znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 75/08-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Lubyho   vo   veci   návrhu   Ing.   S.   J.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   S.,   K., na preskúmanie   rozhodnutia   Miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   K.   č. 69/2007 z 13. augusta 2007 prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona č. 545/2005 Z. z., za účasti Miestneho zastupiteľstva mestskej časti K., takto

r o z h o d o l :

1. Uznesenie   Miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   K.   č. 69/2007   z 13.   augusta 2007   vydané   v konaní   podľa   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   o ochrane   verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.   z r u š u j e.

2. Mestská časť K. j e   p o v i n n á   uhradiť Ing. S. J. trovy právneho zastúpenia v sume 1 613,50   Sk (slovom   tisícšesťstotrinásť   slovenských   korún   a päťdesiat   halierov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej   republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 7. septembra 2007   doručený   návrh   Ing.   S.   J.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   preskúmanie   rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti K. (ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) č. 69/2007 z 13. augusta 2007   (ďalej   aj   „namietané   rozhodnutie“   alebo   „napadnuté   uznesenie“) prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005   Z. z.   (ďalej   len „ústavný   zákon   č. 357/2004   Z. z.“).   Navrhovateľ zároveň   žiada,   aby   bolo   uvedené rozhodnutie ústavným súdom zrušené.

Z návrhu   a   z   predloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   navrhovateľ   bol v predchádzajúcom   volebnom   období,   t. j.   v rokoch   2002 - 2006   poslancom   miestneho zastupiteľstva. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný funkcionár podľa tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a čl. 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a čl. 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Uznesením z 3. zasadnutia miestneho zastupiteľstva č. 54/2007 z 25. júna 2007 bolo začaté   konanie   proti   navrhovateľovi   vo   veci   porušenia   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona č. 357/2004   Z. z.,   ktorého   sa   mal   dopustiť   tým,   že «nepodal   „Oznámenie   verejného funkcionára“ za rok 2007». Týmto uznesením bola zároveň prednostke Miestneho úradu mestskej   časti   K.   (ďalej   len   „miestny   úrad“)   uložená   povinnosť,   aby   informovala navrhovateľa   aj   o tom,   že   na   najbližšom   zasadnutí   miestneho   zastupiteľstva   mu   bude umožnené vyjadriť sa k obsahu uznesenia. Navrhovateľovi však nebolo umožnené vyjadriť sa k veci a ani nebol informovaný o možnosti tak urobiť.

Navrhovateľ prípisom z 9. júla 2007 zaslal miestnemu úradu vyjadrenie, v ktorom poukázal   na to,   že   v roku   2007   nie   je   poslancom   miestneho   zastupiteľstva,   a zároveň oznámil   aj   adresu   svojho   trvalého   pobytu,   ktorá   je   mimo   obvodu   tejto   mestskej   časti. V súvislosti s tým upriamil pozornosť aj na zaužívanú prax miestneho zastupiteľstva, podľa ktorej   sa   každému   verejnému   funkcionárovi   zasielalo „Upozornenie   na   podanie oznámenia“ a zároveň sa mu zaslalo príslušné tlačivo na adresu jeho trvalého pobytu.

Navrhovateľ   tvrdí,   že   miestny   úrad   zasielal   všetkým   poslancom «usmernenia a formuláre   k „Oznámeniu   funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkových   pomerov“.   Toto oznámenie   ani   formulár   na   adresu   trvalého   pobytu   navrhovateľa   doručené   nebolo. Navrhovateľ vo februára 2007 zmenil adresu svojho trvalého pobytu.   V prílohe prípisu zo dňa   09. 07. 2007   navrhovateľ   zaslal   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových   pomerov   za   rok   2006   (nie   za   rok   2007   ako   od neho   Miestny   úrad  ... požadoval) vrátane potvrdení o zúčtovaných a vyplatených príjmoch».

Na   mimoriadnom   zasadnutí   miestneho   zastupiteľstva   konanom   13.   augusta   2007 bolo uznesením č. 69/2007 rozhodnuté, že navrhovateľ porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta zodpovedajúca sume jeho mesačného platu (odmeny), ktorý predstavoval 2 775 Sk.

