znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 77/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júla 2004 prerokoval sťažnosť M. S., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. E. V., Z., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 37/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 37/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 37/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je povinný zaplatiť Okresný súd Žilina do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   M. S. uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške   9   342   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   na   účet advokáta JUDr. E. V., Z., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. M. S., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   16. februára   2004   tvrdí,   že   postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 37/01 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Okrem   opísania   prieťahov   v   označenom   konaní uviedol,   že   sa   viackrát   sťažoval na postup okresného súdu, ale k náprave nedošlo.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   požaduje,   aby   ústavný   súd   prikázal okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   zaplatiť   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 400 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa čl. 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

2.   Z   obsahu   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   37/01   (pôvodne   vedeného   pod sp. zn. Nc   650/00)   ústavný   súd   zistil   tento   stav   prejednávania   a   rozhodovania   veci sťažovateľa:

Žaloba   o   vydanie   osobného   motorového   vozidla   a   určenie   vlastníckeho   práva k tomuto vozidlo bola podaná 18. mája 2000. Z obsahu spisu vyplýva, že okrem výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a úkonov prípravy pojednávania podľa § 114 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebolo nariadené ani jedno pojednávanie. Vec dosiaľ nebola prerokovaná ani rozhodnutá.

Z   vyjadrenia   okresného   súdu   vyplýva,   že   vec   nepovažuje   za   skutkovo   a právne jednoduchú, pretože ide o vlastnícky spor a zisťovanie správnosti postupu správneho orgánu pri zaisťovaní veci. Okresný súd neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že k zbytočným prieťahom prispel aj sťažovateľ. Na záver vyjadrenia okresný súd uviedol, že v oddelení pojednávajúcej sudkyne je veľké množstvo nevybavených vecí.

3. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ods.   2   citovaného   článku   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa   ods.   3   citovaného   článku   ústavy   môže   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na všeobecnom   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00,   IV.   ÚS   74/02)   spravidla   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne okolnosti   prípadu   podľa:   a)   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   b)   správania   účastníka konania, c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a)   Sťažovateľ   podal   žalobu   o   ochranu   jeho   vlastníckeho   práva   k   osobnému motorovému   vozidlu   (vydanie   auta   a určenie   vlastníckeho   práva).   V praxi   všeobecných súdov je takýto spor považovaný za vec, v ktorej existuje nielen stabilná právna úprava, ale aj dostatok judikatúry. Preto napriek tvrdeniu okresného súdu, že v prípade sťažovateľa ide o právne   a skutkovo   zložitú   vec,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   skutková   a právna zložitosť veci nemohla mať v posudzovanom prípade vplyv na vznik zbytočných prieťahov v konaní, najmä ak tieto prieťahy boli spôsobené nečinnosťou súdu, počas ktorej sa nedalo dôjsť k záveru, že osobitnosti prípadu komplikujú skutkové alebo právne riešenie sporu.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu spisu   zistil, že postup sťažovateľa nezapríčinil žiadne prieťahy a ani spomalenie postupu okresného súdu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či došlo ku zbytočným prieťahom v konaní, bol postup okresného súdu v spore.

Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľa sa dosiaľ nenariadilo ani jedno pojednávanie a ani ostatné úkony nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa (za také úkony nemožno   považovať   výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   ani   prípravu   pojednávania rozdelenú na jednotlivé úkony bez ich sústredeného vykonania), ústavný súd konštatuje, že konanie je poznačené v podstatnej miere nečinnosťou, na ktorú ústavný súd nezistil žiaden procesne významný dôvod.

Ústavný súd   považuje preto   postup okresného   súdu   v spore   sťažovateľa   za   taký, ktorý   je   poznačený   zbytočnými   prieťahmi   ako   celok.   Na   základe   uvedeného   možno konštatovať, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal   v zmysle   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby vo veci sp. zn. 4 C 37/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   400   000   Sk.   Výšku   požadovanej   sumy   odôvodnil   tým,   že od roku 2000   márne   čaká   na   rozhodnutie   súdu   vo   veci,   v ktorej   dobromyseľne   zaplatil kúpnu cenu auta, ktoré nemôže užívať a ktoré je po takej dobe už znehodnotené.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   zmiernenie nemajetkovej ujmy. Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval preto za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal z toho, že sťažovateľ si uplatnil nárok na ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v spore, ktorého doterajšie trvanie nemožno ničím ospravedlniť. Podľa ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať   od   sťažovateľa,   aby   čakal   na   výsledok   súdneho   sporu   viac   ako   štyri   roky   bez jediného   pojednávania   vo   veci   samej   a relevantných   úkonov   smerujúcich   k rozhodnutiu sporu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50   000   Sk,   ktoré   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť v súlade   s výrokom   tohto   nálezu,   je primeranou sumou   spojenou s porušením základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy).

5. Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešného sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom.   Podľa   §   36 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania v hodnote 9 342 Sk za dva právne úkony (prípravu a prevzatie veci, písomné vyhotovenie podania). Ústavný súd súčasne priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 136 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).