znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 77/09-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veciach jej návrhov podaných 26. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   vedené   pod   sp. zn.Rvp   16060/08 -   Rvp   16796/08 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16060/08.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2008 doručených   ďalších   737   sťažností   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., v ktorých namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo   veciach   jej   návrhov   podaných   26.   júla   2006   urobených   elektronickou   formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z   obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručila   prostredníctvom   kuriéra 26. júla 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov (ďalej aj „návrhy“), ktorými   sa   domáhala   voči   konkrétne   označeným   dlžníkom   zaplatenia   finančných pohľadávok.   Návrhy   na   vydanie   platobných   rozkazov   boli   podané   podľa   §   42   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   elektronickou   formou   a   podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd od doručenia podaní nevykonal v týchto veciach   žiadny   procesný   úkon,   čoho   dôkazom   má   byť   aj   skutočnosť,   že   do   podania sťažností ústavnému súdu nebola sťažovateľka vyzvaná ani na zaplatenie súdneho poplatku. Okresný súd je vo veciach jej návrhov absolútne nečinný.

Podľa názoru sťažovateľky nie sú konania z hľadiska právnej a skutkovej stránky zložité,   ide   o spory   o   zaplatenie relatívne nízkych   peňažných   pohľadávok   osvedčených listinami,   ktoré   navrhla   rozhodnúť   v   skrátenom   konaní   vydaním   platobného   rozkazu. Sťažovateľka je podľa svojho tvrdenia v konaní aktívna a svojím správaním neprispela k prieťahom.

Sťažnosť   ústavnému   súdu   sťažovateľka   podala   bez   využitia   postupu   podľa   §   62 ods. 1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov vzhľadom   na   to,   že   príkaz   konať   v   týchto   veciach   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku už ústavný súd uložil okresnému súdu v náleze sp. zn. II. ÚS   93/08   z   24.   júna   2008,   ktorým   rozhodol,   že   neprijatím   podania   sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €) v každej z uvedených vecí [spolu v sume 14 740 000 Sk (489 279,56 €)], ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. Spr 2/08 z 3. decembra 2008 uviedol: „Dňa 31. 3. 2006 sťažovateľ doručil tunajšiemu súdu na elektronickom nosiči (DVD) žaloby na vydanie platobného rozkazu. Tieto žaloby Okresný súd Košice I prijal, avšak k načítaniu údajov na elektronických nosičoch pre technickú nemožnosť došlo až v decembri 2007.

Dňa   29. 1. 2008   boli   sťažovateľovi   doručované   výzvy   na   zaplatenie   súdnych poplatkov.

Sťažovateľ súdne poplatky v prevažnej väčšine vecí zaplatil dňa 6. 2. 2008. Okresný súd Košice I zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie konanie pod sp. zn. 7 C 144/2006 vo veci žalobcu Slovenský rozhlas, proti žalovanému L., a. s., o určenie neplatnosti zmlúv. Toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.

V konaní 7 C 144/2006 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodovanie Okresného súdu Košice I v predmetných žalobách, preto súd predmetné konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.

Proti   týmto   rozhodnutiam   podal   sťažovateľ   odvolanie.   Spisy   sú   postupne predkladané na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.“

V doplnenom vyjadrení okresného súdu sp. zn. Spr. 2/2008 z 12. februára 2009 sa uvádza: „Dňa 31. 3. 2006 bola súdu doručená písomnosť zo dňa 30. 3. 2006 označená ako sprievodný list k návrhu od JUDr. M. P. ako splnomocneného zástupcu spoločnosti L., a. s. V   tomto   podaní   oznamuje,   že   k   nemu   pripojil   3   ks   DVD   nosičov   obsahujúce   žaloby na vydanie platobných rozkazov, ktoré sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom... Prípisom zo dňa 4. 4. 2006, ktorý bol adresovaný JUDr. M. P. boli mu vrátené všetky 3 kusy DVD nosičov...

JUDr. M. P. opätovne prípisom zo dňa 24. 7. 2006 zaslal súdu 2 kusy DVD nosičov s názvami OS110_KOSICE_I_001, OS110_KOSICE_I_002. Tento sprievodný list aj s DVD nosičmi bol súdu doručený 26. 7. 2006 (viď príloha č. 6).

