znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 77/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 299/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. H. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bola 5. februára 2007   doručená   sťažnosť   P.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. M. K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 Co 299/05.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „je v pozícii žalovaného v konaní o vyporiadanie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   vedenom   toho   času   v odvolacom   konaní pred Krajským   súdom   v Košiciach...“. Konanie   vedené   Okresným   súdom   Košice II (ďalej len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   15 C 437/93   začalo 2. júla 1992   a bolo   skončené 16. marca 2005. Proti rozsudku podal 28. marca 2005 sťažovateľ odvolanie a žalobkyňa podala   odvolanie   27.   júna   2005.   K odvolaniu   žalobkyne   sa   sťažovateľ   vyjadril svojím podaním z 18. júla 2005. Na základe návrhu sťažovateľa okresný súd uznesením sp. zn.   15 C   437/93   z   22.   augusta   2005   priznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a na ochranu jeho záujmov mu v konaní ustanovil právneho zástupcu. Sťažovateľ uviedol, že toto procesné rozhodnutie bolo posledným úkonom okresného súdu v tejto veci.

Podľa   sťažovateľa „... vzhľadom   ku   skutočnosti,   že   po   uplynutí   takmer   2   rokov od podania odvolania nedošlo nielen k meritórnemu rozhodnutiu veci v odvolacom konaní, ale ani len k vytýčeniu termínu odvolacieho pojednávania, v konaní dochádza ku zbytočným prieťahom, za ktoré zodpovedá Krajský súd v Košiciach“.

Podľa   sťažovateľa   intenzitu   porušenia   jeho   základného   práva   výrazne   zvyšuje skutočnosť, že v dohľadnom čase uplynie 15 rokov od začatia súdneho konania a ústavný súd   v tejto   veci   už   skôr   vyslovil,   že   v konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   uložil povinnosť odstrániť tento stav a napriek tomu k zbytočným prieťahom dochádza opätovne.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho sťažnosti takto rozhodol:„Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 299/05 porušil právo sťažovateľa P. H..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 299/05 sa prikazuje konať bez prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000,- Sk, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť sťažovateľovi do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   považuje   ústavný   súd   za   takýto   prostriedok   s   účinnosťou   od   1. apríla 2005 sťažnosť adresovanú predsedovi   príslušného súdu podľa § 62 zákona č.   757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd preverovaním na krajskom súde zistil, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní 19. februára 2007 podľa § 62 zákona o súdoch, na ktorú predseda krajského   súdu   odpovedal   listom   z   26. marca 2007.   Krajský   súd   nariadil   pojednávanie na 17. apríl 2007, na ktorom rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy bola ústavnému súdu doručená 5. februára 2007 a až následne 19. februára 2007 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, nebola splnená podmienka podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy v konaní krajského súdu, ten vo veci konal a rozhodol na pojednávaní 17. apríla 2007.

Sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi krajského súdu podľa názoru ústavného súdu splnila svoj účel a prispela k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa na základe týchto zistení dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007