znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 75/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. D., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C 119/01   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 206/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. S. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. A.   D.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod.   sp.   zn.   10 C 119/01   a postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 206/05.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 16. 6. 2004 vydal Okresný súd Bratislava I rozsudok č. k. 10 C 119/01-104, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe sťažovateľa zo dňa 8. 8. 2001. Dňa 4. 11. 2004 bolo podané odvolanie oboch žalovaných proti predmetnému rozsudku. Okresný súd Bratislava I následne vyzval odvolateľov na zaplatenie poplatku... Dňa 14. 4. 2005 vydal Okresný súd Bratislava I uznesenie, ktorým odvolanie žalovaných odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene... Dňa 12. 5. 2005 podali žalovaní odvolanie proti uzneseniu súdu o odmietnutí ich odvolania... Dňa 9. 6. 2005 postúpil Okresný súd Bratislava I vec Krajskému súdu v Bratislave.

Rozhodnutie   Krajského   súdu   o   odvolaní   žalovaných   proti   uzneseniu...   nebolo sťažovateľovi   do   dnešného   dňa   doručené,   resp.   sťažovateľ   nemá   vedomosť,   či   bolo do dnešného dňa vydané.“

V ďalšej   časti   sťažnosti   uviedol: „Nekonanie,   respektíve   konanie   so   zbytočnými prieťahmi, žiadame preskúmať v tej časti konania, ktorá sa začala dňom vydania rozsudku Okresného súdu Bratislava I... Prieťahy na Okresnom súde Bratislava I vznikli najmä tým, že   súd   vyhotovoval   a doručoval   rozsudok   niekoľko   mesiacov...   súd   vykonával   zbytočné úkony, keďže najskôr žiadal po odvolateľoch zaplatenie súdneho poplatku... Krajský súd v Bratislave nerozhodol vo veci vyše roka a pol.“

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu 12. mája 2006. Podľa neho napriek podaniu sťažnosti náprava nebola dosiahnutá.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho sťažnosti rozhodol takto:„Postupom Okresného súdu Bratislava I a postupom Krajského súdu v Bratislave, vo veci   žalobcu:   Ing.   P.   S.   (sťažovateľ),   proti   žalovaným...   o   vymoženie   5 000 000,-   Sk s príslušenstvom   (vedené   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   pod   spis.   zn.   10 C 119/01 a na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 3 Co 206/05), došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa, a to práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava I sú povinní konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný   súd   Bratislava   I   a   Krajský   súd   v   Bratislave   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“

Z pripojeného spisu okresného súdu ústavný súd okrem iného zistil: Okresný   súd   uznesením   z   5. apríla 2005   odmietol   odvolanie   žalovaných   proti rozsudku z dôvodu jeho oneskoreného podania. Uznesenie bolo doručované len žalovaným, ktorí proti nemu podali odvolanie 6. mája 2005.

Podľa § 168 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ako to je pre vedenie konania potrebné alebo ako ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Na rozdiel od rozsudku teda zákon neukladá súdu povinnosť doručiť účastníkom každé uznesenie.

Uznesenie   o odmietnutí   odvolania   proti   rozsudku   z dôvodu,   že   bolo   podané oneskorene,   je   uznesením,   ktorým   sa   rozhoduje   o procesnom   úkone   účastníkov,   ktorí odvolanie podali, keďže sú dotknuté práva a povinnosti týchto účastníkov. Preto okresný súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho súdneho poriadku.

Krajskému   súdu   bol   spis   okresného   súdu   doručený   13. júna 2005.   Uznesením z 30. júna 2006   krajský   súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   o odmietnutí   odvolania žalovaných.   Uznesenie   bolo   doručované   len   žalovaným.   Právoplatnosť   na   uznesení krajského súdu a okresného súdu bola v spise vyznačená 13. decembra 2006, s tým, že tieto uznesenia   nadobudli   právoplatnosť   6. novembra 2006.   Rozsudok   okresného   súdu sp. zn. 10 C 119/01 nadobudol právoplatnosť 26. októbra 2004.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   právnej   neistoty   (III. ÚS 61/98).   Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upravenému   v   čl. 48   ods. 2   ústavy   súd poskytuje len vtedy, ak bola ústavnému súdu podaná sťažnosť v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06).

Z pripojeného spisu okresného súdu zjavne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému   súdu   rozsudok   okresného   súdu   už   nadobudol   právoplatnosť,   t. j.   v   čase doručenia   sťažnosti   sťažovateľa   ústavnému   súdu   k porušeniu   jeho   namietaných   práv postupom okresného súdu a krajského súdu už nemohlo dochádzať.

Z § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú je možné považovať takú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorej   ústavný súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Pretože zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danom prípade v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označených práv sťažovateľa zo strany okresného súdu a krajského súdu, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní   sťažnosti   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007