znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 749/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. D., Česká republika, vo veci namietaného porušenia jej bližšie neoznačených práv rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co 151/2011-96 z 24.   apríla   2012,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok   Okresného   súdu   Trnava   č. k. 10 C 97/2010-78 z 3. mája 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. D. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. októbra 2013 doručené podanie A. D. (ďalej len „sťažovateľka“) označené ako „Žiadosť o zrušenie rozsudku č. j. 9 Co 151/2011 Krajského súdu Trnava prostredníctvom Ústavného súdu“. Ústavný   súd   kvalifikoval   podanie   sťažovateľky   podľa   jeho obsahu ako   sťažnosť   podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených práv rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 151/2011-96 z 24. apríla 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“), ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C 97/2010-78 z 3. mája 2011.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola   účastníčkou   súdneho konania   (v procesnom   postavení   žalobkyne)   vedeného   okresným   súdom   pod   sp. zn. 10 C 97/2010 o zaplatenie sumy 9 958,18 €   z titulu doplatenia kúpnej   ceny   za   predanú nehnuteľnosť. Okresný súd označeným rozsudkom zamietol žalobný návrh sťažovateľky z dôvodu,   že žalovaní vzniesli námietku   premlčania, keďže   nárok bol   uplatnený zjavne po uplynutí premlčacej doby.

Krajský súd na základe odvolania sťažovateľky napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 97/2010-78 z 3. mája 2011 ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľka sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a poukazuje na to, že zo strany žalovaných došlo k podvodnému konaniu, pričom podala na Okresnom riaditeľstve   Policajného   zboru,   Obvodnom   oddelení   Trnava   trestné   oznámenie   vo   veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktoré však bolo odmietnuté.

Sťažovateľka   taktiež   poukazuje   na   konanie   advokátky   O.,   ktorá   riešila   uzavretie kúpnej   zmluvy.   Sťažovateľka   opakovane   podala   proti   menovanej   advokátke   návrh na začatie disciplinárneho konania Slovenskej advokátskej komore, pričom jej návrhy boli revíznou   komisiou   odmietnuté,   pretože   skutok,   ktorý   bol   premetom   šetrenia,   nebol disciplinárnym previnením advokátky.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a zrušil „rozhodnutie KS v Trnave č. j. 9 Co 151/2011 a navrhuje, aby manželia O. vrátili A. D... dlžnú čiastku 9 958,18 Eura + úroky s prodlení za 3 roky... + súdne trovy...“.

Sťažovateľka taktiež žiada o ustanovenie advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy, na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Sťažnosť   smeruje   proti rozsudku   krajského   súdu   č.   k.   9 Co 151304/2011-96 z 24. apríla 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 97/2010-78 z 3. mája 2011.

Ústavný   súd   v súčinnosti   s okresným   súdom   zistil,   že   konanie   vedené   okresným súdom pod sp. zn. 10 C 97/2010 bolo právoplatne skončené 3. mája 2012, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 97/2010-78 z 3. mája 2011.

Keďže   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   28. októbra   2013   (na   poštovú prepravu odovzdaná 23. októbra 2013), stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   jej opodstatnenosťou   z hľadiska   námietok   v nej   uvedených,   ako   aj   ďalšími   procesnými návrhmi sťažovateľky, ktoré bezprostredne nadväzujú na ňou namietané porušenie jej práv, a takisto už nemalo opodstatnenie zaoberať sa jej žiadosťou o ustanovenie advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013