znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 76/09-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I. vo veciach jej návrhov   podaných   31.   marca   2006   urobených   elektronickou   formou   a   podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   300/08, Rvp 305/08,   Rvp   308/08   -   Rvp   310/08,   Rvp   342/08   -   Rvp   345/08,   Rvp   367/08,Rvp 422/08, Rvp 538/08, Rvp 546/08, Rvp 631/08 - Rvp 680/08, Rvp 865/08 - Rvp 918/08, Rvp 1100/08 - Rvp 1123/08, Rvp 1141/08, Rvp 1168/08 - Rvp 1244/08, Rvp 1291/08, Rvp 1360/08 - Rvp 1460/08, Rvp 1475/08 - Rvp 1497/08, Rvp 1561/08 - Rvp 1564/08, Rvp 1725/08 - Rvp 1778/08, Rvp 2177/08 - Rvp 2342/08, Rvp 2927/08 - Rvp 3057/08, Rvp 4447/08   -   Rvp   5217/08 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené pod sp. zn. Rvp 300/08.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. februára 2008   doručených   1470   sťažností   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., v ktorých namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo   veciach   jej   návrhov   podaných   31.   marca   2006   urobených   elektronickou   formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z   obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručila   prostredníctvom   kuriéra 31. marca   2006   okresnému   súdu   návrhy   na   vydanie   platobných   rozkazov   (ďalej   aj „návrhy“), ktorými sa domáhala voči konkrétne označeným dlžníkom zaplatenia finančných pohľadávok.   Návrhy   na   vydanie   platobných   rozkazov   boli   podané   podľa   §   42   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   elektronickou   formou   a   podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd od doručenia podaní nevykonal v týchto veciach   žiadny   procesný   úkon,   čoho   dôkazom   má   byť   aj   skutočnosť,   že   do   podania sťažností ústavnému súdu nebola sťažovateľka vyzvaná ani na zaplatenie súdneho poplatku. Okresný súd je vo veciach jej návrhov absolútne nečinný.

Podľa názoru sťažovateľky nie sú konania z hľadiska právnej a skutkovej stránky zložité,   ide   o spory   o   zaplatenie relatívne nízkych   peňažných   pohľadávok   osvedčených listinami,   ktoré   navrhla   rozhodnúť   v   skrátenom   konaní   vydaním   platobného   rozkazu. Sťažovateľka je podľa svojho tvrdenia v konaní aktívna a svojím správaním neprispela k prieťahom.

Sťažovateľka podala 9. januára 2008 predsedovi okresného súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorú do podania sťažnosti ústavnému súdu nedostala odpoveď.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €) v každej z uvedených vecí [spolu v sume 29 400 000 Sk (975 903,60 €)], ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. Spr 2/08 z 3. decembra 2008 uviedol: „Dňa 31. 3. 2006 sťažovateľ doručil tunajšiemu súdu na elektronickom nosiči (DVD) žaloby na vydanie platobného rozkazu. Tieto žaloby Okresný súd Košice I prijal, avšak k načítaniu údajov na elektronických nosičoch pre technickú nemožnosť došlo až v decembri 2007.

Dňa   29. 1. 2008   boli   sťažovateľovi   doručované   výzvy   na   zaplatenie   súdnych poplatkov.

Sťažovateľ súdne poplatky v prevažnej väčšine vecí zaplatil dňa 6. 2. 2008. Okresný súd Košice I zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie konanie pod sp. zn. 7 C 144/2006 vo veci žalobcu Slovenský rozhlas, proti žalovanému L., a. s., o určenie neplatnosti zmlúv. Toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.

V konaní 7 C 144/2006 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodovanie Okresného súdu Košice I v predmetných žalobách, preto súd predmetné konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.

Proti   týmto   rozhodnutiam   podal   sťažovateľ   odvolanie.   Spisy   sú   postupne predkladané na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.“

V doplnenom vyjadrení okresného súdu sp. zn. Spr. 2/2008 z 12. februára 2009 sa uvádza: „Dňa 31. 3. 2006 bola súdu doručená písomnosť zo dňa 30. 3. 2006 označená ako sprievodný list k návrhu od JUDr. M. P. ako splnomocneného zástupcu spoločnosti L., a. s. V tomto podaní oznamuje, že k nemu pripojil 3 ks DVD nosičov obsahujúce žaloby na vydanie platobných rozkazov, ktoré sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Tieto DVD   nosiče   označil   s   názvami   OS110_KOSICE_I_001,   OS110_KOSICE_I_002, OS110_KOSICE_I_003 (viď príloha č. 1)...

Prípisom zo dňa 4. 4. 2006, ktorý bol adresovaný JUDr. M. P. boli mu vrátené všetky 3 kusy DVD nosičov (viď príloha č. 3)...

JUDr. M. P. opätovne prípisom zo dňa 24. 7. 2006 zaslal súdu 2 kusy DVD nosičov s názvami OS110_KOSICE_I_001, OS110_KOSICE_I_002. Tento sprievodný list aj s DVD nosičmi bol súdu doručený 26. 7. 2006 (viď príloha č. 6).

