znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 76/07-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. augusta 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti sťažovateľa A. d. o. o., Republika Chorvátsko, zastúpeného advokátom   Dr.   M.   K.,   B., vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 1/06 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo sťažovateľa – A. d. o. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 1/06 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 23 Cb 1/06 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť sťažovateľovi – A. d. o. o., trovy právneho   zastúpenia   v sume   7 492,24 Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún a dvadsaťštyri halierov) na účet jeho právneho zástupcu Dr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 76/07-11   z   26. apríla 2007   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. d. o. o. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú 23.   januára   2007   ústavnému   súdu,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 1/06.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 29. decembra 2005 podal okresnému súdu žalobu o zaplatenie 27 000 EUR s príslušenstvom. Na základe výzvy okresného súdu 20. februára 2006 zaplatil súdny poplatok. Sťažovateľ 14. júna 2006 a 18. augusta 2006 požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania vo veci a následne sa telefonicky informoval o stave konania. Predsedovi   okresného   súdu   podal   7.   septembra   2006   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní. V odpovedi   zo 16.   októbra   2006   predseda   okresného   súdu   uviedol,   že   došlo   k zmene zákonného   sudcu,   nový   zákonný   sudca   vec   študuje   a nariadi   termín   pojednávania, a zároveň uviedol,   že   neboli   zistené   subjektívne   prieťahy   v konaní   a sťažnosť považuje za neopodstatnenú.   Následne   bolo   sťažovateľovi   okresným   súdom   oznámené, že „je predpokladaný   termín   pojednávania   január   2007“.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol, že „... v danej veci nie je stále vytýčený termín pojednávania napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo už takmer 13 mesiacov“.

V   sťažnosti   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu   konať   v jeho   právnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a aby   mu   priznal   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a náhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr.   649/07   doručeným   ústavnému   súdu   1. júna 2007,   v ktorom   sa   okrem   iného uvádza: „... vo veci bol žalobný návrh doručený súdu dňa 03. 01. 2006 spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia... žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku... bolo dňa 06. 02. 2006 rozhodnuté o návrhu na vydanie predbežného opatrenia... Právny zástupca   žalovaného   v 2.   rade   sa   k žalobnému   návrhu   vyjadril   svojím   podaním   zo   dňa 05. 06. 2006 a žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 09. 06. 2006.... bol spis zapožičaný dňa 28. 07. 2006 na 30 dní na Okresný súd Liptovský Mikuláš.   Spis bol dňa 30. 09. 2006 vrátený na tunajší súd.... vo veci nariadil na deň 08. 06. 2007 pojednávanie.“

Okresný súd vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že vec bola postupne prideľovaná štyrom   zákonným   sudcom   z dôvodu   výkonu   ich   funkcie   na   inom   súde,   resp.   z dôvodu dlhodobej   práceneschopnosti,   a preto „... prieťahy   v konaní   sú   spôsobené   objektívnymi skutočnosťami, ktoré majú za následok to, že t. č. je vec už u štvrtého zákonného sudcu. Nemožno z našej strany uznať ani prieťahy v konaní tesne po podaní žaloby...

S poukazom na horeuvedené nepovažujem sťažnosť... za dôvodnú“.

Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 11. júna 2007 uviedol: „Či sa jednalo o prieťahy objektívneho alebo subjektívneho charakteru, je v tomto prípade irelevantné. Okresný súd nemôže ospravedlňovať vzniknuté prieťahy v konaní námietkou výmeny sudcu alebo námietkou zaťaženosti súdu...

Faktom   zostáva,   že   pojednávanie...   bolo   vytýčené   až   po   18   mesiacoch   odo   dňa doručenia žalobného návrhu okresnému súdu...“

Zo súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd zistil v zásade rovnaké skutočnosti, ako uviedol sťažovateľ v sťažnosti a okresný súd vo svojom vyjadrení.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   (v procesnom postavení   žalobcu)   na zaplatenie 27 000   EUR   s príslušenstvom.   Vzhľadom   na predmet konania nemožno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložité. Preskúmavané konanie nemožno podľa názoru ústavného súdu kvalifikovať ako zložité ani po právnej stránke,   pretože   výklad   a používanie   právnej   úpravy   vzťahujúcej   sa   na   daný   prípad   sú stabilizované v judikatúre   všeobecných   súdov.   Na   zložitosť   veci   nepoukázal vo   svojom vyjadrení ani okresný súd.

2. Ústavný súd posudzoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní ohľadom   správania   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania,   pričom   nezistil   žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ   vykonaných   úkonov   okresného   súdu   vyplýva,   že   po   podaní   žaloby priebežne vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, avšak v období po vrátení zapožičaného spisu okresnému súdu 30. septembra 2006 až do pojednávania 8. júna   2007,   t.   j.   v období   ôsmich   mesiacov   bol   v spore   sťažovateľa   v podstate   úplne nečinný. Podľa zistenia ústavného súdu na pojednávaní 8. júna 2007 bola vec odročená s tým, že sa priberie tlmočník z chorvátskeho jazyka.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na zmeny zákonných sudcov, ktoré mali z objektívnych dôvodov prispieť k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Opakované zmeny zákonných sudcov aj keď k nim došlo z objektívnych dôvodov nemôžu odôvodňovať úplnú nečinnosť súdu v období ôsmich mesiacov.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 1/06 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia okresného súdu vo svojej veci (čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 50 000 Sk z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti poukazujúc najmä na majetkovú ujmu v dôsledku nekonania okresného súdu. Ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa nevyhovel, pretože za dostatočné poskytnutie ochrany jeho základnému právu považoval s ohľadom na predmet a povahu sporu vyslovenie porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   a prikázanie   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom Dr. M. K. Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhradu   priznal za dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a príprava   zastúpenia   a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“), a to každý úkon po 2 970 Sk, t. j. spolu 5 940 Sk, čo spolu s režijným paušálom 2 x 178 Sk (§ 16 ods.   3   vyhlášky)   predstavuje   sumu   6   296   Sk.   Keďže   advokát   je   platcom   dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa   §   18   ods.   3   citovanej   vyhlášky   a podľa   §   27   zákona   č. 222/2004   Z.   z.   o dani z pridanej   hodnoty   v znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 7 492,24 Sk. Podanie právneho   zástupcu   z 5.   júna   2007   nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom   na   jeho   obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto zaň odmenu nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom   na čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. augusta 2007