Okresný súd Košice I prípisom zo dňa 2. 8. 2006 vrátil JUDr. M. P. vyššie uvedené 2 kusy DVD nosičov, pričom tento prípis prevzal JUDr. P. 7. 8. 2006.

Dňa 19. 10. 2006 bol súdu doručený sprievodný list k návrhu ako aj 3 kusy DVD nosičov, čo vyplýva z poznámky na podacom razítku (viď príloha č. 7).

Spoločnosť   L.,   a.   s.   prípisom   zo   dňa   20.   10.   2008,   ktorý   bol   súdu   doručený 5. 11. 2008, oznámila, že vydané DVD nosiče budú predložené Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a z tohto dôvodu nebudú v držbe spoločnosti (viď príloha č. 8). Dňa 9. 1. 2008 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu L., a. s. na postup súdu v 1470 konaniach,   ktoré   boli   súdu   doručené   na   DVD   nosičoch   podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom...

Prípisom zo dňa 7. 2. 2008 bolo sťažovateľovi oznámené, že z objektívnych dôvodov k načítaniu údajov na elektronických nosičoch došlo až v decembri 2007 s tým, že dňa 29. 1. 2008 boli v predmetných konaniach doručené výzvy na zaplatenie súdneho poplatku. Tento prípis obdržal sťažovateľ 18. 2. 2008 (viď príloha č. 10).

Všetky   návrhy   na   všetkých   DVD   nosičoch   predložených   tunajšiemu   súdu   boli vytlačené a zapísané v decembri 2007.“

Právny zástupca sťažovateľky podaním zo 17. februára 2009 predložil ústavnému súdu znalecký posudok a uviedol: „Označený znalecký posudok spoľahlivo dokazuje fakt, že sťažovateľ nemôže vyhotoviť kópie DVD nosičov obsahujúcich v elektronickej forme návrhy na   začatie   občianskych   súdnych   konaní.   Ak   sťažovateľ   nedisponuje   originálnym   DVD nosičom,   nemôže   všeobecnému   súdu   poskytnúť   na   ňom   obsiahnuté   návrhy   na   začatie občianskeho   súdneho   konania   podané   v   rozhodnom   čase   (31. 03. 2006,   24. 07. 2006 a 19. 10. 2006). Originálne DVD nosiče sú fundamentálnou súčasťou súboru dôkazov, ktoré dokladajú   protiprávne   a   ústavne   nesúladné   aspekty   v   konaní   a   rozhodovaní   štátnych orgánov Slovenskej republiky spôsobujúce výrazné a intenzitou významné zásahy do našich základných práv. Sťažovateľ je vinou série nesprávnych úradných postupov a rozhodnutí nútená v rámci ochrany týchto legitímnych práv žiadať o nápravu pred medzinárodným súdom   v   Štrasburgu   (vzhľadom   na   plynutie   lehôt   nie   je   možné   zo   strany   poškodenej spoločnosti   s   podaním   sťažností   meškať).   Sťažovateľ   viackrát   zdôraznil   (a   to   nie   len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky), že DVD nosiče a nich obsiahnuté návrhy   sú   z   pohľadu   informačných   technológií   využívaných   pri   aplikácii   zaručeného elektronického podpisu v administratívnom styku jedinečné. Nie je ich možné replikovať. Žiadame, aby na fakty obsiahnuté v znaleckom posudku súd prihliadal pri posudzovaní obrany porušovateľa.“

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. II. ÚS 93/08 vyplýva, že sťažovateľka predložila ústavnému súdu v prílohe podania z 26. októbra 2006 doručeného 27. októbra 2006 DVD nosiče s návrhmi, ktoré podala okresnému súdu 31. marca 2006 a 26. júla 2006. Zástupca sťažovateľky prevzal 14. októbra 2008 na ústavnom súde 5 kusov DVD nosičov, ktoré boli pripojené ako dôkaz k označenému konaniu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v   súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 16060/08 - Rvp 16796/08 a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

