o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008 zo 4. februára 2009 sa podrobne zaoberal skúmaním podmienok náhradného doručenia   zmenkového   platobného   rozkazu   vydaného   vo   veci   žalovanému,   uznesením sp. zn. 19 CbZm 3/2012 z 8. novembra 2012 odmietol jeho námietky z 8. februára 2012 ako podané   oneskorene.   Z   odôvodnenia   uvedeného   uznesenia   okrem   iného   vyplýva,   že „o závere, že sa žalovaný na adrese... Ž. zdržiaval i v čase 17. až 18. 2. 2009, nepriamo svedčí   podľa   názoru   súdu   i   skutočnosť   vyplývajúca   zo samotnej   žiadosti   žalovaného   o doposielanie zásielok mu adresovaných z adresy... Ž., na adresu O., a to na obdobie od 6. 3. do 31. 8. 2009. Vo vzťahu k samotnej tejto žiadosti žalovaného o dosielanie zásielok podľa č.   l.   106   zároveň   považuje   súd   za   dôležité   uviesť,   že   nemala   žiaden   vplyv   na   proces doručovania predmetnej zásielky obsahujúcej zmenkový platobný rozkaz, návrh a fotokópiu zmenky   podľa   čl.   l.   15,   pretože   bola   pošte   doručená   až   5.   3.2009,   teda   po   uložení predmetnej zásielky a teda v čase, keď už plynula odberná lehota na prevzatie tejto zásielky žalovaným, a teda keď už nastali právne dôsledky spojené s uložením predmetnej zásielky. Uvedenému záveru súdu korešponduje i vyjadrenie S. a. s. z 25. 1. 20012 /č. l. 71/, podľa ktorého v zmysle platných poštových podmienok v roku 2009 S. a. s. doposielala poštové zásielky na žiadosť adresáta na inú adresu, než bola uvedené na poštovej zásielke len vtedy, ak   také   zásielky   boli   doručené   na   dodaciu   poštu   S.   a.   s.   po   dátume   zriadenia   služby doposielanie. Preto v prípade, ak už zásielka bola na dodacej pošte uložená a pri tejto zásielke plynula odberná lehota na jej vyzdvihnutie z dôvodu, že pošta predtým vykonala neúspešný pokus o jej doručenie, takéto zásielky sa nedoposielali adresátovi, ak o službu doposielanie   požiadal   adresát   až   po   uložení   zásielky   na   pošte.   Konštatovanie   súdu   v dôvodoch právoplatného uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 20 Cb 324/2009-24 z 29.

11. 2011 o nesplnení podmienok náhradného doručovania zmenkového platobného rozkazu vo   veci   sp.   zn.   19   Zm   43/2008   podľa   zásielky   z   č.   l.   15   a podľa   §   47   ods.   2   OSP, nepredstavujú pre konajúci súd závery, ktorými by bol viazaný pri posudzovaní splnenia podmienok   náhradného   doručenia   podľa   §   47   ods.   2   OSP   vo   vzťahu   k zmenkovému platobnému rozkazu vo veci 19 Cb 43/2008 /čl. l. 15/ v tejto veci podľa § 135 OSP... Na   základe   vyššie   uvedených   záverov   a   pri   aplikácii   §   175   ods.   3   OSP   súd skonštatoval, že námietky žalovaného zo dňa 8. 2. 2012 /č. l. 43/, podané na pošte 9. 2. 2012, pri doručení zmenkového platobného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 19 Zm 43/2008-13 žalovanému   náhradným   spôsobom,   tak,   ako   vyplýva   z   č.   l.   15   dňom   12.   3.   2009   /deň vrátenia predmetnej zásielky súdu podľa prezentačnej pečiatky súdu na č. l. 15 p. v./, boli podané   po   uplynutí   zákonnej   lehoty   3   dní   odo   dňa   doručenia   zmenkového   platobného rozkazu na ich včasné podanie. Vo väzbe na to bolo rozhodnuté o ich odmietnutí tak, ako vyplýva   z   výroku   tohto   znesenia,   Na   opätovné   doručovanie   zmenkového   platobného rozkazu,   ako   to   vyplýva   z   č.   l.   39   spisu,   neboli   pri   náhradnom   doručení   zmenkového platobného rozkazu podľa zásielky z č. l. 15 splnené podmienky.“.

Sťažovateľ namieta zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 19 Zm 43/2008 zo 4. februára 2009 okresným súdom a tvrdí, že takýmto svojvoľným postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z príloh priložených k sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ poukazoval na túto skutočnosť už vo vyjadrení z 2. februára 2012 k návrhu žalovaného na zastavenie exekúcie adresovanému okresnému súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 916/2009. V tomto   sťažovateľ   uplatnil   argumentáciu   porovnateľnú   s   argumentáciou   uplatnenou v sťažnosti ústavnému súdu z 28. júna 2012.

Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 916/2009 o návrhu žalovaného na zastavenie exekúcie dosiaľ nerozhodol.

Právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu   pred   porušením   základných   práv a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa vo svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen   zákonnosť,   ale aj ústavnosť.   Všeobecné   súdnictvo   zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má prednostne chrániť a presadzovať   individuálne   základné   práva   a   slobody.   Príslušné   procesné   poriadky   sú zárukou   účinnosti   tejto   právnej   ochrany   aj   zárukou   ochrany   zákonného   prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd (I. ÚS 61/06).

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľom   namietané   porušenie niektorého zo základných práv a slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ   sa   ochrany   základného   práva   alebo   slobody   môže   domôcť   využitím   jemu dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (I.   ÚS   103/02, IV. ÚS 115/07). To isté platí aj v prípade, ak sa sťažovateľ ako účastník súdneho konania, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené, môže domáhať ochrany svojich práv v rámci tohto súdneho   konania   prostredníctvom   procesných   práv   vyplývajúcich   mu   z   Občianskeho súdneho poriadku, príp. iného právneho predpisu.

Vo   svojej   stabilizovanej   judikatúre   ústavný   súd   tiež   zdôrazňuje,   že   ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).   Ak   o   závažných   procesných   pochybeniach,   ktorými   sa   porušujú   aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom   poriadku,   je   právomoc   ústavného   súdu   pred   ich   vyčerpaním   vylúčená (IV. ÚS 10/02).

Zo sťažnosti a tiež zo zistení ústavného súdu týkajúcich sa namietaného súdneho konania a samotného postupu okresného súdu v tomto konaní (predovšetkým z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 19 Cb Zm 3/2012 z 8. novembra 2012) vyplýva, že okresný   súd   medzičasom   zaujal   právny   názor   pri   hodnotení   otázky   včasnosti   podania námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu zo 4. februára 2009 vrátane vyhodnotenia   otázky,   či   boli   splnené   podmienky   náhradného   doručenia   predmetného zmenkového platobného rozkazu žalovanému a či boli splnené podmienky na procesný postup   zvolený   vyšším   súdnym   úradníkom   na   opätovné   doručovanie   zmenkového platobného rozkazu žalovanému.

Proti uzneseniu okresného súdu z 8. novembra 2012, ktorým tento súd odmietol námietky žalovaného proti exekúcii, podal žalovaný 7. decembra 2012 odvolanie, o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúť odvolací Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

Rovnako okresný súd je aj v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 916/2009 povinný rozhodnúť o návrhu žalovaného (v procesnom postavení povinného) na zastavenie exekúcie a súvisiacej argumentácii sťažovateľa uvedenej v jeho vyjadrení z 2. februára 2012. Podľa názoru ústavného súdu vykonateľnosť exekučného titulu môže exekučný súd skúmať v každom štádiu konania, nielen na základe námietok povinného proti exekúcii, ale aj ex offo, a to najmä ak nastanú pochybnosti o tom, či sa stal vykonateľným, predovšetkým či bol riadne doručený. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého «§ 58 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorého vyplýva, že exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Pri prvej zákonnej možnosti medzi dôvody (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) patrí aj nevykonateľné rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, na ktorom síce bola vyznačená vykonateľnosť, ale na základe výsledkov dokazovania súd dospeje k záveru, že doložka vykonateľnosti   bola   vyznačená   omylom   alebo   nesprávne,   čo   má   za   následok   to,   že rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu» (III. ÚS 101/2010).

Právomoc okresného súdu rozhodnúť v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn.   20   Er   916/2009   o   návrhu   žalovaného   (v   procesnom   postavení   povinného)   na zastavenie   exekúcie   a   právomoc   krajského   súdu   ako   odvolacieho   súdu   rozhodnúť o odvolaní žalovaného proti uzneseniu okresného súdu z 8. novembra 2012, ktorým tento súd odmietol jeho námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, vylučuje právomoc ústavného súdu. V rámci oboch označených konaní totiž tak okresný súd, ako aj krajský súd môžu (a sú aj povinné) poskytnúť účinnú ochranu právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že ak by v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie, vytvoril by stav, v rámci ktorého by o tej istej veci paralelne rozhodovali tak všeobecné súdy, ako aj ústavný súd, čo je z hľadiska rešpektovania princípu právnej istoty ako integrálnej súčasti generálneho princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) neakceptovateľné.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013