Navrhovateľ   poukazuje   na   skutočnosť, „že   spolu   s ním   aj   ďalší   štyria   verejní funkcionári nepodali oznámenie v zmysle § 7 ods. 1 cit. zákona, pričom trom žiadna pokuta uložená nebola a bolo im umožnené vyjadriť sa na mimoriadnom Miestnom zastupiteľstve Mestskej časti K. dňa 13. 08. 2007. Na MiZ MČ K. boli prijímané rozdielne a nejednotné uznesenia   týkajúce   sa   podobných   prípadov.   Navrhovateľ   sa   cíti   nejednotným diskriminačným prístupom a rozhodnutím ukrátený na svojich právach“.

V odôvodnení napadnutého uznesenia sa okrem iného uvádza:

«Poslanec Ing.   S.   J. nepodal „Oznámenie verejného funkcionára“ podľa zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v zákonom stanovenej lehote a to ani osobne ani prostredníctvom poštovej služby, čím sa dopustil   porušenia   zákona   v zmysle   nesplnenia   si   svojej   povinnosti   vyplývajúcej z ustanovenia čl. 7 ods. 1 spomínaného zákona.   V tejto súvislosti platí   povinnosť aj pre členov (poslancov) bývalého miestneho zastupiteľstva, ktorí sú na účely zákona č. 357/2004 Z. z. (čl. 3 ods. 1) tiež verejnými funkcionármi v období 1 roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.»

K návrhu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila podaním z 23. januára 2008 starostka mestskej časti K., ktorá zotrvala na dôvodoch opodstatnenosti uloženia pokuty navrhovateľovi zhodne s tým, ako to je uvedené v namietanom rozhodnutí.

K navrhovateľom   vytýkaným   nedostatkom   postupu,   ktorý   predchádzal   vydaniu namietaného rozhodnutia, sa v označenom vyjadrení starostky mestskej časti K. uvádza: «Poslanci zastupiteľstva sa pri hlasovaní rozhodujú slobodne a nemožno očakávať, že by obligatórne hlasovali vo všetkých prípadoch rovnako a prijali rovnaké rozhodnutie en bloc. Zákonodarca necháva v tomto zmysle rozhodnutie v každom jednom prípade na poslancoch zastupiteľstva, inak by konečné rozhodnutie samosprávy strácalo zmysel.

Zasadnutie miestneho zastupiteľstva je v zásade verejné, čo znamená, že Ing. S. J. sa mohol   k veci   slobodne   vyjadriť   priamo   na   zasadnutí   zastupiteľstva.   Navyše   obci,   resp. mestskej   časti,   nevyplýva   ústavná   ani   zákonná   povinnosť   doručovať   „Formulár   pre oznámenie   verejného   funkcionára   na   adresu   trvalého   bydliska   konkrétnych   verejných funkcionárov   (t. j.   dobrý   zvyk,   ako   ho   nazval   navrhovateľ,   nemožno   stotožňovať s povinnosťou   obce).   V tomto   zmysle   neznalosť   zákona   nemôže   sťažovateľa   nijakým spôsobom   ospravedlniť.   Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   považujeme   návrh   Ing.   J. za neodôvodnený.»

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č. k. IV. ÚS 75/08-17 z 28. februára 2008 ho prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   dal   možnosť   miestnemu zastupiteľstvu, aby sa, ak to považuje za potrebné, vyjadrilo k návrhu, resp. doplnilo svoje pôvodné vyjadrenie z 23. januára 2008. Miestne zastupiteľstvo vo vyjadrení z 10. marca 2008   zopakovalo   podstatné   dôvody,   ktoré   viedli   k vydaniu   namietaného   rozhodnutia, a vyslovilo názor, že neporušilo žiadne z ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., „naopak porušenia Čl. 7 ods. 1 ústavného zákona sa dopustil navrhovateľ, za čo mu bola Miestnym zastupiteľstvom MČ udelená pokuta“.