II. 2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 93/08 vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu doručené kuriérom 26. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe listu z 2. augusta 2006 sťažovateľke jej podanie (2 kusy DVD nosičov, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany svojich práv obrátila sťažnosťou zo 4. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn. II. ÚS 93/08 z 24. júna 2008 rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti   s   neprijatím   uvedených   návrhov   urobených   elektronickými   prostriedkami a podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom   a   prikázal okresnému   súdu   v   týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „... V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júna 2006 ako návrhom na   začatie   konania,   ktorý   bol   urobený   zákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne   účinky   tohto   podania   zostanú   zachované   s   účinnosťou   ku   dňu   jeho   podania.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).Okresný súd o návrhoch sťažovateľky dosiaľ nemohol konať, pretože sťažovateľka mu nepredložila DVD nosiče, na ktorých sú zapísané jej návrhy pôvodne podané okresnému súdu 26. júla 2006. Sťažovateľka listom z 20. októbra 2008 okresnému súdu oznámila, že bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorému predloží tieto DVD nosiče ako dôkazy, a preto uvedené DVD nosiče „do končenia konania pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti“.

Sťažnosti   na prieťahy   v   konaní proti   okresnému   súdu   doručené   ústavnému   súdu 15. júla   2008   sa   týkajú   identických   návrhov.   Sťažovateľka   namieta   porušenie   síce   inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do jej základných práv - namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý - časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v   konaní   v   období   od   26.   júla   2006 do decembra   2007   (zriadenie   elektronickej   podateľne)   je   nevyhnutným   dôsledkom (sprievodným   javom)   toho,   že   okresný   súd   odmietol   prijať   ňou   doručené   elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 93/08 už dosiahla nápravu (nálezom z 24. júna 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej   návrhoch   konal podľa   ustanovení Občianskeho súdneho   poriadku   (prirodzene, vrátane § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   považovať   za   primerané   a   dostatočné.   Pokiaľ sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresného súdu argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením   stavu   pred   ich   porušením   a   obdobie,   počas   ktorého   trvajú   predmetné konania   pre   ňu   znamená „...   výrazné   obmedzenie...   vlastníckych   práv...“ a   problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V   posudzovaných   konaniach   bolo   potrebné   prihliadnuť   na   podstatnú   skutočnosť, a to, že sťažovateľka návrhmi na vydanie platobného rozkazu vymáhala pohľadávky, t. j. majetkové   práva,   vo   vzťahu   ku   ktorým   nebola   originálnym   nadobúdateľom.   Tieto pohľadávky jej boli postúpené Slovenským rozhlasom. V relevantnom období sa Slovenský rozhlas v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých   malo   k   postúpeniu   uvedených   pohľadávok   dojsť,   t. j.   absolútnej   neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv.   realizačných)   zmlúv   uzatvorených   so   sťažovateľkou.   Výsledok   tohto   konania   mal v tom   čase   zásadný   význam pre   rozhodnutie   okresného   súdu   vo   veciach   sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. Slovenský rozhlas podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12.   októbra   2006.   Túto   skutočnosť   Slovenský   rozhlas   oznámil   listom   jeho   generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky. Okresný súd v nadväznosti   na túto   skutočnosť   konanie o   predmetných   žalobách   podľa   § 109   ods.   1 písm. c) OSP prerušil, pretože v konaní sp. zn. 7 C 144/2006 sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie v predmetných žalobách.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie vedené   Okresným   súdom   Bratislava   I   pod   sp.   zn.   7   C   144/2006,   v   ktorom   sa   riešila predbežná   otázka   dôležitá   pre   rozhodnutie   v   sťažovateľkiných   veciach   a   ktoré   začalo 12. októbra   2006,   krátko   po   podaní   návrhov sťažovateľky,   nebolo do   konca   roka   2007 právoplatne   skončené.   Podľa   oznámenia   sťažovateľky   z   2.   februára   2009   Krajský   súd v Bratislave   uznesením   sp.   zn.   4   Co   292/08   z   19.   januára   2009   na   návrh   žalobcu (Slovenského rozhlasu) zastavil odvolacie konanie.