Okresný súd Košice I prípisom zo dňa 2. 8. 2006 vrátil JUDr. M. P. vyššie uvedené 2 kusy DVD nosičov, pričom tento prípis prevzal JUDr. P. 7. 8. 2006.

Dňa 19. 10. 2006 bol súdu doručený sprievodný list k návrhu ako aj 3 kusy DVD nosičov, čo vyplýva z poznámky na podacom razítku (viď príloha č. 7).

Spoločnosť   L.,   a.   s.   prípisom   zo   dňa   20. 10. 2008,   ktorý   bol   súdu   doručený 5. 11. 2008, oznámila, že vydané DVD nosiče budú predložené Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a z tohto dôvodu nebudú v držbe spoločnosti (viď príloha č. 8). Dňa 9. 1. 2008 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu L., a. s. na postup súdu v 1470 konaniach,   ktoré   boli   súdu   doručené   na   DVD   nosičoch   podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom...

Prípisom zo dňa 7. 2. 2008 bolo sťažovateľovi oznámené, že z objektívnych dôvodov k načítaniu údajov na elektronických nosičoch došlo až v decembri 2007 s tým, že dňa 29. 1. 2008 boli v predmetných konaniach doručené výzvy na zaplatenie súdneho poplatku. Tento prípis obdržal sťažovateľ 18. 2. 2008 (viď príloha č. 10).

Všetky návrhy zo všetkých DVD nosičov predložených tunajšiemu súdu boli vytlačené a zapísané v decembri 2007.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v   súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 300/08,   Rvp   305/08,   Rvp   308/08   -   310/08,   Rvp   342/08   -   345/08,   Rvp   367/08, Rvp 422/08, Rvp 538/08, Rvp 546/08, Rvp 631/08 - Rvp 680/08, Rvp 865/08 - Rvp 918/08, Rvp   1100/08   -   Rvp   1123/08,   Rvp   1141/08,   Rvp   1168/08   -   1244/08,   Rvp   1291/08, Rvp 1360/08   -   Rvp   1460/08,   Rvp   1475/08   -   1497/08,   Rvp   1561/08   -   Rvp   1564/08, Rvp 1725/08   -   1778/08,   Rvp   2177/08   -   Rvp   2342/08,   Rvp   2927/08   -   Rvp   3057/08, Rvp 4447/08 - Rvp 5217/08 a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

II. 2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z   obsahu   sťažností,   ako   aj   z   vyjadrení   okresného   súdu   vyplýva,   že   návrhy sťažovateľky   boli   okresnému   súdu   doručené   kuriérom   31.   marca   2006   v   prílohe sprievodného listu. Okresný súd v prílohe listu zo 4. apríla 2006 vrátil sťažovateľke jej podanie   (3   ks   DVD   nosičov,   na   ktorých   boli   zaznamenané   jednotlivé   návrhy)   späť vzhľadom   na   to,   že   okresný   súd   nemá   zriadenú   elektronickú   podateľňu.   Sťažovateľka napriek   tomu,   že   bola   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   nepristúpila k realizácii svojho práva na podanie návrhu iným zo zákonných spôsobov.

Podaním   z   11.   októbra   2006   doručeným   okresnému   súdu   19.   októbra   2006 sťažovateľka opätovne podala okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktoré   označila   ako   tie,   ktoré   podala   okresnému   súdu   už   31.   marca   2006.   Prílohou sprievodného listu sťažovateľky boli aj 3 ks DVD nosičov.

Okresný   súd   začal   konať   o   návrhoch   sťažovateľky   po   odstránení   technických prekážok   brániacich   prijímanie   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami a podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom,   ku   ktorému   podľa   vyjadrenia okresného súdu došlo v decembri 2007. Realizoval prvotné procesné úkony, ako vytlačenie návrhov, ich registráciu, pridelenie návrhov a vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdnych poplatkov. Výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov sťažovateľka prevzala 29. januára 2008 a podľa tvrdenia okresného súdu súdne poplatky aj vo väčšine vecí zaplatila 6. februára 2008. Po zaplatení súdnych poplatkov, okresný súd konania prerušil podľa § 109 ods. 2 písm.   c)   OSP,   pretože   zistil,   že   Okresný   súd   Bratislava   I   vedie   konanie   pod   sp.   zn. 7 C 144/2006, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie okresného súdu   o   veciach   sťažovateľky.   Z   týchto   zistení   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   tvrdenie sťažovateľky v sťažnosti ústavnému súdu z 1. februára 2008, že nebola okresným súdom vyzvaná ani na zaplatenie súdnych poplatkov, nezodpovedá skutočnému priebehu konania.

Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu 31. marca   2006   je   zrejmé,   že   v   dôsledku   nedisponovania   technickými   prostriedkami na prijímanie podaní urobených   elektronickými prostriedkami   a podpísaných   zaručeným elektronickým   podpisom   bola   v   jednotlivých   konaniach   vzhľadom   na   neumožnenie realizácie   práva   sťažovateľky   podať   návrh   na   začatie   konania   jedným   zo   spôsobov ustanovených   zákonom   okresným   súdom   porušená,   resp.   obmedzená   dispozičná   zásada konania.

Okresný súd sa však snažil zabezpečiť realizáciu sťažovateľkou uplatnených práv oznámením,   že   nemá   materiálno-technické   vybavenie   na   príjem   podaní   v   elektronickej forme, z čoho vyplývalo, že ďalší postup okresného súdu bol podmienený aj procesnou aktivitou   sťažovateľky.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka,   zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom, mala možnosť využiť iný rovnocenný spôsob uplatnenia svojich práv, prostredníctvom ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany.

Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že sťažovateľka nepristúpila k uplatneniu svojich   práv   aj   niektorým   z   ďalších   zákonných   spôsobov,   čím   však   vedome   svojím správaním neumožnila okresnému súdu ďalší postup v konaní. O uvedenom tvrdení svedčí aj   to,   že   sťažovateľka   bola   uzrozumená   s   tým,   že   okresný   súd   nemôže   prijať   podania zaslané v elektronickej podobe a že tak nebude môcť urobiť ani v krátkom čase po ich ďalšom doručení, a napriek tomu spôsob, resp. formu podania návrhov nezmenila. Prípadné zvýšenie   výdavkov   na   vyhotovenie   písomných   návrhov   nemožno   akceptovať   ako dostatočný dôvod takéhoto konania predovšetkým s prihliadnutím na povinnosť uloženú okresnému súdu v § 42 ods. 3 OSP (povinnosť vyhotoviť kópie návrhu na trovy účastníka konania).

Obdobie po prerušení konania okresným súdom ústavný súd posudzoval podľa svojej judikatúry, súčasťou ktorej je aj právny názor, že dobu prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli spôsobené činnosťou,   resp.   nečinnosťou   súdu   v   občianskoprávnom   konaní.   Platí   to   predovšetkým v prípadoch, v ktorých je konanie prerušené, lebo výsledok iných sporov začatých na podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu, v ktorom bolo konanie prerušené (napr. m. m. II. ÚS 422/00).

V   posudzovaných   konaniach   bolo   potrebné   prihliadnuť   na   podstatnú   skutočnosť, a to, že sťažovateľka návrhmi na vydanie platobného rozkazu vymáhala pohľadávky, t. j. majetkové   práva,   vo   vzťahu   ku   ktorým   nebola   originálnym   nadobúdateľom.   Tieto pohľadávky jej boli postúpené Slovenským rozhlasom. V relevantnom období sa Slovenský rozhlas v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých   malo   k   postúpeniu   uvedených   pohľadávok   dojsť,   t.   j.   absolútnej   neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv.   realizačných)   zmlúv   uzatvorených   so   sťažovateľkou.   Výsledok   tohto   konania   mal v tom   čase   zásadný   význam pre   rozhodnutie   okresného   súdu   vo   veciach   sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. Slovenský rozhlas podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12.   októbra   2006.   Túto   skutočnosť   Slovenský   rozhlas   oznámil   listom   jeho   generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky. Okresný súd v nadväznosti   na túto   skutočnosť   konanie o   predmetných   žalobách   podľa   § 109   ods.   2 písm. c) OSP prerušil, pretože v konaní sp. zn. 7 C 144/2006 sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie o predmetných žalobách.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie vedené   Okresným   súdom   Bratislava   I   pod   sp.   zn.   7   C   144/2006,   v   ktorom   sa   riešila predbežná   otázka   dôležitá   pre   rozhodnutie   v   sťažovateľkiných   veciach   a   ktoré   začalo 12. októbra   2006,   krátko   po   podaní   návrhov sťažovateľky,   nebolo do   konca   roka   2007 právoplatne   skončené.   Podľa   oznámenia   sťažovateľky   z   2.   februára   2009   Krajský   súd v Bratislave   uznesením   sp.   zn.   4   Co   292/08   z   19.   januára   2009   na   návrh   žalobcu (Slovenského rozhlasu) zastavil odvolacie konanie.

Existencia   označeného sporu,   ktorý   sa   riešil   pred Okresným   súdom   Bratislava   I, zároveň   relativizovala   sťažovateľkino   tvrdenie   o   obmedzení   jej   vlastníckych   práv v dôsledku   neskončenia   konaní   vedených   na   základe   návrhov   podaných   elektronickou formou, keďže do decembra 2008, keď sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne dohodli o ukončení súdnych sporov, nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patria do jej majetku. Sťažnosti sťažovateľky však boli ústavnému súdu doručené pred ukončením tohto súdneho sporu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na dĺžku konania, dospel   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   k   záveru,   že   nečinnosť   okresného   súdu   vo   veciach   sťažovateľky nedosiahla   takú   intenzitu,   aby   mohla   mať   za   následok   porušenie   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2009