Podaním zo 4. februára 2008 sa k veci vyjadril aj právny zástupca navrhovateľa, ktorý svoju argumentáciu založil najmä na tvrdení obsiahnutom už v pôvodnom návrhu, podľa   ktorého   miestne   zastupiteľstvo   prijímalo   voči   bývalým   poslancom „rozdielne a nejednotné uznesenia týkajúce sa podobných, takmer totožných prípadov a to podľa toho, do   akého   Klubu   poslanec   patril   a akým   počtom   hlasov   uznesenia   boli   schvaľované. Poslanci väčšinových politických zoskupení sú tak zjavne zvýhodňovaní voči tým, ktorí sú nezávislí,   resp.   nemajú   podporu väčšinových   politických zoskupení.   Navrhovateľ   sa   cíti nejednotným   a diskriminačným   prístupom   a rozhodnutím   ukrátený   na   svojich   právach, pričom mu nebolo ani umožnené vo veci sa vyjadriť“. V doplnení vyjadrenia doručenom ústavnému   súdu   7. apríla   2008   zosumarizoval   právny   zástupca   navrhovateľa   ťažiskové argumenty, na ktorých je postavený jeho návrh.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento ústavný zákon vzťahuje aj na poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach. Článok 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ustanovuje pre niektorých verejných funkcionárov obmedzenia a povinnosti aj po skončení výkonu verejnej funkcie, avšak pokiaľ ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. p) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. (teda aj navrhovateľa), môžu sa na nich vzťahovať iba zákazy ustanovené v čl. 8 ods. 2 a 3 tohto ústavného zákona.

Podľa   čl. 9   ods. 1   písm. b)   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   konanie   o návrhu vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva   obecné zastupiteľstvo,   ak ide   o verejných   funkcionárov   uvedených   v čl. 2   ods. 1 písm. o)   a p), t. j. aj vtedy, ak ide o poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Košiciach.

Podľa   čl. 9   ods. 2   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   orgán,   ktorý   uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie

a) z vlastnej   iniciatívy,   ak jeho zistenia   nasvedčujú   tomu,   že   verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo (...)

Z citovaného vyplýva, že miestne zastupiteľstvo bolo oprávnené začať konanie proti navrhovateľovi podľa príslušných ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl. 7   alebo   čl. 8   uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Z citovaného vyplýva, že miestne zastupiteľstvo bolo oprávnené vydať rozhodnutie podľa   citovaného   ustanovenia   ústavného   zákona,   ak   v konaní   dospelo   k záveru, že navrhovateľ   nesplnil   alebo   porušil   niektorú   povinnosť   alebo   obmedzenie   ustanovené týmto ústavným zákonom pre poslancov miestneho zastupiteľstva.

Miestne   zastupiteľstvo   dospelo   k záveru,   že   navrhovateľ „porušil   čl. 7   ods. 1 ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov“, a preto mu uložilo napadnutým rozhodnutím „pokutu vo výške mesačného platu (odmeny), ktorú je povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet MČ K.“.

Podľa   čl. 10   ods. 3   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   proti   rozhodnutiu   orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,   ktorým   bola   vyslovená   strata   mandátu   alebo   funkcie   alebo   ktorým   bola uložená   pokuta,   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   na   Ústavný   súd   Slovenskej republiky.   Podanie   návrhu   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   upravujú   ustanovenia   zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované   ustanovenia   čl. 10   ods. 3   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie napadnutého uznesenia miestneho zastupiteľstva.

Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004   Z. z.   upravuje   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v ustanoveniach § 73a a § 73b.

Predmet konania o preskúmanie rozhodnutí vo veciach ochrany verejného záujmu možno vyvodiť z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak senát ústavného súdu   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom č. 357/2004 Z. z.,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí.   V   opačnom   prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Z citovaného   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   v tomto   type   konania je predovšetkým posúdiť, či sa dotknutý verejný funkcionár, v danom prípade navrhovateľ (ako bývalý poslanec miestneho zastupiteľstva), dopustil takého konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z.

Povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov, ktorí sú zahrnutí do pôsobnosti ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.,   sú   vymedzené   v ustanoveniach   čl. 4   až   8   tohto ústavného zákona. Tieto povinnosti a obmedzenia sú rozdelené na také, ktoré sa vzťahujú na verejných   funkcionárov   počas   výkonu   verejnej   funkcie   (čl. 4   až   7),   a také,   ktoré   sa vzťahujú na verejných funkcionárov, resp. presnejšie niektorých z nich, po skončení výkonu verejnej funkcie (čl. 8 ods. 1 až 3 a 5).

Podľa   čl. 8   ods. 1   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   „verejnému   funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   alebo   z individuálnych   právnych   aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje...“.