Existencia   označeného sporu,   ktorý   sa   riešil   pred Okresným   súdom   Bratislava   I, zároveň   relativizovala   sťažovateľkino   tvrdenie   o   obmedzení   jej   vlastníckych   práv v dôsledku   neskončenia   konaní   vedených   na   základe   návrhov   podaných   elektronickou formou, keďže do decembra 2008, keď sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne dohodli o ukončení súdnych sporov, nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patria do jej   majetku.   Sťažnosť   sťažovateľky   však   bola   doručená   ústavnému   súdu   ešte pred ukončením tohto súdneho sporu.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu č. k. II. ÚS 93/08-122 z 24. júna 2008 o porušení jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, je v danej fáze konaní primeraná a dostatočná. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu (kompenzáciu)   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   porušením   základných   práv   zo   strany orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dovŕšenie ochrany porušeného základného   práva,   nie   kompenzáciu   rizík   vyplývajúcich   z   povahy   „podnikateľského zámeru“ obchodnej spoločnosti. Primerané finančné zadosťučinenie taktiež nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).

Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu 26. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach, v dôsledku nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených zákonom, okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Sťažovateľka dosiaľ nepredložila okresnému súdu DVD nosiče s návrhmi pôvodne podanými 26. júla 2006 s tým, že tieto musí predložiť Európskemu súdu pre ľudské práva ako dôkazový materiál k svojej sťažnosti. Zároveň sťažovateľka ústavnému súdu oznámila, že nemožno ani vyhotoviť kópie týchto DVD nosičov. Z dokumentácie v spise vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 93/08 však ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 93/08 sťažovateľka 27. októbra 2006 doručila ústavnému súdu doplnenie sťažnosti, v prílohe ktorého predložila 3 ks DVD nosičov, ktoré podala okresnému súdu 31. marca   2006   a   2   ks   DVD   nosičov,   ktoré   podala   okresnému   súdu   24.   júla   2006. Z vyjadrenia   okresného   súdu   sp. zn.   Spr   2/2008   z   12.   februára   2009   a   jeho   prílohy (sprievodného   listu   k   návrhu   z 11. októbra   2006)   vyplýva,   že   sťažovateľka   predložila 19. októbra 2006 okresnému súdu opätovne 3 ks DVD nosičov, ktoré predložila pôvodne 31.   marca   2006   a   ktoré   jej   okresný   súd   prípisom   zo   4.   apríla   2006   vrátil.   Z   týchto skutočností je zrejmé, že sťažovateľka predložila 3 ks DVD nosičov s návrhmi pôvodne podanými   31.   marca   2006   v   rovnakom   čase   okresnému   súdu   (19.   októbra   2006) aj ústavnému súdu (27. októbra 2006). Okresný súd si predmetné návrhy ponechal a začal v týchto veciach konať v decembri 2007. Ústavný súd predmetné DVD nosiče (5 ks) vrátil sťažovateľke   14.   októbra   2008.   Na   základe   týchto   zistení   ústavný   súd   nepovažuje za relevantné tvrdenie sťažovateľky o nemožnosti predložiť okresnému súdu DVD nosiče pôvodne podané 26. júla 2006.

Z   vyjadrení   sťažovateľky   v   tejto   veci   je zrejmé,   že sťažovateľka   nie   je   ochotná predmetné DVD nosiče doručiť okresnému súdu. Pritom sama sťažovateľka si musí byť vedomá skutočnosti, že neposkytnutie uvedených DVD nosičov, ktoré obsahujú jej návrhy zaznamenané v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených veciach.

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie ochrany svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý   akceptovať,   ako   aj snahou   o   využitie   všetkých   účinných   prostriedkov   na   ich ochranu.   Neposkytnutie   súčinnosti   sťažovateľkou   spočívajúcej   v   nepredložení   DVD nosičov vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv   v   konaní   pred   súdom   a   zároveň   aj   o   dosiahnutie   účelu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej neistoty. Navyše takýto postoj sťažovateľky nesignalizuje jej naozajstný záujem na reálnom vytvorení podmienok na vyriešenie jej sporu, čo bolo v jej možnostiach. Neposkytnutím primeranej súčinnosti sama sťažovateľka svojím správaním prispela k vzniknutej situácii. Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosiče nemôže predložiť, pretože ich musí poskytnúť ako   dôkaz   v   konaní pred   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   nemá   podľa názoru ústavného súdu, aj vzhľadom na už uvedené skutočnosti, potrebnú relevanciu.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   súčasnosti   existuje   objektívna   prekážka,   pre   ktorú okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na dĺžku konania dospel   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   k   záveru,   že   nečinnosť   okresného   súdu   vo   veciach   sťažovateľky nedosiahla   takú   intenzitu,   aby   mohla   mať   za   následok   porušenie   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2009