Podľa   čl. 8   ods. 2   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   sa   zákaz   podľa   odseku   1 vzťahuje aj na verejného funkcionára, ktorého rozhodnutie alebo súhlas bol nevyhnutnou podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Ak bolo rozhodnutie alebo súhlas vydaný kolektívnym orgánom, vzťahuje sa zákaz na každého verejného funkcionára, ktorý bol členom tohto kolektívneho orgánu a ktorý hlasoval za toto rozhodnutie alebo súhlas.

Podľa   čl. 8   ods. 3   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   sa   zákaz   podľa   odseku   1 vzťahuje aj na verejného funkcionára, ktorý

a) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie uzatvoril v mene obstarávateľa   zmluvu   s   uchádzačom   vo   verejnom   obstarávaní   vykonanom   nadlimitnou metódou alebo podlimitnou metódou alebo

b) v   období   dvoch   rokov   pred   skončením   výkonu   verejnej   funkcie   vykonával zriaďovateľskú pôsobnosť voči právnickým osobám.

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný funkcionár podľa odseku 1 povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie

a) u   ktorých   osôb   bol   zamestnaný   v   pracovnom   pomere   alebo   v   obdobnom pracovnom vzťahu,

b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu,

c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom,

d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e).

V danom   prípade   navrhovateľ   v čase   vydania   namietaného   rozhodnutia   už   nebol poslancom   miestneho   zastupiteľstva,   a preto   z citovaných   ustanovení   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. vyplýva, že sa na neho môžu vzťahovať len zákazy ustanovené v čl. 8 ods. 2   a 3   a povinnosť   podľa   čl. 8   ods. 5   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.,   ale   len za predpokladu,   že   sú   (budú)   v jeho   prípade   splnené   podmienky   uvedené   v čl. 8   ods. 2 alebo 3   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   Vzhľadom   na   to   sa   navrhovateľ   v období po skončení výkonu funkcie mohol (môže) dopustiť len porušenia obmedzení a povinností uvedených v čl. 8 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a len za ich porušenie môže (mohol) byť sankcionovaný rozhodnutím miestneho zastupiteľstva.

Napadnuté   uznesenie   miestneho   zastupiteľstva   sa   opiera   o porušenie   povinnosti vyplývajúcej   z „čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.“, t. j.   takej,   ktorú navrhovateľ v období po skončení mandátu poslanca miestneho zastupiteľstva už nemal, a preto ju ani porušiť nemohol.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na platné a účinné znenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., podľa ktorého „Verejný funkcionár je povinný do 30 dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   verejnej   funkcie,   a   počas   jej   výkonu   vždy do 31. marca   podať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci   kalendárny   rok,   v   ktorom uvedie...“, konštatujúc, že z dikcie citovaného článku nemožno podľa jeho názoru vyvodiť záver,   podľa   ktorého   by   sa   v ňom   uvedená   povinnosť   vzťahovala   aj   na   verejných funkcionárov po skončení výkonu verejnej funkcie, t. j. v danom prípade na navrhovateľa.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa nedopustil takého konania,   ktoré   je   v rozpore   s ústavným   zákonom   č. 357/2004   Z. z.,   a preto   napadnuté uznesenie podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   takto   rozhodol   napriek   tomu,   že   navrhovateľ   založil   svoju argumentáciu,   na   základe   ktorej   sa   domáhal   zrušenia   namietaného   uznesenia   na   iných skutočnostiach,   ktorým   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   v konkrétnych okolnostiach   daného   prípadu   pripísať   žiadnu   relevanciu.   Vychádzal   pritom   zo   svojej doterajšej judikatúry vo veciach rozhodovania podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., podľa   ktorej   ústavný   súd   musí   mať   na   zreteli,   že   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti uprednostňuje   materiálne   poňatie   právneho   štátu,   koncepciu   a interpretáciu   právnych predpisov   z hľadiska   ich   účelu   a zmyslu   a pri   riešení   konkrétnych   prípadov   nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV.ÚS 1/07).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   navrhovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. S. v konaní pred ústavným súdom.

Navrhovateľ žiadal úhradu trov konania v sume 1 613,50 Sk vrátane dane z pridanej hodnoty.   Ústavný   súd   pri   priznaní trov   konania   vychádzal   z návrhu   právneho   zástupcu navrhovateľa a priznal mu úhradu trov konania v ním požadovanej sume, pretože táto suma bola nižšia, ako suma vypočítaná v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   mestská   časť   K.   povinná   zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008